Päťdesiat odtieňov temnoty (SK) 2013 22. kapitola

Kapitola 22

Cítim, ako mi z tváre mizne všetka farba, krv sa mi totiž mení na ľad a celé telo mi zviera strach. Inštinktívne sa postavím medzi Kate a Christiana.
„Čo je to?“ precedí Christian ostražito.
Nevenujem mu pozornosť. Nemôžem uveriť tomu, čo Kate
robí.
„Kate! Do toho ti nič nie je,“ prepichnem ju rozzúreným
pohľadom, keď sa môj strach pretransformuje na zlobu. Ako
sa opovažuje niečo také urobiť?! Práve teraz, práve dnes, práve
na Christianove narodeniny. Prekvapená mojou reakciou
zažmurká, modré oči ako dva taniere.
„Tak čo je to, Ana?“ opakuje Christian. Teraz už skôr
výhražne.
„Christian, mohol by si, prosím, odísť?“ žiadam ho.
„Nie. Ukáž mi to.“ Načiahne ruku a ja viem, že diskusia sa
skončila – jeho hlas je chladný a tvrdý. Zdráhavo mu ten email
podávam.
„Čo ti to urobil?“ hlesne Kate a tvári sa tak znepokojene. Do
tváre sa mi vracia krv – to keď mi hlavou preletí na tisíc
erotických výjavov.
„To nie je tvoja starosť, Kate.“ Nedokážem sa vyhnúť podráždenému tónu.
„Kde si to našla?“ zisťuje Christian – hlavu sklonenú
nabok, v tvári úplne bezvýrazný výraz, ale ten hlas… tak
hrozivo tichý. Kate sa začervená. „To je irelevantné.“
674
Vystavená Christianovmu nezmenenému uhrančivému
pohľadu zo seba nakoniec vychrlí: „Bolo to vo vrecku saka, o
ktorom predpokladám, že je tvoje, a ktoré som objavila na
vnútornej strane dverí Aninej izby.“ Jej statočnosť pod jeho
striebristo planúcimi očami zľahka zakolíše, ale pozbiera sa, a
ten pohľad mu zlostne opätuje.
V tých priliehavých červených šatách vyzerá ako
zosobnená nevraživosť. Vyzerá úchvatne. Lenže prečo sa
hrabe, prepánajána, v mojom oblečení? Zvyčajne je to naopak.
„Povedala si o tom niekomu?“ Christianov hlas sa tiahne
ako hodvábny šál.
„Nie! Samozrejme, že nie!“ vyštekne Kate dotknuto.
Christian prikývne a vyzerá, že ho to trochu uspokojilo.
Zvrtne sa a prechádza ku kozubu. Nemo s Kate sledujeme, ako
siaha na kozubovú rímsu po zapaľovač, e-mail ním podpaľuje,
púšťa ho z ruky a necháva ho, už horiaci, pomaly sa znášať na
rošt ohniska, kde sa mení na kôpku žeravého popola. V
miestnosti sa rozpína ťaživé ticho.
„Ani Elliotovi?“ vydýchnem a obraciam sa späť ku Kate.
„Nikomu,“ vyprosuje si dôrazne a vôbec prvýkrát sa
zatvári neisto a ublížené. „Len chcem vedieť, že si v poriadku,
Ana,“ šepká.
„Som v pohode, Kate. Viac než to. S Christianom nám to
klape – toto je stará záležitosť. Jednoducho to ignoruj, prosím.“
„Ignorovať to?!“ vykríkne. „Ako môžem niečo také
ignorovať? Čo ti urobil?“ Z modrých očí jej sála úprimná
starosť.
„Neurobil mi nič, Kate. Naozaj – som v poriadku.“
Zažmurká.
„Vážne?“ ubezpečuje sa.
675
Christian okolo mňa ovíja jednu ruku a priťahuje si ma k
sebe, ale nespúšťa pritom pohľad z Kate.
„Ana súhlasila, že sa stane mojou ženou, Katherine,“
oznamuje jej ticho.
„Ženou?!“ vypískne Kate a neveriacky vytreští oči.
„Budeme sa brať. Dnes večer tu chceme oznámiť naše
zasnúbenie,“ upresňuje Christian.
„Aha, tak!“ Kate na mňa zíza s otvorenými ústami.
„Nechám ťa tu samotnú šestnásť dní, a toto sa stane? Tak tomu
hovorím rýchlosť. Takže včera, keď som ti hovorila, že…“
civie na mňa zmätene. „A kam do toho všetkého zapadá ten email?“
„Nikam, Kate. Zabudni naň – prosím. Ja Christiana
milujem a on miluje mňa. Nerob to. Nekaz jeho narodeniny a
náš večer,“ nabádam ju šeptom. Párkrát žmurkne a ja si
všímam, ako sa jej v očiach nečakane zalesknú slzy.
„Nie. To vieš, že nie. Takže si v poriadku?“ Chce, aby som
ju znova ubezpečila.
„Nikdy som nebola šťastnejšia,“ vydýchnem. Naťahuje sa,
a napriek tomu, že ma objíma Christian, ma berie za ruku.
„Naozaj si v pohode?“ utvrdzuje sa už s nádejou v hlase.
„Som,“ škerím sa na ňu a vracia sa mi dobrá nálada. Kate je
naspäť v hre. Usmieva sa na mňa, v jej výraze sa odráža moje
vlastné šťastie. Vyvlečiem sa Christianovi z objatia a ona ma
odrazu zviera v náručí.
„Vieš, Ana, dostala som taký strach, keď som to čítala.
Nevedela som, čo si o tom mám myslieť. Vysvetlíš mi to?“
šepká mi.
„Raz áno, ale teraz nie.“
676
„Dobre. Nikomu o tom nepoviem. Mám ťa tak rada, Ana,
ako vlastnú sestru. Jednoducho som myslela… bola som z
toho zmätená. Prepáč. Ak si ty šťastná, ja som šťastná tiež.“
Pozrie sa rovno na Christiana a zopakuje svoje
ospravedlnenie. On len prikývne, oči ako dva cencúle, jeho
výraz sa nemení. Doparoma, stále je naštvaný.
„Fakt ma to mrzí. Máš pravdu, nič mi do toho nie je,“
utvrdzuje ma Kate ticho.
Ozýva sa klopanie. Vyľakane od seba s Kate uskakujeme a
do dverí strká hlavu Grace.
„Všetko v poriadku, zlatko?“ obracia sa na Christiana.
„Určite, pani Greyová,“ vypadne hneď z Kate.
„V pohode, mami,“ odpovedá Christian.
„Dobre,“ povie Grace a vstupuje. „Potom by nemalo vadiť,
keď svojho syna na jeho narodeniny poriadne objímem,“
venuje Christianovi a mne široký úsmev. On ju pevne zovrie v
náručí a konečne sa uvoľňuje.
„Všetko najlepšie k narodeninám, zlatko,“ zamumle Grace
a zatvára v jeho tesnom objatí oči. „Som taká šťastná, že si tu
stále s nami.“
„Nič mi nie je, mami,“ hľadí na ňu Christian s úsmevom.
