Päťdesiat odtieňov temnoty (SK) 2013 11. kapitola

Kapitola 11

Christian s ľahkosťou a eleganciou strčí tágom do bielej
gule, ktorá ladne prepláva naprieč stolom, pobozká čiernu a tá
sa pomaličky, potichu rozkotúľa, na kraji jamky sa zachveje a
nakoniec sa do nej pomaly prepadne. Došľaka.
Christian sa dvíha, po tvári sa mu pomaly rozlieva
víťazoslávny úsmev a-teraz-mi-patríš-Steelová. Odkladá tágo,
kradmo sa ku mne blíži a s ním aj jeho strapaté hniezdo na
hlave, džínsy a biele tričko. Teraz vôbec nevyzerá ako
výkonný riaditeľ – vyzerá ako nejaký zlý chlapec z geta. To ma
podrž. A je taký sexi…
„Nehodláš sa zrútiť z tej porážky, však?“ utrúsi a ťažko
pritom udrží kútiky úst v pokoji.
„To záleží na tom, ako veľmi ma vyplatíš,“ zašepkám a v
snahe nestratiť rovnováhu sa opieram o tágo. Berie mi ho z
ruky a dáva nabok. S prstom za mojím výstrihom si ma ťahá k
sebe.
„No tak si tie vaše priestupky pekne spočítame, slečna
Steelová.“ Nastavuje mi k tvári svoje dlhé prsty. „Po prvé,
nechávate ma žiarliť na môjho vlastného zamestnanca. Po
druhé, hádate sa so mnou kvôli práci. A po tretie, posledných
dvadsať minút na mňa provokatívne vrtíte rozkošným
zadočkom.“
V očiach mu vzrušene zahorí, nakloní sa a otrie sa nosom o
môj. „Chcem, aby si si vyzliekla džínsy a túto báječnú blúzku.
315
Hneď.“ Vtlačí mi ľahučký bozk na pery a nonšalantne odkráča
ku dverám, aby ich zamkol.
Keď sa obzrie a ukotví na mňa pohľad, oči mu už doslova
blčia. Strnulo stojím, paralyzovaná, ako prikovaná, srdce mi
divo búcha a prudko pumpuje krv do žíl, lenže nie som
schopná pohnúť žiadnym svalom. Jediná vec, na ktorú sa
dokážem sústrediť, je: Toto robíš pre neho. Znie mi to v hlave
stále dookola ako nejaká mantra.
„To oblečenie, Anastasia. Zdá sa, že ho máš stále na sebe.
Vyzleč si ho, alebo to urobím za teba.“
„Tak to urob.“ Konečne nachádzam hlas, znie hlboko a
intenzívne.
Christian vycerí zuby a nasadí svoj dračí úsmev.
„Ó, slečna Steelová. To je podradná práca, ale myslím, že
by som tú výzvu mohol prijať.“
„Vy zvyčajne prijímate väčšinu výziev, pán Grey.“ Dvíham
obočie a on sa na mňa zaškerí.
„Vôbec nechápem, čo tým myslíte, slečna Steelová.“ Cestou
ku mne zastane pri malom stolíku vstavanom do jednej z
knižníc a berie z neho tridsaťcentimetrové plexisklové
pravítko. Pridrží ho za oba konce, a keď sa na mňa znova
pozrie, ohne ho do oblúka.
Pri všetkých svätých – on si vybral nástroj!
Odrazu pocítim nával horúčavy a chvenie na všetkých
správnych miestach. Iba Christian ma dokáže vzrušiť len
pohľadom a ohnutím pravítka. Zasúva si ho do vrecka
nohavíc a lenivo sa vydáva mojím smerom, oči zastreté a plné
vecí budúcich. Bez slova si predo mnou kľakne a rýchlo a
zručne mi rozväzuje šnúrky, potom mi vyzúva conversky a
sťahuje ponožky. Opieram sa o biliardový stôl, aby som to
316
ustala. Uprene naňho hľadím a žasnem nad hĺbkou citov,
ktoré k tomuto nádhernému zničenému mužovi cítim.
Milujem ho.
Chytá ma za boky, prsty strká za pás mojich džínsov a
rozopína mi gombík aj zips. Pozerá sa na mňa spod dlhých
rias, na perách ten najsmilnejší úsmev, a pomaly mi tie
nohavice sťahuje dole. Vystupujem z nich, šťastná, že mám na
sebe tie pekné nohavičky, a on ma chytá vzadu za stehná a
smeruje svoj nos hore až do môjho lona. Prakticky na mieste
sublimujem.
„Chcem ti to urobiť celkom drsne, Ana. Budeš ma musieť
zaraziť, keď toho na teba bude priveľa,“ vydýchne.
Bože môj! A bozkáva ma tam. Ticho zakňučím.
„Únikové slovo?“ dostanem zo seba.
„Nie, žiadne únikové slovo, jednoducho mi povieš, aby
som prestal. Rozumieš?“ Znova ma bozkáva, mazná sa so
mnou. To je ale pocit! Vstáva a spútava ma intenzívnym
pohľadom. „Odpovedz,“ prikazuje mi mierne.
„Áno… áno, rozumiem.“ Som zmätená z toho, že na tom
tak trvá.
„Celý deň okolo seba trúsiš narážky a dávaš mi zmätené
signály, Anastasia,“ šepká. „Vraj máš strach, že sa mi obrusujú
hrany. Nie som si istý, čo si tým myslela, ani ako vážne si to
myslela, ale veď už na to prídeme. Ešte sa nechcem vracať do
herne, ale môžeme niečo skúsiť aj tu. Len – ak sa ti to nebude
páčiť, musíš mi sľúbiť, že mi to povieš.“ Jeho predošlá
suverénnosť sa pretavila do pálčivej naliehavosti.
Nie, prosím, nemaj strach, Christian.
„Poviem ti, aby si prestal. Žiadne únikové slovo,“
opakujem po ňom, aby som ho upokojila.
317
„Sme milenci, Anastasia. A milenci žiadne únikové slová
nepotrebujú.“ Zamračí sa. „Alebo hádam áno?“
„Myslím, že nie,“ zamumlem. Ten je vážne dobrý – ako to
mám vedieť? „Sľubujem.“
Ešte raz sa na mňa sústredene zahľadí, pátra v mojom
výraze po akomkoľvek náznaku, že by som mohla stratiť
odvahu. Som nervózna, ale aj vzrušená. Budem to robiť oveľa
radšej, teraz keď viem, že ma miluje. Je to také jednoduché, a
práve teraz o tom jednoducho nechcem nijako zvlášť
premýšľať.
V tvári sa mu pomaly usadzuje úsmev. Začína mi
rozopínať blúzku, jeho šikovné prsty si s ňou poradia raz-dva,
ale nedáva mi ju dolu. Naťahuje sa cezo mňa a berie do ruky
tágo.
Doparoma, čo s ním chce robiť? Pocítim nepatrný záchvev
strachu.
„Hráte veľmi dobre, slečna Steelová. Musím priznať, že
som prekvapený. Čo keby ste umiestnili čiernu?“
Zabúdam na strach a s úškrnom premýšľam, prečo by ho to
malo prekvapovať – sexi arogantného blázna. Moja vnútorná
bohyňa sa v zákulisí rozcvičuje a trénuje prostné – s úsmevom
mačky Škľabky.
Nastavím si bielu guľu. Christian obchádza stôl, a keď sa
zohnem, aby som na ňu zamierila, postaví sa rovno za mňa.
Položí ruku na moje pravé stehno, dlaňou mi po ňom
prechádza hore a dolu, pod zadok a zase späť a jemne ma
pritom láska.
„Ak v tom budeš pokračovať, netrafím sa,“ zašepkám.
