Prológ
Vrátil sa. Mamička spí, alebo jej zase nie je dobre.Skrývam sa skrčený pod stolom v kuchyni. Cez prsty vidím
Mamičku. Spí na gauči a má ruku na špinavom zelenom
koberci. On má tie topánky s lesklými prackami; stojí nad
Mamičkou a kričí.
Udrie Mamičku opaskom. Vstávaj! Vstávaj, ty suka skurvená!
Ty suka skurvená! Ty suka skurvená! Ty suka skurvená! Ty suka
skurvená!
Mamička vydáva zvuk, ako keď sa plače. Prestaň. Prosím,
prestaň. Mamička nekričí. Len sa trošku skrčí.
Mám prsty v ušiach a zatváram oči. Zvuky zmĺknu.
On sa obracia a ja vidím jeho topánky, ako dupocú smerom
do kuchyne. Stále má ten opasok. Chce ma nájsť.
Zohýna sa a škerí sa na mňa. Hnusne páchne. Cigaretami a
alkoholom. Tak tu si, ty všivák malý!
Prebúdza ho desivý nárek. Kristepane! Je celkom prepotený
a srdce mu búši ako opreteky. Čo to je, doparoma?! Prudko si
5
sadá a zviera si hlavu v dlaniach. Dopekla! Je to späť. Ten krik, to
som bol ja. Hlbokým nádychom sa pokúša dostať z hlavy puch
lacného bourbonu a zvetraných cameliek.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.