Ona sa od neho odtiahne, pozorne sa na neho zahľadí a celá sa
rozžiari.
„Mám z teba takú radosť,“ povie a podrží jeho tvár v
dlaniach.
A on sa na ňu šťastne usmeje – tým jeho
tisícmegawattovým úsmevom.
Ona to vie! Kedy jej to povedal?
677
„Tak, deti, ak už ste si všetko povedali, máme tu dav ľudí,
ktorí sa chcú presvedčiť, že si sa naozaj vrátil celý, Christian, a
tiež by ti radi popriali k narodeninám.“
„Veď už idem.“
Grace hodí pátravý pohľad na mňa a na Kate, ale zdá sa, že
ju naše povzbudivé úsmevy upokoja. Keď nám potom pridrží
otvorené dvere, dokonca na mňa žmurkne. Christian ku mne
načiahne ruku a ja mu ju s radosťou chytím.
„Christian, je mi to naozaj ľúto,“ opakuje Kate pokorne.
Pokorná Kate, to je teda niečo. Christian prikyvuje a potom ju
už nasledujeme z dverí.
V hale vrhám na Christiana nepokojný pohľad. „Tvoja
matka o nás vie?“
„Vie.“
„Aha.“ A keď si uvedomím, že horlivá slečna Kavanaghová
mohla zmariť celý náš večer… Až sa pri tom pomyslení
zachvejem – podrobnosti Christianovho životného štýlu
odhalené pred všetkými. To by bola paráda.
„No, tak to bol rozhodne zaujímavý úvod večera,“
usmejem sa na Christiana nevinne. On sa na mňa pozrie – a
jeho pobavený výraz je späť. Vďakabohu.
„Ako vždy, slečna Steelová, máte dar veci
podhodnocovať.“ Dvíha si moju ruku k perám a pobozká mi
ju. To už vchádzame do obývacej izby, kde nás víta náhly,
spontánny a ohlušujúci potlesk.
No, dočerta. Koľko ľudí tu vlastne je?
Zbežne prechádzam obývačku pohľadom: sú tu všetci –
Grey, Ethan s Miou, doktor Flynn a jeho žena, predpokladám.
Mac z lode, vysoký sympatický Afroameričan – spomínam si,
že toho som videla v Christianovej kancelárii vtedy, keď som
678
sa s Christianom stretla prvýkrát. Ďalej je tu Miina jedovitá
kamarátka Lily, dve ženy, ktoré vôbec nepoznám, a… Ale nie.
Zovrie mi srdce. Tá ženská… Pani Robinsonová.
Odniekiaľ sa zjavuje Gretchen s táckou so šampanským. Je
navlečená do čiernych šiat s hlbokým výstrihom, tentoraz má
vlasy vyčesané – žiadne vrkôčiky – červená sa a kmitá
mihalnicami na Christiana. Potlesk utícha, a keď sa všetky oči
nedočkavo obrátia ku Christianovi, povzbudivo mi stisne
ruku.
„Ďakujem všetkým. Mám dojem, že budem jednu z nich
potrebovať.“ Vezme dve čaše z Gretcheninej tácky a venuje jej
letmý úsmev. A ja tipujem, že sa Gretchen zrejme rozplynie
alebo omdlie. Jeden z tých pohárov mi Christian podáva.
Ten svoj potom pozdvihne k ostatným ľuďom v miestnosti
a všetci ako na povel pristupujú bližšie. V čele zástupu je tá
čarodejnica v čiernom. Nosí ona vôbec nejakú inú farbu?
„Christian, mala som taký strach.“ Krátko ho objíma a
bozkáva na obe líca. A on ma nepúšťa, aj keď sa snažím
vyvliecť si ruku z jeho zovretia.
„Som v poriadku, Elena,“ ubezpečuje ju Christian chladne.
„Prečo si mi nezavolal?“ posťažuje si zúfalo a pátravo sa
mu zahľadí do očí.
„Mal som veľa práce.“
„Vari si nedostal moje správy?“
Christian nervózne prestúpi z nohy na nohu, privinie si ma
bližšie a dáva mi ruku okolo pása. Jeho výraz zostáva pri
pohľade na Elenu ľahostajný. Ona už ma však ďalej nemôže
ignorovať, a tak zdvorilo kývne mojím smerom.
„Ana,“ zavrní. „Vyzeráš čarovné, drahá.“
„Elena,“ odplácam jej to. „Ďakujem.“
679
Zachytávam Gracin pohľad. Sleduje nás troch a zľahka sa
pritom mračí.
„Elena, rád by som urobil isté vyhlásenie,“ oznamuje jej
Christian a ďalej na ňu nevzrušene hľadí.
Jej blankytne modré oči sa nepatrne zatvrdzujú. „Iste,“
pokúša sa o úsmev a ustupuje.
„Vážení,“ zvolá Christian. Chvíľu čaká, až sa šum v izbe
stíši a všetky zraky sa znovu obrátia k nemu.
„Ďakujem, že ste dnes prišli. Musím povedať, že som čakal
pokojnú rodinnú večeru, takže toto je príjemné prekvapenie.“
Vrhá pichľavý pohľad na Miu, ktorá sa uškrnie a nesmelo mu
zamáva. Christian smerom k nej rozladené hodí hlavou a
pokračuje:
„Ja a tu Ros…“ kývne smerom k ryšavej žene stojacej vedľa
s malou temperamentnou blondínkou, „… my dvaja sme včera
vyviazli len o vlások.“
Aha, to bude tá Ros, čo preňho pracuje. S úsmevom
pokynie svojím pohárom jej smerom. Ona uznanlivo prikývne
hlavou.
„Takže som veľmi šťastný, že tu dnes som a môžem sa s
vami podeliť o svoju najväčšiu novinku. Táto prekrásna žena,“
pozrie sa na mňa, „slečna Anastasia Rose Steelová, súhlasila,
že sa stane mojou ženou, a ja chcem, aby ste boli prví, ktorí sa
o tom dozviete.“
Odvšadiaľ sa ozývajú prekvapené povzdychy a potom
prvé rozpačité, ale radostné výlevy, nasledované nadšeným
potleskom. Pane na nebi – ono sa to naozaj deje! Myslím, že
som v tvári nabrala farbu Katiných šiat. Christian ma chytí za
bradu a priťahuje si ma k rýchlemu bozku.
„Už čoskoro budeš moja.“
680
„Veď už som,“ zašepkám.
„Legálne,“ naznačí mi ústami a šibalsky sa na mňa uškrnie.
Lily, ktorá stojí vedľa Mie, sa tvári ako zmoknutá sliepka a
Gretchen vyzerá, že práve zjedla niečo mimoriadne nechutné.
Ako sa tak vzrušene rozhliadam po zhromaždenom zástupe,
zachytávam pohľadom Elenu. Má otvorené ústa. Je omráčená
– možno skôr šokovaná – a ja sa neubránim malému, zato
intenzívnemu pocitu zadosťučinenia, keď ju vidím onemenú
údivom. Napokon, čo tu, dočerta, robí?