Zatváram oči a vychutnávam si ten pocit, ktorý vo mne dotyk
jeho ruky vyvoláva.
318
„Je mi úplne jedno, či sa trafíš, alebo nie, miláčik. Len som
ťa chcel vidieť takto – natiahnutú cez biliardový stôl, prakticky
bez šiat. Máš vôbec tušenie, ako veľmi zvodne práve teraz
vyzeráš?“
Cítim, ako sa červenám, a vnútorná bohyňa si vráža medzi
zuby ružu a začína sa vlniť v rytme tanga. Zhlboka sa
nadýchnem, snažím sa ho ignorovať a zamieriť tágom na guľu.
Nemožné. Neprestáva ma totiž hladkať.
„Ľavá horná,“ vydýchnem. Udriem do bielej gule a on ma
v tom momente silne capne, rovno cez zadok.
Je to také nečakané, že vykríknem. Biela guľa triafa čiernu,
ktorá naráža do mantinelu pekný kus od jamky. Christian ma
znovu láska na zadku.
„Ach, myslím, že to budeš musieť skúsiť znova,“ zašepká.
„Musíš sa sústrediť, Anastasia.“
Už som celá zadychčaná, vzrušená hrou. Christian
prechádza na druhý koniec stola, kde mi stavia čiernu guľu, a
potom mi posiela bielu. Vyzerá tak nemravne, ťažký pohľad,
chlipný úsmev. Ako mu mám asi odolať? Chytám ju, kladiem
na miesto a chystám sa na ďalší pokus.
„O-ou,“ napomína ma. „Len vydrž.“ On jednoducho
miluje, keď môže predlžovať moju agóniu. Pomaly sa vráti
naspäť a zase sa postaví za mňa. Znovu zatváram oči, tentoraz
ma začína hladkať na ľavom stehne, stúpa po ňom hore, aby v
dlani poláskal môj zadok.
„Páľ,“ sotva hlesne.
Uniká mi tichý ston, svaly v podbrušku sa mi už od samej
túžby krútia. Snažím sa – naozaj usilovne – sústrediť na to, ako
mám bielou guľou trafiť čiernu. Presúvam sa o kúsok vpravo a
on ma nasleduje. Znovu sa zohnem nízko nad stôl. S
319
poslednými zvyškami duševných síl – ktorých mi znateľne
ubudlo, pretože viem, čo sa stane, keď zahrám – zamierim a
opäť udriem do bielej. Christian ma zase plesne, a to poriadne.
Au! A ja znovu míňam. „Ale nie!“ zaúpiem.
„Ešte raz, miláčik. A keď minieš aj tentoraz, tak naozaj
dostaneš, čo si zaslúžiš.“
Čo, čo si zaslúžim?
Naposledy stavia čiernu na miesto a zúfalo pomaly sa
vracia späť, a už zase stojí za mnou a znova ma láska na
zadku. „Dokážeš to,“ presviedča ma.
Ale nie, nie, keď ma budeš takto rozptyľovať. Natlačím sa mu
do dlane a on ma zľahka capne.
„Nedočkavá, slečna Steelová?“ zapradie.
Jasne. Pretože ta chcem.
„Tak to aby sme sa ich zbavili.“ Zľahka mi ťahá nohavičky
dole po stehnách a vyzlieka mi ich. Nevidím, čo s nimi robí,
ale cítim sa strašne obnažená, keď mi potom vtlačí po jednom
jemnom bozku na obidve polovičky.
„Môžeš hrať, miláčik.“
Mám chuť zúfalo vyť. To nezvládnem, viem, že miniem.
Zacielim na bielu, udriem do nej, ale tá sa vinou mojej
nervozity čiernej ani nedotkne. Čakám na ranu, no žiadna
neprichádza. Namiesto toho sa nado mnou skláňa a tlačí ma k
stolu, z ruky mi berie tágo a zakotúľa ho k mantinelu. Cítim ho
za sebou, pripraveného, ako sa ku mne zozadu tlačí.
„Netrafila si,“ hlesne mi do ucha. Tvár mám pritlačenú k
mäkkému plátnu. „Polož si ruky dlaňami na stôl.“
Poslúchnem ho.
320
„Dobre. A teraz ťa vyplieskam. Nabudúce hádam trafíš.“
Presúva sa tak, že stojí po mojej ľavej strane a tvrdo sa mi
opiera o bok.
Vzdychnem, srdce sa mi derie až do úst. Môj dych sa mení
na sériu nepravidelných plytkých pohybov a žilami sa mi valí
žeravé ťažké vzrušenie. Nežne ma hladí na odhalenom pozadí,
druhú ruku mi kladie do tyla, kde si berie plnú hrsť mojich
vlasov. Lakeť mi opiera o chrbát a tlačí ma ním dolu. Som
úplne bezmocná.
„Roztiahni nohy,“ zašepká. Na okamih zaváham a on ma
silno udrie – tým pravítkom! Ten zvuk je ostrejší než jeho
uštipnutie. Prekvapene zalapám po dychu a on ma plesne ešte
raz.
„Nohy!“ zahučí na mňa.
Dávam ich od seba, celá bez dychu. A pravítko dopadá
znovu. Páli to, ale ten zvuk, ktorý spôsobí úder pravítka o
nahú kožu, znie horšie.
Zatváram oči a vstrebávam tú bolesť. Nie je to také zlé,
navyše počujem, ako Christianovi hrubne dych. Švihá ma
znova a znova a znova a ja pritom stonám. Nie som si istá,
koľko ďalších úderov ešte vydržím, ale počuť ho takého
vzrušeného vo mne živí moje vlastné vzrušenie i vôľu
pokračovať ďalej. Vstupujem do temného zákutia svojej duše,
do tých miest vo svojom vnútri, ktoré nepoznám veľmi dobre,
ale ktoré som už raz navštívila – v herni, s Tallisom. Prichádza
ďalšia z rán a mne sa z hrdla derie hlasitý ston, na ktorý
Christian zareaguje svojím vlastným. Znovu ma plesne, a ešte
raz – tentoraz silnejšie. To už sa mi od bolesti stiahne tvár.
321
„Dosť.“ To slovo mi splynie z pier skôr, než si vôbec
uvedomím, že som ho vyslovila. Christian okamžite púšťa
pravítko a uvoľňuje svoje zovretie.
„Koniec?“ zašepká.
„Hej.“
„A teraz ťa chcem pretiahnuť,“ zachraptí.
„Tak to urob,“ vzdychnem roztúžene. Zatiaľ čo ležím na
stole a sťažka oddychujem, rozopína si zips. A ja viem, že aj
teraz bude drsný.
Znovu žasnem nad tým, čo som mu dovolila – a áno, že
som si to vychutnala. To, čo mi až doteraz robil. Je to také
temné, ale taký je on.
Preniká do mňa dvoma prstami a zakrúži nimi. Ten pocit je
zvláštny. So zavretými viečkami sa tomu poddávam. Vnímam
známy zvuk trhanej fólie a potom už stojí za mnou, medzi
mojimi nohami, a roztvára ich ešte viac.
Ponára sa do mňa, pomaly ma napĺňa. Počujem, ako od
samého uspokojenia zavzdychá a mne pritom od radosti
poskočí srdce. Pevne ma chytá za boky, ustupuje späť a
tentoraz do mňa vráža tak prudko, až vykríknem. Na chvíľu
ustrnie.
„Ešte?“ spýta sa ticho.
„Áno, som v poriadku. Len pokračuj… zober ma so sebou,“
šepkám zadychčané.
Zhlboka zastoná, urobí pohyb naspäť a znovu sa živelne
vrhá mojím smerom. A takto to opakuje stále dokola, zámerne
pomaly – drsný, surový nebeský rytmus.