Carrick a Grace prerušujú tok mojich bezcitných
myšlienok, hneď ma zvierajú v náručí a bozkávajú a následne
posielajú ďalej do pazúrov ostatných členov greyovskej
rodiny.
„Ach, Ana – som taká šťastná, že pribudneš do našej
rodiny,“ rozplýva sa Grace. „Tá zmena, čo sa s Christianom
udiala. On je teraz… šťastný. A ja som ti za to naozaj vďačná.“
Červenám sa, celá v rozpakoch nad jej úprimnosťou, ale v
kútiku duše sa cítim potešená.
„Kde je prsteň?“ vykríkne Mia, keď ma objíma.
„Ehm…“ Kriste. Prsteň! Na ten som ani nepomyslela. V
panike zdvíham oči k Christianovi.
„Chceme ho vybrať spoločne,“ zapichne do Mie zlostný
pohľad.
„No tak, nepozeraj na mňa takto, Grey!“ vyhreší ho a
vzápätí okolo neho rozhodí ruky. „Som taká nadšená,
Christian,“ vzdychne. Je to jediná osoba, ktorú poznám, čo sa
nenechá zastrašiť jeho zlovestným výrazom. To aj ja pri ňom
zneistiem… teda, aspoň to tak bývalo.
„Kedy sa beriete? Už ste vybrali dátum?“ vyzvedá od
Christiana.
681
Ten zavrtí hlavou, jeho podráždenie je úplne zreteľné.
„Nemám tušenie. A nie, nevybrali. Ana a ja to ešte musíme
prediskutovať,“ uzemní ju.
„Dúfam, že budete mať veľkú svadbu – tu,“ básni Mia
nadšene a ignoruje jeho podráždený tón.
„Asi zajtra letíme do Vegas,“ zavrčí na ňu a vyslúži si za to
patentovaný, plnohodnotne našpúlený výraz Mie Greyovej.
Christian na ňu prevráti oči a potom už sa obracia k Elliotovi,
ktorý ho v takom krátkom čase už druhýkrát poriadne stlačí
vo svojej veľkej náruči.
„Dobrá práca, braček,“ potľapká ho po chrbte.
Reakcia všetkých tých ľudí ma doslova pohlcuje a ja ani
neviem, ako sa o niekoľko minút neskôr znovu ocitnem po
Christianovom boku a pred doktorom Flynnom. Elena sa
zrejme niekam vytratila a Gretchen namrzene dolieva
šampanské do pohárov.
Vedľa doktora Flynna stojí nápadne pekná mladá žena s
dlhými tmavými, takmer čiernymi vlasmi, plným dekoltom a
krásnymi orieškovohnedými očami.
„Christian,“ zdraví ho doktor Flynn a podáva mu ruku.
Christian si ju s ním vrelo potrasie.
„John. Rhiana.“ Bozkáva tú tmavovlasú ženu na tvár. Je
veľmi drobná a naozaj krásna.
„Teší ma, že ste ešte stále medzi živými, Christian. Môj
život bez vás by bol hrozne nudný – a chudobný.“
Christian sa zasmeje.
„John!“ napomína Flynna jeho žena – na Christianovo
nemalé pobavenie.
„Rhiana, toto je Anastasia, moja snúbenica. Ana, Rhiana,
Johnova manželka.“
682
„Veľmi rada spoznávam ženu, ktorá konečne dobyla
Christianovo srdce,“ usmeje sa na mňa Rhiana vľúdne.
„Ďakujem,“ zamumlem, už zasa v rozpakoch.
„To bol teda pekne falošný odpal, čo ste tu predviedli,
Christian,“ prehodí pobavene Flynn a neveriacky pritom krúti
hlavou. Christian naňho nechápavo krčí čelo.
„John – ty a tie tvoje kriketové metafory,“ prevráti oči
Rhiana. „Obom vám gratulujeme. A všetko najlepšie,
Christian. Aký krásny darček k narodeninám,“ smeje sa na
mňa srdečne.
Nemala som ani potuchy, že tu bude Flynn. Alebo Elena. Je
to šok a ja si márne lámem hlavu, keď premýšľam, na čo by
som sa ho asi tak mohla spýtať, lenže narodeninová oslava je
ťažko vhodným miestom na psychiatrickú konzultáciu.
A tak sa chvíľku len tak nezáväzne rozprávame. Rhiana je
žena v domácnosti s dvoma malými chlapcami. Dedukujem,
že ona je tým dôvodom, prečo doktor Flynn previedol svoju
prax do Štátov.
„Je na tom dobre, Christian, na terapiu reaguje uspokojivo.
Ešte zopár týždňov a budeme môcť uvažovať o ambulantnej
liečbe.“ Doktor Flynn a Christian stlmili hlasy, ale ja si
nemôžem pomôcť, počúvam ich a celkom bezočivo pritom
vypínam Rhianu.
„Takže sa momentálne stýkam len s ostatnými mamičkami,
aby sa naše deti pohrali, a ďalej prebaľujem plienky…“
„To vám musí zabrať veľa času.“ Červená v tvári obraciam
svoju pozornosť naspäť k Rhian, ktorá sa zvonivo zasmeje. Je
mi jasné, že Christian s Flynnom preberajú Leilu.
„Opýtajte sa jej za mňa na niečo,“ zamumle Christian.
„A čo robíte vy, Anastasia?“
683
„Hovorte mi Ana, prosím vás. Pracujem v nakladateľstve.“
Christian a doktor Flynn tíšia svoje hlasy ešte väčšmi – to je
také frustrujúce. Ale nakoniec obaja zmĺknu úplne, keď sa k
nám pripájajú dve ženy, s ktorými som ešte nemala tú česť –
Ros a tá živá blondínka, ktorú Christian predstavuje ako jej
partnerku, Gwen.
Ros je očarujúca a ja čoskoro zisťujem, že s Gwen žijú
takmer naproti Escale. Ros vychvaľuje Christianove pilotné
schopnosti až do neba. Bolo to prvýkrát, čo letela v Charlie
Tangu, a tvrdí, že by neváhala doň nastúpiť znovu. Je to jedna
z tých mála žien, ktoré poznám, čo nie sú Christianom
očarené… aj keď, dôvod je zrejmý.
Gwen je večne rozosmiata žena s osobitým zmyslom pre
sarkastický humor a Christian sa zdá v ich spoločnosti
mimoriadne uvoľnený. Evidentne sa s nimi dobre pozná.
Nebaví sa o práci, aj tak však vidím, že Ros je čertovsky múdra
ženská, ktorá s Christianom ľahko udrží krok. A zároveň je
obdarená veľkolepým hrdelným, fajčením poznamenaným
smiechom.
Grace prerušuje našu pokojnú konverzáciu, aby všetkých
upozornila, že sa v greyovskej kuchyni servíruje večera na
spôsob švédskych stolov. Hostia sa pomaly presúvajú do
zadnej časti domu.
V chodbe na mňa číha Mia. V tých tenučkých
svetloružových bábikovských šatočkách a topánkach na
vražednom podpätku sa nado mnou týči ako anjelik na špičke
vianočného stromčeka. V rukách drží dva koktailové poháre.