Cítim, ako sa začínam chvieť. A on to cíti tiež, zvyšuje
tempo a ženie ma ďalej, vyššie, drsnejšie, rýchlejšie. Až pod
ním kapitulujem, explodujem v pustošiacom a zároveň
322
povznášajúcom orgazme, ktorý ma vyvrhne úplne zničenú a
vyčerpanú.
Iba hmlisto vnímam, ako sa tomu tiež odovzdáva.
Vykríkne moje meno, zarýva mi prsty do bokov a prestáva sa
hýbať. Nakoniec sa na mňa zrúti. Obaja sa zosúvame na
podlahu a on si ma priťahuje k sebe do náručia.
„Ďakujem, miláčik,“ vydáva zo seba a pokrýva moju
zdvihnutú tvár ľahučkými bozkmi. Otváram oči, aby som sa
naňho pozrela, a on si ma priťahuje pevnejšie.
„Máš odretú tvár od súkna,“ poznamenáva a jemne mi ju
hladí. „Aké to bolo?“ pýta sa a upiera na mňa obozretný
pohľad.
„Absolútne skvelé,“ ubezpečujem ho. „Páči sa mi, keď si
drsný, Christian, a tiež sa mi páči, keď si nežný. Pretože si to
ty.“
Zatvára oči a tlačí ma k sebe ešte väčšmi.
Som taká strašne unavená…
„Ty nikdy nesklameš, Ana. Si krásna, múdra, vyzývavá,
vtipná, chodiaca bohyňa sexu a ja každý deň ďakujem Božej
prozreteľnosti, že si na to interview dorazila ty, a nie
Katherine Kavanaghová.“ Pobozká ma na vlasy. S úsmevom
na perách mu zívam na hrudi. „Už ťa unavujem,“ skonštatuje.
„Poď. Vaňa a potom posteľ.“
Ležíme oproti sebe v Christianovej vani, ponorení v pene
až po bradu a obklopení sladkou vôňou jazmínu. Christian mi
masíruje nohy, pekne jednu po druhej. Je to také skvelé, že by
to malo byť dokonca nezákonné.
„Môžem sa ťa na niečo spýtať?“ prehodím.
„Samozrejme. Na čokoľvek, Ana, veď to vieš.“
323
S dôkladným nádychom si sadám a trochu mi pritom
šklbne tvárou.
„Zajtra, až pôjdem do práce, mohol by ma Sawyer len
odprevadiť ku vchodu a potom ma zase vyzdvihnúť na konci
dňa? Prosím, Christian. Prosím,“ modlikám.
Ruka mu ustrnie v polovici pohybu a zmraští sa mu obočie.
„Myslel som, že sme sa dohodli,“ utrúsi prísne.
„Prosím,“ žobroním ďalej.
„A čo obed?“
„Pripravím si niečo so sebou, aby som nikam nemusela.
Prosím.“
Dáva mi bozk na členok. „Zisťujem, že je naozaj ťažké
hovoriť ti nie,“ zahundre, ako keby priznával nejakú slabosť.
„Takže von nepôjdeš?“
„Nie.“
„Tak dobre.“
Žiarivo sa na neho usmejem. „Ďakujem.“ Kľaknem si tak
prudko, až voda vyšplechne všade okolo, a vlepím mu bozk.
„Nemáte vôbec za čo, slečna Steelová. Čo robí tvoj zadok?“
„Bolí, ale nie je to také zlé. Tá voda to upokojuje.“
„Som rád, že si mi povedala, aby som prestal,“ povie a
uprie na mňa prenikavý pohľad.
„To môj zadok tiež.“ Zasmeje sa.
Preťahujem sa v posteli… som taká unavená. Ešte je len pol
jedenástej, ale ja mám pocit, akoby boli tri ráno. Toto musí byť
jeden z najvyčerpávajúcejších víkendov môjho života.
„To ti pani Actonová nedala žiadne pyžamo?“ mľaskne
Christian nespokojne, keď sa na mňa pozrie.
„Netuším. Nosím tvoje tričká rada,“ zamumlem ospalo.
324
Jeho výraz sa vyhladzuje, keď sa predkláňa, aby ma
pobozkal na čelo.
„Musím ešte pracovať, ale nechcem ťa tu nechávať
samotnú. Môžem použiť tvoj notebook a prihlásiť sa cezeň k
sebe? Nebudem ťa rušiť, keď budem pracovať odtiaľto?“
„T‘ nie môj noubuk…“ huhlem a zaspávam.
Rádio na budíku sa zapína a prebúdza ma dopravným
spravodajstvom. Christian vedľa mňa ešte spí. Pretieram si oči
a zaostrujem na hodiny. Pol siedmej – príliš skoro.
Vonku prší, azda prvýkrát za celé veky. Svetlo, ktoré odtiaľ
prichádza, je tlmené a mäkké. Cítim sa tak útulne a pohodlne
v tomto obrovskom modernom monolite s Christianom po
boku! Naťahujem sa a obraciam k exkluzívnemu modelu
chlapa, čo leží vedľa mňa. Otvára oči a ospalo zažmúri.
„Dobré ráno,“ usmejem sa, zľahka ho pohladím po tvári a
nakláňam sa k jemnému bozku.
„Dobré ráno, miláčik. Zvyčajne sa budím skôr, než to začne
jačať,“ povie prekvapene.
„Je nastavený na veľmi skorú hodinu.“
„To naozaj je, slečna Steelová,“ usmeje sa na mňa. „Musím
vstávať.“ Dáva mi bozk a potom sa už dvíha z postele. Zvalím
sa späť na vankúš. To je nádhera. Prebúdzať sa vo všedný deň
vedľa Christiana Greya. Ako sa to stalo? Zatváram oči a znova
zaspávam.
„No tak, spachtoš, vstávaj.“ Christian sa skláňa nado mnou.
Oholený, vymydlený, svieži… Hmm, a tak skvele vonia! V
nažehlenej bielej košeli a čiernom obleku, bez kravaty –
výkonný riaditeľ je späť. No, márnosť šedivá, takto vyzerá tiež
dobre.
„Čo?“ pýta sa.
325
„Priala by som si, aby si sa vrátil do postele.“
Ľahko roztvorí pery, prekvapený mojím neslušným
návrhom, a usmeje sa, skoro placho. „Vy ste ale nenásytná,
slečna Steelová. Aj keď je tá myšlienka lákavá, mám o pol
deviatej schôdzku, takže musím o chvíľu vyraziť.“
Ale nie! Prespala som asi ďalšiu hodinu. Dočerta. Na
Christianovo pobavenie vyskočím z postele ako strela.
Rýchlo sa osprchujem a obliekam si to, čo som si pripravila
včera. Vypasovanú, sivú puzdrovú sukňu, svetlosivú
hodvábnu blúzku a čierne lodičky na vysokých podpätkoch,
všetko z môjho nového šatníka. Rozčesávam si vlasy a
starostlivo si ich upravujem, potom sa odoberám do veľkej
izby, bez toho aby som si bola úplne istá tým, čo bude
nasledovať. Ako sa vôbec dostanem do práce?
Christian popíja kávu pri raňajkovom bare. Pani Jonesová
je v kuchyni a pripravuje omeletu so slaninou.
„Vyzeráš nádherne,“ chváli ma Christian. Objíma ma
jednou rukou a bozkáva ma pod ucho. Kútikom oka zazriem,
ako sa pani Jonesová usmieva. A červenám sa.
„Dobré ráno, slečna Steelová,“ povie, keď predo mňa
položí omeletu so slaninou.
„Ach, ďakujem. Dobré ráno,“ zašvitorím. Teda – na toto by
som si asi zvykla.
„Pán Grey sa zmienil, že si prajete vziať obed so sebou do
práce. Čo by ste si dali?“
Očami šľahnem po Christianovi, ktorý sa zo všetkých síl
snaží udržať vážnu tvár. Zmrazím ho pohľadom popod
prižmúrené viečka.
326
„Sendvič… šalát. Uspokojím sa s čímkoľvek,“ široko sa
usmievam na pani Jonesovú.
„Jednoducho vám niečo pripravím, madam.“
„Prosím, pani Jonesová, hovorte mi Ana.“
„Tak teda, Ana.“ S úsmevom sa obracia, aby mi pripravila
čaj.
To je nádhera… taká pohoda.
Zvrtnem sa ku Christianovi, hlavu vyzývavo sklonenú
nabok. No tak, skús ma obviniť z toho, že flirtujem s pani
Jonesovou.
„Už musím ísť, miláčik. Taylor sa vráti a hodí vás so
Sawyerom do práce.“
„Iba ku dverám.“
„Iste. Len ku dverám,“ prevráti oči. „Aj tak buď opatrná.“
Obzriem sa dozadu a zisťujem, že Taylor už stojí na prahu.
Christian sa dvíha, chytí ma za bradu a dáva mi bozk.
„Neskôr, miláčik.“
„Maj sa v práci pekne,“ volám za ním. Obzerá sa, hádže po
mne tým svojím oslnivým úsmevom, a potom už je preč.
Pani Jonesová mi podáva šálku čaju a ja sa zrazu cítim
trápne, keď sme tu len samy dve.
„Ako dlho už pre Christiana pracujete?“ prehovorím,
pretože mám pocit, že by som mala nadviazať nejakú
konverzáciu.
„Zhruba štyri roky,“ odpovedá prívetivo, keď sa púšťa do
prípravy môjho obeda.
„Viete, toto by som mohla urobiť sama,“ pípnem,
zahanbená pocitom, že mi takto slúži.
327
„Vy si zjedzte svoje raňajky, Ana. Toto je moja práca. A
robím ju rada. Je pekné starať sa o niekoho iného než o pána
Taylora a pána Greya,“ obdarí ma láskavým úsmevom.
Od rozpakov mi ružovejú líca, zrazu mám plnú hlavu
otázok, ktoré by som jej chcela položiť. Musí toho o Tieňoví
vedieť toľko, ale aj keď ku mne pristupuje vrelo a priateľsky, je
zároveň veľmi profesionálna. Viem, že by som nás obe akurát
uviedla do rozpakov, keby som sa jej začala vypytovať, takže
dojedám raňajky v rozumnom príjemnom tichu,
prerušovanom iba jej otázkami ohľadom toho, čo by som rada
obedovala.
O dvadsaťpäť minút neskôr sa vo dverách objavuje Sawyer.
Už mám vyčistené zuby a som pripravená na odchod. Beriem
hnedé papierové vrecko s obedom – nepamätám si, že by mi
ho niekedy mama takto pripravovala – a spoločne sa
Sawyerom vyrážam výťahom na prízemie. Je tiež veľmi
uzavretý a nijako sa neprejavuje. Taylor už na nás čaká v audi,
a keď mi Sawyer otvorí dvere, nasadnem na zadné sedadlo.
„Dobré ráno, Taylor,“ zdravím ho s úsmevom.
„Slečna Steelová,“ vracia mi ho.
„Taylor, ospravedlňujem sa za včerajšok, za tie nemiestne
poznámky. Dúfam, že ste kvôli nim nemali problémy.“
Taylor sa na mňa v spätnom zrkadle nechápavo zamračí,
zvraští čelo a zaradí sa do seattleskej premávky.
„Slečna Steelová, ja sa do problémov dostanem naozaj
zriedka,“ ubezpečuje ma.
Uf, to je dobre, možno mu Christian nevynadal. Takže zvozil iba
mňa, pomyslím si trpko.
„To rada počujem, Taylor,“ usmejem sa.
328
Keď prichádzam k svojmu stolu, prezerá si ma Jack ako
nejaký exponát.
„Ránko, Ana. Víkend v pohode?“
„Áno, ďakujem. A ty?“
„Tiež. Kým sa usadíš, mám pre teba nejakú prácu.“
Prikývnem a sadám si k svojmu počítaču. Zdá sa mi to byť
celú večnosť, čo som bola naposledy v práci. Zapínam počítač
a otváram poštu. Samozrejme, mám e-mail od Christiana.
Od: Christian Grey
Predmet: Šéf
Dátum: 13.6.2011, 08:24
Komu: Anastasia Steelová
Dobré ráno, slečna Steelová,
len som Vám chcel poďakovať za prekrásny víkend, napriek
všetkým pohromám.
Dúfam, že už neodídeš. Už nikdy.
A ešte Ti pripomínam, že na novinky ohľadom SIP platí
štvortýždňové embargo.
Zmaž tento e-mail hneď, ako si ho prečítaš.
Tvoj
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o. & Šéf šéfa,
ktorý šéfuje šéfovi tvojho šéfa
329
Dúfa, že nikdy neodídem? To akože chce, aby som sa k nemu
nasťahovala? Prebohaživého… veď ho sotva poznám. Stláčam
„Zmazať“.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Panovačný šéf
Dátum: 13.6.2011, 09:03
Komu: Christian Grey
Drahý pán Grey,
žiadate ma azda, aby som sa k Vám nasťahovala?
A samozrejme si pamätám, že na všetky dôkazy Vašich
pôsobivých prenasledovateľských schopností je uvalené
štvortýždňové embargo. Mala by som urobiť tú platbu pre
Spoločne to zvládneme a dať vedieť Tvojmu otcovi?
Prosím, nemaž tento e-mail. Prosím, odpovedz mi.
M.T. xxx
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
„Ana!“ Vinou Jacka od ľaknutia nadskočím.
„Prosím?“ začervenám sa a Jack pátravo zdvihne obočie.
„Všetko v poriadku?“
330
„Jasné.“ Dvíham sa od stola a beriem si notebook k nemu
do kancelárie.
„Fajn. Ako si iste pamätáš, zúčastním sa vo štvrtok toho
beletristického sympózia pre redaktorov v New Yorku.
Letenky a rezervácie už mám, ale bol by som rád, keby si išla
so mnou.“
„Do New Yorku?“
„Presne tam. Budeme musieť letieť už v stredu a prespať na
mieste. Myslím, že by to pre teba mohla byť veľmi cenná
skúsenosť.“ Keď mi to hovorí, oči mu nepatrne potemnejú, ale
jeho úsmev zostáva zdvorilý. „Zariadila by si všetko, čo je
potrebné na cestu? A objednáš si izbu v rovnakom hoteli, kde
budem ja? Myslím, že Sabrina, moja predchádzajúca
asistentka, niekde také užitočné detaily zhromažďovala.“
„Iste,“ usmievam sa naňho chabo.
Doparoma. Vlečiem sa späť k sebe. Toto asi Tieňoví radosť
neurobí, ale faktom je, že tam ísť chcem. Vyzerá to ako
ozajstná príležitosť a ja som si istá, že si dokážem Jacka udržať
od tela, ak bol toto jeho vedľajší úmysel. Keď si sadám k stolu,
nachádzam odpoveď od Christiana.
Od: Christian Grey
Predmet: Ja, a panovačný?!
Dátum: 13.6.2011, 09:07
Komu: Anastasia Steelová
To chcem. Prosím.
331
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
To nie je možné… On naozaj chce, aby som sa k nemu
nasťahovala! Ach, Christian – na to je príliš skoro. Skladám si
hlavu do dlaní a snažím sa prísť na niečo duchaplné. To je
všetko, čo by som po takomto mimoriadnom víkende
potrebovala. Nemala som ani chvíľku pre seba, aby som si
mohla premyslieť a pochopiť všetko, čo som v uplynulých
dvoch dňoch prežila a zistila.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Flynnizmy
Dátum: 13.6.2011, 09:20
Komu: Christian Grey
Christian,
čo sa stalo s tým chodením, ktoré predchádza behu?