„Ana,“ sykne na mňa sprisahanecky. Vzhliadnem ku
Christianovi, ktorý ma s výrazom prajem-ti-veľa-šťastia-tiež-judnes-
nemôžem-vystáť púšťa, a obe spolu mizneme do jedálne.
684
„Tu máš,“ vyzýva ma uličnícky. „To je jedno z ocinových
špeciálnych citrónových martini – je oveľa lepšie ako
šampanské.“ Podáva mi čašu s nápojom a napäto sleduje, ako
z nej váhavo ochutnávam.
„Hmm… je to dobrota. Ale dosť silná.“ O čo jej ide? To ma
tu chce opiť?
„Ana, potrebujem radu. A Lily sa opýtať nemôžem – ona
všetko hneď kritizuje.“ Mia s úsmevom prevráti oči. „Tak
šialene na teba žiarli. Myslím, že dúfala, že jedného dňa… ona
a Christian…“ vybuchne nad tou absurditou smiechom a ja sa
v duchu zachvejem.
Toto je niečo, s čím sa budem musieť dlhodobo vyrovnávať
– cudzie ženy, ktoré budú túžiť po mojom mužovi. Potlačím tú
nevítanú myšlienku a sústredím sa na úkaz, ktorý zvieram v
ruke – znovu sa napijem martini.
„Pokúsim sa ti pomôcť. Tak to vyklop.“
„Ako už vieš, nedávno som sa zoznámila s Ethanom.
Vďaka tebe,“ zažiari.
„Áno, to viem.“ Kam tým, dočerta, mieri?
„Ana – on so mnou odmieta randiť,“ našpúli sa.
„Aha,“ zažmurkám omráčene. A jediné, čo mi v tej chvíli
napadá, je: Možno preto, že do teba nie je zamilovaný.
„Teda, teraz to nevyznelo veľmi dobre. Chcela som
povedať, že so mnou nechce chodiť, pretože jeho sestra už
chodí s mojím bratom. A príde mu to tak trochu ako incest.
Ale som si istá, že ma má rád. Čo mám robiť?“
„Aha tak, už tomu rozumiem,“ šepkám v snahe získať
trochu času. Čo jej len na to mám povedať? „Mohla by si tomu
dať trochu času, skúste byť najskôr priateľmi. Veď si ho sotva
poznala.“
685
Významne zdvihne jedno obočie a ja očerveniem.
„Pozri, viem, že sa s Christianom tiež nepoznám veľmi
dlho, ale…“ sústredene sa mračím, netuším, čo vlastne chcem
povedať. „Mia, toto je vec, ktorú si musíte vyriešiť sami dvaja.
Ja by som navrhovala to kamarátstvo.“
Usmeje sa na mňa. „Tento pohľad si sa naučila od
Christiana.“
Cítim, ako sa mi do tváre znova hrnie krv. „Ak chceš radu,
spýtaj sa Kate. Možno by mohla mať o citoch svojho brata
nejaké informácie.“
„Myslíš?“ pýta sa Mia.
„No jasné,“ usmejem sa na ňu povzbudivo.
„Super. Vďaka, Ana.“ Padá mi okolo krku a potom sa už
vzrušene – a pôsobivo, vzhľadom na to, aké má podpätky –
ponáhľa k dverám, nepochybne s úmyslom poriadne potrápiť
Kate. Znovu si odpíjam z martini a chystám sa odísť, lenže
niekto ma zastaví.
Do miestnosti vchádza Elena s napätým výrazom v tvári, z
ktorého vyžaruje hrozivé, naštvané odhodlanie. Ticho za
sebou zatvára dvere a venuje mi zamračený pohľad.
No, kristepane.
„Ana,“ zmraští sa ironicky.
Usilujem sa pozbierať všetku rozvahu. Po tých dvoch
čašiach šampanského a smrtiacom koktaile, ktorý zvieram v
ruke, som už ľahko načatá. Myslím, že som poriadne zbledla,
ale nútim svoje podvedomie aj svoju vnútornú bohyňu, aby
som vyzerala tak pokojne a vyrovnane, ako je to len možné.
„Elena.“ Môj hlas je tichý, ale pevný – napriek suchu v
ústach. Prečo len ma tá ženská tak desí? A čo zasa chce?
686
„Bola by som ti srdečne zablahoželala, ale myslím, že by to
nebolo vhodné.“ Jej pichľavé, chladné modré oči hľadia
mrazivo do tých mojich a srší z nich nenávisť.
„Ja žiadne vaše gratulácie nechcem ani nepotrebujem,
Elena. Som prekvapená a aj riadne sklamaná, že vás tu vidím.“
Nadvihne jedno obočie. Myslím, že som na ňu urobila
dojem.
„Nikdy som o tebe nepremýšľala ako o rovnocennej
súperke, Anastasia. Prekvapuješ ma na každom kroku.“
„Ja o vás nepremýšľam vôbec,“ zaklamem chladne.
Christian by na mňa bol pyšný. „A teraz, ak ma ospravedlníte,
mám na práci oveľa lepšie veci ako strácať s vami čas.“
„Nie tak zhurta, slečinka!“ zasyčí a oprie sa chrbtom o
dvere, čím ich účinne blokuje. „Čo si, preboha, myslíš, že
robíš? Čo si si to vzala do hlavy, vziať si Christiana? Ako ti
mohlo čo len na okamih napadnúť, že by si ho mohla urobiť
šťastným? Hlboko sa mýliš.“
„Do toho, aké mám s Christianom úmysly, vám nie je
vôbec nič,“ usmievam sa na ňu s falošnou sladkosťou.
Úplne ma ignoruje.
„On má svoje potreby – potreby, ktoré ty nemôžeš ani
náhodou naplniť,“ precedí pomedzi zuby.
„Čo vy viete o jeho potrebách?“ zavrčím. Vo vnútri sa mi
jasne rozsvieti kontrolka indikujúca pobúrenie. Jej spaľujúca
žiara postupne zaplavuje celé moje vnútro, rovnako ako
rozrušenie, ktoré sa mi derie žilami. Ako to, že si tá prekliata
suka dovoľuje mi tu kázať? „Nie ste nič iné ako úbohá
pedofilka, a keby to záležalo na mne, strčila by som vás do
hrtana pekla a potom odišla s úsmevom na perách. A teraz mi
choďte z cesty – alebo hádam potrebujete pomôcť?“
687
„Robíš veľkú chybu, mladá dáma,“ šermuje predo mnou
dlhým kostnatým prstom, opatreným starostlivou manikúrou.
„Ako sa opovažuješ súdiť náš životný štýl? Nič o tom nevieš,
nemáš ani tušenie, do čoho sa púšťaš. A ak si myslíš, že bude
šťastný s takou malou nudnou zlatokopkou, ako si ty…“
A je to! Vylievam na ňu zvyšok svojho citrónového martini,
celú ju ním zmáčam.
„Ani sa nepokúšajte radiť mi, do čoho sa mám alebo
nemám púšťať!“ skríknem na ňu. „Kedy to už pochopíte? Toto
nie je-vaša-poondiata-vec!“
Zíza na mňa so spadnutou sánkou, úplne ochromená
šokom, a otiera si tú lepkavú tekutinu z líc. Čakám, že sa na
mňa vrhne, namiesto toho je však náhle vrhnutá vpred
otvárajúcimi sa dverami.