Môžeme sa o tom porozprávať večer, prosím?
Požiadali ma, aby som išla do NewYorku na akúsi štvrtkovú
konferenciu.
Bude to zahŕňať prenocovanie zo stredy na štvrtok.
Len som si hovorila, že by si o tom mal vedieť.
A xxx
332
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Od: Christian Grey
Predmet: ČOŽE?!
Dátum: 13.6.2011, 09:21
Komu: Anastasia Steelová
Iste. Porozprávame sa o tom večer. Ideš tam sama?
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Žiadne tučné jačiace písmená v pondelok ráno!
Dátum: 13.6.2011, 09:30
Komu: Christian Grey
Môžeme sa o tom porozprávať večer?
A xxx
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
333
Od: Christian Grey
Predmet: Ty ešte nevieš, ako vlastne jačiace písmená vyzerajú!
Dátum: 13.6.2011, 09:35
Komu: Anastasia Steelová
Povedz mi to.
Ak ideš s tým mamľasom, s ktorým pracuješ, potom odpoveď
znie: Len cez moju mŕtvolu.
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Asi sa mi zastavilo srdce. Dočerta, správa sa, akoby bol môj
otec.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Nie, to Ty nevieš, ako vyzerajú!
Dátum: 13.6.2011, 09:46
Komu: Christian Grey
Áno, idem s Jackom.
Chcem ísť. Je to pre mňa jedinečná príležitosť. A nikdy
predtým som v NewYorku nebola. Pozor na zarezané spodky.
334
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Od: Christian Grey
Predmet: Nie, to Ty nevieš, ako vyzerajú!
Dátum: 13.6.2011, 09:50
Komu: Anastasia Steelová
Anastasia,
nie sú to moje spodky, o ktoré mám strach. Odpoveď znie NIE.
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
„Nie?!“ skríknem na svoj počítač, takže spôsobím, že všetci
v miestnosti zmeravejú a pozerajú mojím smerom. Jack
vykukne zo svojej kancelárie.
„Všetko v poriadku, Ana?“
„Jasné. Ospravedlňujem sa,“ zamumlem. „Ja… ehm…
neuložila som si jeden dokument.“
Od rozpakov sa červenám až za ušami. Usmeje sa na mňa,
ale s akýmsi neistým výrazom.
Párkrát sa zhlboka nadýchnem a rýchlo ťukám odpoveď.
Som taká rozčúlená!
335
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Päťdesiat Odtieňov
Dátum: 13.6.2011, 09:55
Komu: Christian Grey
Christian, spamätaj sa.
Nemám v úmysle sa s Jackom vyspať – za nič na svete.
Ľúbim Teba. Už to tak chodí, že keď sa dvaja milujú, navzájom
si dôverujú.
Ja si tiež nemyslím, že budeš SPAŤ s nejakou inou, prípadne,
že ju ZMLÁTIŠ alebo PRETIAHNEŠ, alebo ju budeš
BIČOVAŤ. Prosím, preukáž tú istú láskavosť aj Ty mne.
Ana
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Sedím a čakám na odpoveď. Nič neprichádza. Volám na
aerolinky a rezervujem si letenku, ubezpečujem sa, že poletím
rovnakým lietadlom ako Jack. A počujem pípnutie
prichádzajúceho e-mailu.
Od: Lincolnová Elena
Predmet: Spoločný obed
336
Dátum: 13.6.2011, 10:15
Komu: Anastasia Steelová
Drahá Anastasia,
veľmi rada by som s Tebou išla na obed. Myslím, že sme začali
zo zlého konca a chcela by som to napraviť. Budeš mať
niekedy v tomto týždni čas?
Elena Lincolnová
No, prepánajána! Azda nie pani Robinsonová?! Dočerta,
ako prišla k mojej e-mailovej adrese? Dávam si hlavu do dlaní.
Môže sa dnešok ešte viac pokaziť?
Zvoní mi telefón. Unavená zdvíham hlavu z dlaní a s
pohľadom upretým na hodiny to dvíham. Je ešte len o desať
minút pol jedenástej a ja už ľutujem, že som vôbec vyliezla z
Christianovej postele.
„Kancelária Jacka Hyda, pri telefóne Ana Steelová.“
Bolestne známy hlas na mňa zavrčí:
„Bola by si taká láskavá a vymazala ten posledný mail, čo si
mi poslala, a skúsila byť trochu uvážlivejšia, čo sa týka
slovníka, ktorý používaš v pracovných mailoch? Hovoril som
ti, že ich sledujú. Ja sa odtiaľto pokúsim aspoň o nejakú
nápravu škôd.“ Položí.
Čo to, dočerta… Sedím a pozerám na telefón. Christian mi
položil. Ten chlap vpochodoval do mojej začínajúcej sa kariéry
vo svojich vojenských kanadách a potom to položil. Zlostne
337
prevŕtavam očami slúchadlo a viem, že keby nebolo dočista
neživé, práve by sa triaslo strachom pod mojím zničujúcim
pohľadom.
Otváram poštu a mažem ten mail, čo som mu posielala. Nie
je taký zlý. Len som sa v ňom zmienila o zmlátení… no, a ešte
o bičovaní. Dofrasa, keď sa za to tak hanbí, tak to, doparoma,
nemá robiť. Beriem si BlackBerry a vytáčam jeho číslo.
„Čo je?!“ vyštekne.
„Idem do New Yorku, či sa ti to páči, alebo nie!“ zasyčím.
„Nepočítaj…“
Zavesím a tým ho utnem v polovici vety. Adrenalín mi
hučí celým telom. Tak – a má to. Ten ma ale vytočil!
Robím dôkladný nádych a usilujem sa dať dohromady.
Zatváram oči a predstavujem si, že som na svojom šťastnom
mieste. Hmm, v lodnej kajute, s Christianom. Rýchlo tú predstavu
potlačím, pretože práve teraz som na Tieňa príliš naštvaná na
to, aby bol kdekoľvek v blízkosti môjho šťastného miesta.
Otváram oči, so stoickým pokojom siaham po svoj
notebook, aby som pozorne prešla svoje pracovné úlohy. Ešte
raz sa dlho a zhlboka nadychujem, obnovuje sa mi rovnováha.
„Ana!“ vykríkne Jack a naľaká ma. „Tú letenku
nerezervuj!“
„Ehm, neskoro. Už som to urobila,“ odpovedám a on sa
hrnie zo svojej kancelárie ku mne. Vyzerá riadne nahnevane.
„Pozri, niečo sa deje. Z nejakého dôvodu je zrazu nutné,
aby boli cestovné náklady a výdavky za ubytovanie schválené
vyšším manažmentom. Teraz to prišlo priamo z vedenia. Idem
hore za starým Roachom. Zrejme vydali moratórium na všetky
výdavky, ktoré sa práve plánujú. Nerozumiem tomu.“ So
zavretými očami si šúcha koreň nosa.
338
Z tváre mi mizne väčšina krvi a zrejme mi hrozí zauzlenie
čriev. Tieň!
„Ber mi telefóny. Ja idem zistiť, čo mi na to povie Roach.“
Žmurkne na mňa a vykročí smerom k dvojitým dverám
navštíviť svojho šéfa – nie toho šéfa, ktorý šéfuje šéfovi jeho
šéfa.
Prekliaty Christian Grey… Znovu vo mne začína vrieť krv.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Čo si to urobil?
Dátum: 13.6.2011, 10:43
Komu: Christian Grey
Prosím, povedz mi, že sa nebudeš miešať do mojej práce.