V nich sa objaví Christian. Trvá mu približne nanosekundu,
kým vyhodnotí situáciu – ja popolavá a rozklepaná, ona
premočená a rozčúlená. Jeho šarmantná tvár stvrdne a skriví
sa hnevom, keď prichádza, aby sa postavil medzi nás.
„Čo to, došľaka, stváraš, Elena?!“ precedí arktickým
hlasom, ostro lemovaným hrozbou.
Elena naňho ublížené zažmurká. „Ona pre teba nie je tá
pravá, Christian,“ zašepká.
„Čože?!“ zreve Christian tak, až sa obe prikrčíme. Nevidím
mu do tváre, ale celé jeho telo je napäté na prasknutie a
nevraživosť z neho doslova srší.
„Ako práve ty, kurva, vieš, kto je pre mňa ten pravý?!“
„Máš svoje potreby, Christian,“ presviedča ho opatrnejšie.
„Už som ti to hovoril – do toho ti, dočerta, nič nie je!“
zahrmí. A doparoma – Veľmi Rozhnevaný Christian vystrčil
svoju nie-takú-peknú-hlavu. Ešte nás niekto bude počuť.
688
„O čo ti ide?“ pokračuje a drví ju svojím zničujúcim
pohľadom. „Myslíš, že si to ty? Ty? Myslíš, že ty si pre mňa tá
pravá?“ Jeho hlas sa síce stíšil, zato je plný pohŕdania. A ja tu
zrazu nechcem byť. Nechcem byť svedkom tohto dôverného
konfliktu. Ruším tu. Lenže som načisto zmeravená – moje údy
sa odmietajú pohnúť.
Elena preglgne, a zrazu akoby vyrástla. Jej pozícia sa sotva
znateľne mení – stáva sa autoritatívnou. Pokročí jeho smerom.
„Ja som bola tým najlepším, čo ťa kedy stretlo!“ zasyčí na
neho arogantne. „Pozri, čo som z teba urobila – jedného z
najbohatších a najúspešnejších podnikateľov v celých Štátoch –
tá sebadisciplína, tá motivácia – ty nepotrebuješ nič. Si
vládcom svojho vlastného vesmíru.“
Christian cúva, akoby mu jednu vrazila, a ja konečne vidím
jeho výraz. Zíza na ňu totálne rozhorčený.
„Miloval si to, Christian, nič si nenahováraj. Bol si na
najlepšej ceste sa úplne zničiť, a ja som ťa pred tým zachránila,
zachránila som ťa pred životom za mrežami. Ver mi, zlatko, to
je miesto, kde by si skončil. To ja som ťa naučila všetko, čo
poznáš, všetko, čo potrebuješ.“
Christian celý zmodrie, prebodáva ju šokovaným
pohľadom. Keď potom prehovorí, jeho hlas je tichý a
neveriaci:
„Ty si ma naučila akurát tak súložiť, Elena. Ale to je
rovnako prázdne ako ty. Nečudo, že Linc odišiel.“
Na jazyku pocítim horkú pachuť. Rozhodne by som tu
nemala byť. Lenže akoby som primrzla k podlahe, morbídne
fascinovaná tým, ako sa navzájom pitvú vreckovým nožíkom.
„Ani raz, ani jediný raz si ma neobjala,“ šepká Christian.
„Ani jediný raz si mi nepovedala, že ma ľúbiš.“
689
Elena priviera oči. „Láska je pre bláznov, Christian.“ Dvíha
ruku, aby sa dotkla jeho ramena.
„Vypadni z môjho domu!“ vyľaká nás Gracin neúprosný
rozčúlený hlas.
Tri páry očí sa prudko zvrtnú k miestu, kde sa zjavila
Christianova matka – k vstupu do izby. Pohľad má zabodnutý
do Eleny, ktorá napriek svojmu francúzskemu opáleniu
bledne.
Akoby sa práve zastavil čas.
Po chvíli všetci traja kolektívne zalapáme po dychu. Grace
rozhodne vchádza dovnútra, oči jej hrozivo planú, ani na
okamih ich nespúšťa z Eleny, pred ktorou nakoniec zastane.
Elena poplašené rozširuje oči a vzápätí dostáva od Grace
poctivú facku, ktorej zvuk sa v ozvene odrazí od stien jedálne.
„Daj dolu tie špinavé pazúry z môjho syna, ty suka, a
vypadni z môjho domu – hneď!“ precedí cez zaťaté zuby.
Elena sa chytá za červenajúce líce a chvíľu len zdesene a
šokovane požmurkáva na Grace. Potom vybieha von, ani sa
neobťažuje za sebou zavrieť dvere.
Grace sa pomaly obracia čelom ku Christianovi. Obaja na
seba sústredene hľadia a ťaživé ticho na nás dolieha ako nejaká
ťažká deka. Po chvíli ako prvá prehovorí Grace:
„Ana, skôr než ti ho odovzdám, mohla by si ma nechať
osamote s mojím synom?“ Jej hlas je tichý, priškrtený, ale taký
pevný.
„Iste,“ zašepkám a utekám von, ako najrýchlejšie dokážem,
a pritom vrhám vystrašený pohľad cez plece. Ani jeden z nich
mi nevenuje pozornosť. Stále sú do seba zaklesnutí očami, ich
nemá konverzácia je doslova ohlušujúca.
690
Na chodbe zrazu neviem, čo si mám počať. Srdce mi
divoko búši a ženie moju rozbúrenú krv žilami. Som úplne
vyvedená z miery a pevná pôda pod mojimi nohami sa
povážlivo hojdá. Kristepane, to teda bola sila. A teraz to Grace
vie. Doparoma. Nedokážem si ani predstaviť, čo teraz
Christianovi povie. Ja viem, že sa to nemá, ale opieram sa o
dvere a snažím sa niečo zachytiť.
„Ako dlho, Christian?“ Jej hlas je tichý. Sotva ju počujem.
Jeho odpoveď mi celkom uniká.
„Koľko si mal?“ dožaduje sa Grace naliehavejšie. „Povedz
mi to. Koľko si mal rokov, keď sa to celé začalo?“ Christiana
opäť nepočujem. „Všetko v poriadku, Ana?“ vyrušuje ma Ros.
„Iste. V pohode. Ďakujem. Ja…“
Ros sa usmeje. „Len si idem po kabelku. Potrebujem
cigaretu.“
Na okamih zvažujem, že by som sa k nej pripojila.
„Ja idem na toaletu.“ Potrebujem sa dať dokopy a nejako si
urovnať myšlienky, aby som sa mohla vnútorne prehrýzť tým,
čoho som sa stala svedkom. Hore to z hľadiska súkromia
vyzerá najbezpečnejšie. Sledujem, ako Ros mizne v obývacej
izbe, a potom beriem schody po dvoch na prvé poschodie a
ešte vyššie, až na druhé. Je tu len jediné miesto, kde teraz
túžim byť.