Naozaj chcem na tú konferenciu ísť.
Nemala by som sa Ťa na to pýtať.
Ten pohoršujúci mail som vymazala.
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Od: Christian Grey
Predmet: Čo si to urobil?
Dátum: 13.6.2011, 10:46
Komu: Anastasia Steelová
339
Len chránim to, čo mi patrí.
Ten e-mail, ktorý si tak unáhlene poslala, je už zmazaný zo
servera SIP, rovnako ako všetky e-maily, ktoré som poslal ja
Tebe. A, mimochodom, Tebe verím bezvýhradne. Je to on,
komu neverím.
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Pátram v pošte, aby som zistila, či naozaj nemám jeho emaily.
Sú preč. Vplyv toho muža je nekonečný. Ako to len
robí? Koho takého pozná, kto sa dokáže tajne nabúrať do hlbín
serverov SIP a odstrániť odtiaľ e-maily? Toto už je vážne mimo
môjho chápania.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Dospej
Dátum: 13.6.2011, 10:48
Komu: Christian Grey
Christian,
nepotrebujem, aby si ma chránil pred mojím vlastným šéfom.
Môže ma pokojne skúšať zbaliť, poviem mu nie.
Nemôžeš sa do toho miešať. Je to zlé, je to príliš veľká
manipulácia.
340
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Od: Christian Grey
Predmet: Odpoveď znie NIE
Dátum: 13.6.2011, 10:50
Komu: Anastasia Steelová
Ana,
videl som, aká „účinná“ si pri odrážaní nechcenej pozornosti.
Spomínam si, že to bol dôvod, prečo som mal tú česť stráviť s
Tebou svoju prvú noc. Ten fotograf k Tebe aspoň prechováva
nejaké city. Ale tento idiot nie. Je to rafinovaný sukničkár a
pokúsi sa ťa dostať. Spýtaj sa ho, čo sa stalo s jeho
predchádzajúcou asistentkou. A s tou pred ňou.
Nechcem sa s Tebou preto hádať.
Ak chceš ísť do New Yorku, vezmem Ťa tam. Môžeme ísť
tento víkend. Mám tam byt.
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Ach, Christian! To predsa nič nerieši. Ach, bože, on ma tak
ničí! No iste, že tam má byt. Kde všade ešte vlastní
nehnuteľnosti? A už zase vytiahol Josého. Zbavím sa vôbec
341
niekedy tej nálepky? Bola som opitá, panebože! S Jackom by
som sa neopila.
Pri pohľade na monitor krútim hlavou a zisťujem, že sa s
ním už nemôžem ďalej dohadovať prostredníctvom mailov.
Budem musieť počkať do večera. Kontrolujem hodiny. Jack sa
ešte nevrátil zo schôdzky s Jerrym a ja sa potrebujem vyrovnať
s Elenou. Ešte raz si jej mail čítam a rozhodujem sa, že najlepší
spôsob, ako s ním naložiť, je poslať ho Christianovi. Aspoň
zameria pozornosť na ňu, a nie na mňa.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Fwd: spoločný obed – alebo obťažujúci prídavok
Dátum: 13.6.2011, 11:15
Komu: Christian Grey
Christian,
kým si bol zaneprázdnený intervenciou do mojej kariéry a
záchranou svojho zadku pred mojimi ľahkovážnymi listami,
dostala som nasledujúci e-mail od pani Lincolnovej. Naozaj sa
s ňou nechcem stretnúť – a aj keby som chcela, nemám
dovolené opustiť túto budovu. Nemám tušenie, ako sa dostala
k mojej e-mailovej adrese. Čo myslíš, ako sa mám zachovať?
Obsahom jej mailu je:
Drahá Anastasia,
veľmi rada by som s Tebou zašla na obed. Myslím, že sme to
vzali zo zlého konca a chcela by som to napraviť. Budeš mať
tento týždeň niekedy čas?
342
Elena Lincolnová
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Od: Christian Grey
Predmet: Obťažujúci prídavok
Dátum: 13.6.2011, 11:23
Komu: Anastasia Steelová
Nehnevaj sa na mňa. Len konám v Tvojom najlepšom záujme.
Keby sa Ti čokoľvek stalo, nikdy by som si to neodpustil. S
pani Lincolnovou to vybavím sám.
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Neskôr
Dátum: 13.6.2011, 11:32
Komu: Christian Grey
Môžeme sa o tom, prosím, pozhovárať večer?
Snažím sa pracovať a to Tvoje zasahovanie ma strašne
rozptyľuje.
Anastasia Steelová
343
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Jack sa vracia na obed a hovorí mi, že New York je pre mňa
pasé a že s politikou vyššieho manažmentu nič nenarobí.
Zalieza do svojej kancelárie, a nie akurát potichu za sebou
zatvára dvere, zjavne vytočený. Prečo je taký nahnevaný?
Hlboko vnútri viem, že jeho úmysly nie sú práve čisté, ale
som si istá, že by som si s ním poradila. A zaujímalo by ma, čo
Christian vie o jeho predchádzajúcich asistentkách. Odsúvam
tie myšlienky nabok a pokračujem v práci, ale ešte si dávam
predsavzatie, že sa pokúsim zmeniť Christianovo rozhodnutie,
aj keď vyhliadky na to sú hmlisté.
O jednej vystrčí Jack hlavu z dverí svojej kancelárie. „Ana,
prosím ťa, mohla by si mi priniesť nejaký obed?“
„Jasné. Čo by si chcel?“
„Pastrami s pečivom a k tomu horčicu. Peniaze ti dám, keď
sa vrátiš.“
„Niečo na pitie?“
„Kolu, prosím. Vďaka, Ana.“ Beriem si peňaženku a on
mizne späť vo svojej kancelárii.
Dočerta… Sľúbila som predsa Christianovi, že nepôjdem
von. Povzdychnem si. On sa to nikdy nedozvie a ja budem
rýchla.
Claire z recepcie mi požičiava dáždnik, pretože vonku stále
leje ako z krhly. Keď vyjdem von z vchodových dverí,
pritiahnem si sako viac k telu a ukradomky sa spod toho
obrieho golfového dáždnika rozhliadam na obe strany. Nezdá
344
sa, že by bolo niečo v neporiadku. Nikde ani pamiatky po
prízraku tej dievčiny.
Rázne, a dúfam, že aj nenápadne šliapem smerom k bistru.
Čím viac sa však k nemu blížim, tým mám intenzívnejší pocit,
že ma niekto sleduje, a neviem, či je to nejaká silnejúca
paranoja, alebo realita. Len dúfam, že to nie je Leila so zbraňou
v ruke.
Je to len tvoja bujná fantázia, okríkne ma podvedomie. Kto by
chcel práve po tebe strieľať?
Po pätnástich minútach som naspäť – živá a zdravá, ale s
pocitom nesmiernej úľavy. Mám dojem, že ma tie Christianove
utkvelé predstavy a prehnane opatrné reakcie na čokoľvek
začínajú pekne štvať.
Keď prinášam obed Jackovi do kancelárie, pozrie na mňa
spoza okuliarov s telefónom na uchu.
„Vďaka, Ana. Budem potrebovať, aby si pracovala dlhšie,
keď so mnou nejdeš. Musíme pripraviť tie výťahy. Dúfam, že
nemáš nejaké plány,“ vrelo sa na mňa usmeje a ja cítim, ako sa
červenám.
„Nie, to je v poriadku,“ utrúsim s milým úsmevom a so
srdcom v nohavičkách. Och, toto nedopadne dobre. Christian
sa zblázni, to viem určite.