Rozrazím dvere Christianovej detskej izby, zatváram ich za
sebou a hltavo si naberám do pľúc mohutný dúšok vzduchu.
Mierim rovno k jeho posteli, padám na ňu a zapichnem
pohľad do nepoškvrneného bieleho stropu. Bože môj. Toto
bola bezpochyby jedna z najtrýznivejších hádok, ktorých som
kedy bola svedkom, a teraz som z toho úplne otupená. Môj
snúbenec a jeho exmilenka – žiadna budúca nevesta by niečo
691
také nemala vidieť. Ale keď o tom tak premýšľam, z druhej
strany som rada, že ona ukázala svoju pravú tvár a že som to
videla na vlastné oči.
Moje myšlienky sa vrátia ku Grace. Chudera Grace, čo
všetko si asi vypočula? Tlačím si k sebe jeden z Christianových
vankúšov. Musela zachytiť, že mal Christian s Elenou aférku –
ale o jej podstate nič nepadlo. Vďakabohu.
Zakvílim. Čo to robím? Možno mala tá čarodejnica pravdu.
Nie, tomu odmietam uveriť. Ona je taká chladná, taká krutá.
Potrasiem hlavou. Ona sa mýli. Ja som pre Christiana tá pravá.
Som tým, koho potrebuje.
A potom, v jedinom okamihu náhleho precitnutia, mi
schádza na um už sa ďalej nezaoberať tým, ako žil svoj život až
doteraz, ale prečo ho tak žil. Čo ho viedlo k tomu, aby robil to,
čo robil tým nespočetným zástupom dievčat – nechcem ani
vedieť koľkým. Nie je zlé, že to robil. Všetci boli dospelí. Všetci
boli – ako to povedal Flynn? V bezpečnom, rozumnom a
dobrovoľnom vzťahu. Podstatné je, prečo to robil. Ten dôvod je
zlý. Práve ten je súčasťou jeho temnej stránky.
Zatváram oči a zakrývam si ich predlaktím.
Ale teraz sa už pohol ďalej, nechal to všetko za sebou,
spoločne sme vyšli z temnoty na svetlo. Som ním oslnená a on
mnou… môžeme sa viesť navzájom. Zrazu mi niečo schádza
na um. Dočerta! Je to zákerná, hlodavá myšlienka a ja sa
nachádzam na jedinom mieste, kde môžem toho démona
poslať naspäť do pekiel. Sadám si. Áno, toto jednoducho
musím urobiť.
Roztrasené sa dvíham na nohy a skopávam topánky,
potom prejdem k jeho stolu a skúmavo sa zadívam na
nástenku nad ním. Stále na nej visia fotografie mladého
692
Christiana. Teraz viac dojímavé ako skôr – vo svetle tej scény,
ktorú mi práve pani Robinsonová zahrala. V rohu je malý
čiernobiely záber – jeho matka, tá závislá suka.
Zapínam si stolnú lampičku a zameriavam jej svetlo na
fotografiu. Dokonca ani nepoznám jej meno. Veľmi sa naňho
podobá, len vyzerá mladšie a smutnejšie, a všetko, čo cítim,
keď hľadím do jej smutnej tváre, je súcit. Snažím sa objaviť
nejakú podobnosť medzi jej a mojou tvárou. Žmúrim nad tou
podobizňou, nakláňam sa naozaj, ale naozaj blízko, ale
nevidím nič. Azda okrem našich vlasov, ale tie jej sú zrejme
svetlejšie než moje. Vôbec sa na ňu nepodobám. Je to úľava.
Moje podvedomie na mňa s rukami založenými na prsiach
a káravým pohľadom, ktorý vrhá cez polmesiačikovité
okuliare, pohoršene zamľaská. Prečo sa tým mučíš? Už si
povedala áno. Posteľ si si už ustlala. To áno, ustlala, a rada. A
chcem v nej ležať s Christianom po zvyšok života. Moja
vnútorná bohyňa sediaca v lotosovej pozícii sa pokojne
usmieva. Je to tak, urobila som správne rozhodnutie.
Musím ho nájsť – Christian si už bude robiť starosti.
Nemám predstavu, ako dlho som v jeho izbe. Bude si myslieť,
že som utiekla. Prevrátim oči, len čo si tú jeho prehnanú
reakciu predstavím. Dúfam, že už to s Grace vybavili. Pri
predstave, čo mu tak mohla hovoriť, sa zachvejem.
Stretnem ho, keď vybieha po schodoch, čo vedú na prvé
poschodie, aby ma našiel. V tvári má napätý a unavený výraz
– ten bezstarostný Tieň, s ktorým som sem prišla, je preč.
Zostávam stáť na začiatku schodiska a on zastane na
poslednom schode, takže si hľadíme z očí do očí.
„Ahoj,“ začína opatrne.
„Ahoj,“ napodobňujem ho.
693
„Už som sa bál…“
„Ja viem,“ skáčem mu do reči. „Prepáč – nedokázala som
ísť medzi hostí. Jednoducho som musela preč, vieš prečo. Aby
som premýšľala.“ Dvíham ruku a prikladám mu ju na tvár.
Zatvára oči a pritlačí si moju dlaň k lícu.
„A napadlo ti, že budeš premýšľať v mojej izbe?“
„Presne tak.“
Potiahne ma za ruku a priťahuje si ma do náručia. A ja do
nej ochotne zapadnem, na svoje najobľúbenejšie miesto na
svete. Christian vonia čistou bielizňou, sprchovacím gélom a
sám sebou… tou najviac upokojujúcou a zároveň najviac
vzrušujúcou vôňou na celej planéte. Zhlboka sa nadychuje,
nos zaborený do mojich vlasov.
„Je mi ľúto, že si to všetko musela strpieť.“
„Nie je to tvoja vina, Christian. Čo tu vlastne robila?“
Zahľadí sa na mňa a ospravedlňujúco zvlní pery. „Je to
rodinná priateľka.“
Pokúšam sa reagovať pokojne. „Tak teraz už nie je. A čo
tvoja mama?“
„Tá je na mňa momentálne šialene naštvaná. Som fakt rád,
že si tu a že sme uprostred večierka. Inak by som teraz asi bol
na poslednej výprave.“
„To naozaj?“
Prikývne, v očiach ani stopa po humore, a ja vycítim, ako
veľmi ho jej reakcia rozhodila.
„A môžeš jej to vyčítať?“ pýtam sa ho ticho, veľavravne.
Pritlačí ma k sebe ešte pevnejšie, pôsobí nerozhodne,
pomaly sa tým prehrýza.
A nakoniec odpovedá:
„Nie.“
694
Hurá! Prelom!
„Môžeme sa posadiť?“ pýtam sa.
„Jasné. Tu?“
Prikývnem a obaja si sadáme na posledný schod. „Tak ako
sa cítiš?“ prehovorím. Nervózne mu tlačím ruku a pozorujem
jeho smutnú, vážnu tvár. Vzdychne si.
„Cítim sa slobodný.“ Pokrčí plecami a potom sa na mňa
žiarivo usmeje – tým svojím nádherným, bezstarostným
zvláštnym úsmevom. A všetka únava a napätie, ktoré na ňom
boli viditeľné ešte pred chvíľou, sa jednoducho rozplývajú.
„Naozaj?“ vraciam mu úsmev. Môj ty bože, pre ten jeho
úsmev by som sa plazila aj po rozbitom skle.
„Naše obchodné partnerstvo sa skončilo. Definitívne.“
Zamračím sa. „Zlikviduješ jej salóny?“
Odfrkne si. „Zasa taký pomstychtivý nie som, Anastasia,“
napomína ma. „Nie, prenechám jej ich. V pondelok to
prerokujeme s právnikom. Dosť som jej dlžný.“
Zdvíham jedno obočie. „Takže už žiadna pani
Robinsonová?“
V pobavení zvlní pery a zavrtí hlavou. „Je preč.“
Usmejem sa. „No, mrzí ma, že si prišiel o kamarátku.“
Mykne plecami, ale potom sa zmraští. „Naozaj?“
„Nie,“ priznávam s červenými lícami.
„Tak poď.“ Dvíha sa a ponúka mi dlaň. „Pripojíme sa k tej
sláve na našu počesť. Možno by som sa mohol aj opiť.“
„Normálne sa neopíjaš?“ zaujímam sa, keď mu chytím
ruku.
„Naposledy v divokých časoch puberty.“ Schádzame dolu
zo schodov.
„Jedla si niečo?“
695
Ale nie.
„Nie.“
„Tak to by si mala. Podľa toho, čo som cítil z Eleny, to bol
jeden z otcových diabolských koktailov, čo si na ňu vychrstla.“
Pozerá sa na mňa a pritom sa márne snaží zachovať vážny
výraz.
„Christian, ja…“
Dvíha ruku a umlčí ma.
„Žiadne dohadovanie, Anastasia. Ak budeš piť – a zároveň
oblievať alkoholom moje bývalé – musíš sa najesť. To je
pravidlo číslo jeden. Mám ten dojem, že sme sa na ňom
dohodli už po našej prvej spoločnej noci.“
Ach, áno. Hotel Heathman.
Keď už prichádzame naspäť do chodby, zastane, aby ma
jemne pohladkal po tvári, a prsty necháva skĺznuť až k hrane
mojej čeľuste.
„Celé hodiny som vtedy ležal a sledoval, ako spíš,“
zamumle. „Možno som ťa miloval už vtedy.“
Panebože.
Skláňa sa a začína ma nežne bozkávať, ja sa roztápam,
všetko zo mňa padá. Všetko to napätie, ktoré sa vo mne
nazbieralo za poslednú hodinu, alebo ako dlho to celé trvalo,
sa mi pomaly vyplavuje preč z tela.
„Jedlo,“ vydýchne.
„Dobre,“ podvolím sa, pretože práve teraz by som pre neho
pravdepodobne urobila úplne všetko. Vezme ma za ruku a
odvádza do kuchyne, kde už beží oslava na plné obrátky.
„Dobrú noc, John, Rhiana.“
696
„Ešte raz gratulujem, Ana. Vy dvaja to v pohode
zvládnete.“ Stojíme ruka v ruke na chodbe a doktor Flynn sa
na nás vľúdne usmieva. Spoločne s Rhianou sa chystajú na
odchod.
„Dobrú noc.“
Christian s potrasením hlavy zatvára dvere. Potom sa
pozrie na mňa, v očiach mu zrazu zažiari nadšenie. Čo sa deje?
„Už tu zostala len rodina. A myslím, že mama trochu
priveľa pila.“
Grace práve spieva karaoke na hernej konzole v
spoločenskej miestnosti. Kate s Miou jej pritom nezostávajú nič
dlžné.
„A ty sa jej čuduješ?“ Uškrniem sa naňho, aby som tú
atmosféru medzi nami nejako presvetlila. A darí sa mi.
„Vy ste sa na mňa uškrnuli, slečna Steelová?“
„To si píš.“
„Bol to náročný deň, čo?“
„Christian, s tebou je v poslednom čase každý deň
náročný,“ poznamenávam lakonicky.
Mierne zakrúti hlavou. „Zásah do čierneho, slečna
Steelová. Poď – chcem ti niečo ukázať.“ Vezme ma za ruku a
vedie cez dom až do kuchyne, kde Carrick, Ethan a Elliot
rozoberajú mariňákov, dopíjajú posledné koktaily a dojedajú
zvyšky.
„Idete na prechádzku?“ doberá si nás Elliot, keď sa
preťahujeme von francúzskymi dverami. Christian ho
ignoruje, Carrick sa naňho zamračí a v tichej výhrade zavrtí
hlavou.
Keď prejdeme až k trávniku, vyzujem si topánky.
Polmesiac rozlieva jasné svetlo po zálive. Je to úchvatné,
697
všetko sa leskne v tisíckach odtieňoch sivej, kým v diaľke
matne blikajú svetlá Seattlu. V lodenici sa svieti. V porovnaní s
chladnou žiarou mesiaca to pripomína mäkké, vľúdne svetlo
majáka.
„Vieš, Christian, zajtra by som chcela zájsť do kostola.“
„Ako to?“
„No, modlila som sa, aby si sa vrátil živý, a stalo sa. Je to to
najmenej, čo môžem urobiť.“
„Tak dobre.“
Chvíľu sa v uvoľnenej tichosti len tak za ruky
prechádzame, keď vtom mi niečo prišlo na um.
„Kam teda zavesíš tie moje fotky, čo robil José?“
„Myslel som, že by sme ich zavesili v novom dome.“
„Ty si ho kúpil?“
Zastane, obráti sa ku mne, a keď prehovorí, v jeho hlase
poznať znepokojenie. „No, áno. Myslel som, že sa ti páčil.“
„Pravdaže. A kedy si ho kúpil?“
„Včera ráno. Teraz sa ešte musíme rozhodnúť, čo s ním,“
povie s úľavou.
„Nebúraj ho. Prosím. Je to taký krásny dom. Potrebuje len
trochu citlivej a láskyplnej starostlivosti.“
Hodí po mne kútikom oka a usmeje sa.
„Tak dobre. Porozprávam sa s Elliotom. Pozná jednu dobrú
architektku, ktorá robila niečo aj na mojom dome v Aspene. A
on by to potom mohol prestavať.“
Zasmejem sa, pretože si zrazu spomínam, kedy sme
naposledy kráčali po tomto trávniku – v mesačnom svetle, v
ústrety lodenici. Možno je to dôvod, prečo tu teraz sme. To už
sa usmievam.
„Čo je?“
698
„Spomenula som si, ako si ma naposledy vzal do lodenice.“
Christian sa potichu zasmeje. „Aha, vtedy. To bola zábava.
Keď už sme pri tom…“ Zrazu zastane a prehodí si ma cez
plece, hoci už to nie je ďaleko, a ja na protest zjačím.
„Bol si vtedy naozaj nahnevaný, ak si dobre spomínam,“
vyjachcem.
„Anastasia, ja sa vždy hnevám naozaj.“
„Ale nehneváš.“
Capne ma po zadku a zostane stáť pred drevenými
dverami. Necháva si ma skĺznuť dolu po tele naspäť na zem a
berie moju tvár do dlaní.