Cestou ku stolu sa rozhodnem, že mu o tom nepoviem
hneď, pretože inak by mal dostatok času na nejakú
intervenciu. Sedím a žujem kurací sendvič so šalátom, ktorý
mi pripravila pani Jonesová. Je vynikajúci. Pani Jonesová robí
naozaj zázračné sendviče.
Ale keby som sa nasťahovala ku Christianovi, mohla by mi
ich pripravovať každý všedný deň. Tá myšlienka je
znepokojujúca. Nikdy som nesnívala o moci a bohatstve, len o
345
láske. Nájsť niekoho, kto by ma miloval. A kto by
nekontroloval každý môj krok.
Zvoní mi telefón.
„Kancelária pána Jacka Hyda…“
„Uisťovala si ma, že nepôjdeš von,“ preruší ma Christianov
chladný a tvrdý hlas.
Azda po miliónty raz mi dnes srdce prepadá hrudným
košom až na dno žalúdka. Dofrasa. Ako o tom, doparoma, vie?!
„Jack ma poslal po obed. Nemohla som to odmietnuť. Ty
ma dávaš sledovať?“ Pri tom pomyslení mi prebehne mráz po
chrbte. Tak to nebola paranoja – skutočne ma niekto sledoval. A
tá myšlienka ma pekne vytočí.
„To je dôvod, prečo som nechcel, aby si sa vracala do
práce,“ vyštekne na mňa.
„Christian, prosím. Ty si tak,“ plný Tieňov, „tak strašne ma
dusíš.“
„Ja ťa dusím?“ zašepká prekvapene.
„Hej. Musíš s tým prestať. Porozprávame sa o tom večer.
Bohužiaľ, dnes musím pracovať dlho, pretože nemôžem ísť do
toho New Yorku.“
„Anastasia, ja ťa nechcem dusiť,“ hovorí ticho a ja z jeho
hlasu poznávam, že ho tá myšlienka desí.
„Ale robíš to. Musím pracovať. Porozprávame sa neskôr.“
Položím a cítim sa vyčerpaná a skutočne deprimovaná.
Po víkende snov na nás útočí všedná realita. Nikdy
predtým som nemala väčšiu chuť utiecť. Vyhľadať nejaké
pokojne útočisko, kde by som o tomto mužovi mohla
premýšľať, o tom, aký je a ako s ním mám vychádzať. Jedna
jeho časť je úplne zničená – to už teraz vidím celkom zreteľne.
A je to pre mňa zároveň vyčerpávajúce aj srdcervúce. Na
346
základe tých malých čriepkov informácií, ktoré mi o svojom
živote poskytol, už chápem, prečo je to tak. Nemilované dieťa,
čo vyrastalo v otrasných podmienkach plných násilia. Matka,
ktorá ho nedokázala ochrániť a ktorú nedokázal ochrániť on…
a ktorá mu zomrela pred očami.
Zachvejem sa. Môj úbohý Tieň! Patrím mu, ale nie preto,
aby ma choval v zlatej klietke. Ako ho len prinútiť, aby si to
uvedomil?
S ťažkým srdcom siaham po jednom z rukopisov, z ktorého
mám pre Jacka urobiť výťah do počítača, a pokračujem v
čítaní. Žiadne jednoduché riešenie tých Christianových
prekliatych problémov s kontrolou mi nenapadá. Jednoducho
sa s ním musím porozprávať večer, z očí do očí.
O pol hodiny neskôr mi Jack posiela mailom dokument,
ktorý je potrebné prejsť a upraviť tak, aby bol na zajtra
pripravený do tlače a mal ho včas hotový na tú konferenciu.
Toto mi nezaberie len zvyšok popoludnia, pretiahne sa to
zrejme až do večera. Púšťam sa do práce.
Keď konečne zdvihnem hlavu, je po siedmej a kancelária je
vyľudnená. Len u Jacka sa ešte svieti. Ani som nepostrehla,
kedy všetci odišli, ale aj ja už to budem mať skoro hotové.
Posielam to Jackovi späť na schválenie a kontrolujem si poštu.
Od Christiana tam nie je nič nové, tak sa rýchlo pozriem do
BlackBerry… ktorý ma vyľaká tým, že práve zazvoní –
Christian.
„Ahoj,“ zamumlem.
„Ahoj, kedy končíš?“
„Tak okolo pol, myslím.“
„Počkám na teba vonku.“
„Fajn.“
347
Jeho hlas znie tak ticho. Dokonca nervózne. Prečo? Bojí sa
mojej reakcie?
„Ešte stále sa na teba hnevám,“ zašepkám. „Musíme spolu
prebrať veľa vecí.“
„Ja viem. Uvidíme sa o pol ôsmej.“
Jack vychádza zo svojej kancelárie.
„Už musím končiť. Zatiaľ.“ Položím.
Sledujem Jacka, ako sa ku mne nenútene blíži.
„Ešte je nutné to trochu doladiť. Poslal som ti to naspäť.“
Kým dokument prijímam, skláňa sa nado mnou, celkom
blízko – nepríjemne blízko. Otiera sa rukou o moju. Náhodne?
Strhnem sa, ale on robí, že si to nevšimol. Druhú ruku si položí
na operadlo mojej stoličky a pritom sa letmo dotkne môjho
chrbta. Narovnávam sa, aby som nebola v kontakte s
opierkou.
„Stránky 16 a 23, a malo by to byť hotové,“ pradie mi
niekoľko centimetrov od ucha.
Cítim, ako mi vplyvom jeho prílišnej blízkosti vstávajú
chĺpky v zátylku, ale som odhodlaná to ignorovať. Otváram
ten dokument a celá roztrasená v ňom začínam robiť úpravy.
Stále sa nado mnou nakláňa a všetky moje zmysly sú napnuté
na prasknutie. Je to rušivé, je to nepríjemné a vnútri mňa
všetko kričí: Odpáľ!
„Keď sa toto doladí, bude to pripravené do tlače. Môžeš to
zajtra zariadiť. Ďakujem, že si tu zostala dlhšie a dokončila to,
Ana.“ Hovorí ku mne veľavravne a vľúdne ako k nejakému
zranenému zvieratku. Dvíha sa mi z toho žalúdok.
„Myslím, že to najmenšie, čo môžem urobiť, je odmeniť ťa
rýchlym drinkom. Zaslúžiš si ho.“ Strká mi pramienok vlasov,
348
ktorý sa mi uvoľnil zo sponky, za ucho a zľahka mi pritom
prejde po uchu.
Stuhnem, mimovoľne zatnem zuby a potom myknem
hlavou. Dočerta! Christian mal pravdu. Nedotýkaj sa ma!
„Vlastne, dnes večer nemôžem.“ Takisto ako akýkoľvek iný
večer, Jack.
„Iba na chvíľu,“ snaží sa ma presvedčiť.
„Nie, naozaj nemôžem. Ale ďakujem.“
Jack si sadá na okraj môjho stola a sústredene sa na mňa
zahľadí. V hlave mi nahlas zaznie poplašný signál. Som v celej
kancelárii úplne sama a nemôžem odísť. Nervózne pozriem na
hodiny. Päť minút do príchodu Christiana.
„Ana, myslím, že tvoríme skvelý tím. Je mi ľúto, že sa mi
nepodarilo pretlačiť ten kongres v New Yorku. Bez teba to tam
nebude ono.“
To teda nebude. Chabo sa naňho usmejem, pretože mi
nenapadá, čo by som povedala. A prvýkrát za celý deň
pocítim miniatúrny náznak úľavy, že tam nejdem.
„Takže, aký bol víkend?“ pýta sa medovým lasom.
„Dobrý, ďakujem.“ Kam tým mieri?