„Nie, teraz už nie.“ A sklonený ma vášnivo pobozká. Keď
sa odtiahne, sotva lapáme po dychu a okolo môjho tela sa
prudko ovíja túžba.
Uprene ma sleduje a ja v tom tlmenom svetle
vychádzajúcom zvnútra lodenice vidím, aký je rozrušený. Môj
emotívny muž. Ani biely, ani čierny rytier, ale nádherný nietak-
úplne-životom-dokurvený muž, ktorého milujem. Kladiem
mu dlaň na tvár, prstami prechádzam po jeho krátkych
bokombradách a pozdĺž čeľuste až k brade, kde sa nakoniec
ukazovákom dotknem jeho pier. Cítim, ako sa uvoľňuje.
„Chcel by som ti vnútri niečo ukázať,“ zavrní a otvára
dvere.
Prenikavé svetlo žiariviek osvecuje impozantný motorový
čln, čo sa pohojdáva na temnej vode doku. Vedľa neho sa
kolíše veslica.
„Poď.“ Zviera mi dlaň a vedie ma nahor po drevených
schodoch. Hore otvára dvere a ustupuje, aby som mohla vojsť.
A mne padá sánka až na zem. Podkrovie je na nepoznanie.
Celý jeho priestor je zaplnený kvetinami… sú úplne všade.
699
Niekto tu vytvoril čarovnú komnatu – nádherné, divoké lúčne
kvety pretkané mihotavou žiarou sviečok, svetelných reťazí a
miniatúrnych lampičiek, v ktorých mäkkom a bledom svetle sa
kúpe celá miestnosť okolo nás.
Prudko sa pozriem na Christiana. Ten ma s nečitateľným
výrazom sústredene pozoruje. Pokrčí plecami. „Chcela si srdce
a kvety,“ zamumle.
Len naňho zmätene zažmurkám, ešte stále nemôžem uveriť
svojim vlastným očiam.
„Moje srdce už máš,“ povie. Potom mávne rukou do
priestoru. „A tu sú tie kvety,“ dokončuje šeptom svoju vetu.
„Christian, to je nádhera!“ Jednoducho nedokážem
vymyslieť nič lepšie. Srdce mám až v krku a v očiach slzy.
Za ruku ma ťahá ďalej do miestnosti, a skôr než sa
spamätám, pokľakne predo mnou na koleno. Kristepane… toto
som nečakala! Zastavuje sa mi dych.
Z vnútorného vrecka svojho saka vyťahuje prsteň a
zdvihne ku mne pohľad, jeho jasné striebristé oči sú plné
nezriedených emócií.
„Anastasia Steelová. Ľúbim ťa. A chcem ťa milovať,
opatrovať a chrániť po zvyšok svojho života. Staň sa mojou. Už
navždy. Podeľ sa so mnou o svoj život. Vezmi si ma.“
Pozerám sa dolu naňho a po lícach mi stekajú slzy. Môj
Tieň, môj muž. Tak veľmi ho ľúbim. A všetko, na čo sa
zmôžem, keď sa cezo mňa konečne preleje prílivová vlna
dojatia, je…
„Áno.“
So širokým úsmevom mi pomaly navlieka prsteň.
Prekrásny platinový krúžok s oválnym diamantom. Pane na
700
nebi – ten je ale veľký… Veľký, a zároveň taký prostý a
uchvacuje svojou jednoduchosťou.
„Teda, Christian,“ zavzlykám, znenazdania premožená
samým šťastím, a zosuniem sa k nemu na kolená, zatínam mu
prsty do vlasov a bozkávam ho… Bozkávam ho a dávam do
toho celé svoje srdce i svoju dušu. Bozkávam toho nádherného
muža, ktorý ma miluje a ktorého milujem ja. A keď ma berie
do náručia a presunie ruky do mojich vlasov, keď tlačí svoje
ústa k mojim perám, som hlboko presvedčená o tom, že
budem vždy patriť jemu a on bude vždy môj. Došli sme spolu
tak ďaleko a ešte máme kus cesty pred sebou. Ale sme stvorení
jeden pre druhého. Musíme byť.
701
Zhlboka si potiahne z cigarety a jej koniec zažiari do tmy.
Dlhým výdychom vyfukuje dym a celé to zakončuje dvoma
malými krúžkami, ktoré sa pred ním vo svetle mesiaca pomaly
rozplývajú ako dva bledé prízraky. Znudene si poposadne na
sedadle a rýchlo do seba obracia glg lacnej whisky z fľaše,
ktorá je ledabolo obmotaná hnedým papierom. Zasúva si ju
späť medzi stehná.
Nemôže uveriť tomu, že je stále ešte v hre. Kriví pery v
cynickom úškľabku. Ten vrtuľník bol unáhlený a trúfalý
kúsok. Jedna z najvzrušujúcejších vecí, čo kedy v živote urobil.
Ale bolo to nanič. Neveriacky prevráti oči. Kto by si bol
pomyslel, že ten skurvysyn bude tú rachotinu pilotovať
osobne?
Odfrkne si.
Podcenil ho. Ak si o ňom Grey čo i len na minútu pomyslel,
že len tak odkráča s plačom do diaľky, tak vie teda hovno.
Bolo to tak celý jeho život. Ľudia ho sústavne podceňovali –
veď je to len chlapík, čo číta knihy. Chlapík s fotografickou
pamäťou, čo číta knihy. Áno, všetky tie veci, čo sa z nich naučil,
veci, o ktorých teraz vie. Znovu si odfrkne – hej, o tebe tiež,
Grey. Veci, čo teraz viem o tebe.
To nie je zlé na chlapca z chudobnej štvrte Detroitu.
To nie je zlé na chlapca, ktorý získal štipendium na
Princetone.
To nie je zlé na chlapca, ktorý sa predrel výškou a získal
slušný džob v nakladateľstve.
702
A teraz je to všetko v prdeli, je to v prdeli pre nejakého
Greya a jeho dievča. Mračí sa na ten dom, akoby predstavoval
všetko, čím opovrhuje. Lenže tam sa nič nedeje. Jedinú drámu
tu zohrala tá prsnatá plavovlasá suka v čiernom, čo sa v slzách
vypotácala po príjazdovej ceste, vliezla do bieleho CLK a
odišla doriti.
Ponuro sa zasmeje a vzápätí bolestne uškrnie. Dočerta,
rebrá. Ešte stále ho bolia po tom, ako si z neho tá Greyova
gorila urobila boxovacie vrece.
Znovu si tú scénu prehráva v hlave.
„Ešte raz, kurva, siahneš na slečnu Steelovú, a ja ťa, kurva,
zabijem!“
Ten kokot to schytá tiež. Jasné – dostane, čo si, kurva,
zaslúži.
Znovu sa zapiera chrbtom do opierky. Toto vyzerá na dlhú
noc. Zostane tu, bude sa pozerať a bude čakať. Vyťahuje si na
to ďalšiu červenú marlborku. Jeho chvíľa príde. Jeho chvíľa
príde už čoskoro.
Koniec druhej časti