„Bola si so svojím priateľom?“
„Áno.“
„Čo vlastne robí?“
Vlastní tvoj zadok… „Podniká.“
„To je zaujímavé. A v čom?“
„Má prsty tak nejako vo všetkom.“
Jack dáva hlavu nabok a nakláňa sa ku mne, čím opäť
vstupuje do môjho osobného priestoru.
„Ty s tým narobíš tajností, Ana.“
349
„No, robí v telekomunikáciách, výrobe a
poľnohospodárstve.“ Jack vytiahne obočie.
„Toľko odborov. A pre koho robí?“
„Pre seba. Pokiaľ si spokojný s tým dokumentom, rada by
som šla. Môžem?“
Znovu sa narovnáva. Môj osobný priestor je zasa v bezpečí.
„No iste. Prepáč, nechcel som ťa zdržiavať,“ zapradie
falošne.
„O koľkej sa zatvára budova?“
„Ochranka je tu do jedenástej.“
„Dobre,“ usmejem sa zdržanlivo a moje podvedomie sa
zrúti na stoličku s pocitom úľavy, že nie sme v celej budove
sami. Vypínam počítač, beriem si kabelku a vstávam,
pripravená odísť.
„Takže ho máš rada? Toho tvojho chlapca…“
„Milujem ho,“ odpovedám s pohľadom upretým priamo
do jeho očí.
„Aha.“ Zamračí sa a vstáva od môjho stola. „Ako sa vlastne
volá ďalej?“
Očerveniem.
„Grey. Christian Grey,“ vytlačím zo seba.
Jackovi klesne sánka. „Najbohatší slobodný mládenec v
Seattli? Ten Christian Grey?“
„Áno. Presne ten.“ Áno, ten Christian Grey, tvoj budúci šéf,
ktorý si ťa dá na raňajky, ak ešte raz prekročíš hranicu môjho
osobného priestoru.
„Hovoril som si, že je mi povedomý,“ prehodí temne so
stiahnutým obočím. „No, je to šťastný muž.“
Prekvapene zažmurkám. Čo mám na to povedať?
350
„Uži si večer, Ana,“ usmeje sa na mňa, ale ten úsmev mu
do očí nevstúpi. Rázne sa odoberá do svojej kancelárie, bez
toho aby sa obzrel.
Od úľavy si pomaly vydýchnem. Tak, tento problém mám
azda z krku. Tieňovo čaro opäť zafungovalo. Stačilo použiť
jeho meno ako nejaký môj talizman, a tento chlap sťahuje
chvost a vyprázdňuje pole. Neubránim sa malému
víťazoslávnemu úsmevu. Vidíš, Christian? Dokonca aj tvoje meno
ma chráni – mohol si si celé to divadlo s uťahovaním kohútikov
odpustiť. Upracem si stôl a kontrolujem hodinky. Christian by
už mal byť vonku.
Audi parkuje pri chodníku a Taylor z neho vyskakuje, aby
mi otvoril zadné dvere. Nikdy predtým som nebola taká
šťastná, že ho vidím. Sadám do auta, preč z dažďa.
Christian sedí vzadu, pozerá sa na mňa s očami doširoka
otvorenými… ostražitými. Pripravuje sa na môj hnev, čeľuste
napäté, pevne zaťaté.
„Ahoj,“ utrúsim.
„Ahoj,“ odpovedá mi obozretne. Naťahuje sa, chytá ma za
ruku a pevne ju zovrie vo svojej – ľadová škrupina na mojom
srdci pomaly povoľuje. Som taká zmätená! Ani som si nestihla
premyslieť, čo mu chcem vlastne povedať.
„Stále sa hneváš?“ pýta sa.
„Ja neviem,“ odpoviem. Dvíha mi ruku a zahŕňa mi hánky
prstov drobnučkými jemnými bozkmi.
„To bol ale príšerný deň,“ skonštatuje.
„To teda bol.“ A ja sa prvýkrát odvtedy, čo ráno odišiel do
práce, začínam uvoľňovať. Len jeho prítomnosť na mňa pôsobí
ako upokojujúci balzam a všetok ten hnus s Jackom, všetky tie
351
nepríjemné maily a Elenina otravná vytrvalosť sa niekde
rozplývajú. Sme tu na zadnom sedadle auta sami, len ja a môj
maniak posadnutý kontrolou.
„Teraz, keď si tu, je to hneď lepšie,“ zavrní. Taylor sa
zvoľna prepletá večerným mestom a my za ním sedíme v
tichosti, obaja hlboko pohrúžení vo svojich myšlienkach.
Napriek tomu vnímam, ako sa Christianovo napätie postupne
vytráca – aj on sa uvoľňuje a pritom mi palcom jemne masíruje
prsty v pravidelnom, upokojujúcom rytme.
Taylor nás vysádza pred Escalou a my sa rýchlo bežíme
skryť pred dažďom dovnútra. Kým čakáme na výťah,
Christian ma chytá za ruku a očami skenuje dianie pred
budovou.
„Predpokladám, že si ešte Leilu nenašiel.“
„Nie. Ale Welch po nej stále pátra,“ zabručí skleslo.
Výťah prichádza a my nastupujeme. Christian sa na mňa
pozrie a v očiach má niečo nečitateľné. Vyzerá jednoducho
úžasne – s tými strapatými vlasmi, v bielej košeli a tmavom
obleku. A zrazu je to tu, z ničoho nič, ten pocit. Bože môj…
nápor čírej túžby a vášne. Keby ho bolo vidieť, tvoril by všade
okolo nás intenzívnu modrú auru, taký je silný. Christian
roztvára pery.
„Cítiš to?“ zašepká.
„Hej.“
„Ach, Ana,“ zavzdychá. Objíme ma a privinie si ma k sebe.
Jednu ruku mi kladie do tyla, zakláňa mi hlavu a svojimi
perami nájde moje. Prsty mám v jeho vlasoch, v dlaniach mu
zvieram tvár a on ma tlačí na stenu výťahu.
„Neznášam, keď sa s tebou hádam,“ dýchne mi do tváre a
potom už zúfalá, spaľujúca vášeň jeho bozku zrkadlí tú moju.
352
V tele mi exploduje túžba, všetko to napätie nahromadené za
celý deň hľadá, kadiaľ by zo mňa uniklo, a vzpína sa jeho
smerom… hľadá viac. Všetko splýva v jeden intenzívny
vzrušujúci vnem – naše zápasiace jazyky, náš ťažký dych,
vzájomne prepletené ruky, vášnivé dotyky. Dlaňou mi skĺzne
na bok a nečakane mi vyhŕňa sukňu, prstami mi hladí stehná.
„To hádam nie je pravda, ty máš podväzky!“ Zavyje v
úžase a ja cítim, ako mi palcom hladká obnaženú pokožku nad
pančuchou. „To musím vidieť,“ vydýchne a vyťahuje mi
sukňu úplne, takže odhaľuje celé moje nohy. Ustupuje a
naťahuje sa, aby stlačil STOP, a výťah plynulé zastavuje medzi
dvadsiatym druhým a dvadsiatym tretím poschodím. Jeho oči
sú temné, pery otvorené, dych prerývaný, rovnako ako ten
môj. Hľadíme na seba, nedotýkame sa. Som vďačná za stenu
za mojím chrbtom, že ma podopiera, zatiaľ čo ja sa roztápam v
zmyselne hriešnom pohľade tohto muža.
„Rozpusti si vlasy,“ nariaďuje mi chrapľavo. Dvíham ruky,
rozopínam si sponu a uvoľňujem z nej vlasy, ktoré mi v
hustých prameňoch splývajú po pleciach až na prsia. „Rozopni
si dva vrchné gombíky blúzky,“ šepká s rozšírenými
zorničkami.
Cítim sa kvôli nemu tak perverzne! Moja vnútorná bohyňa
sa zvíja na pohovke, v očakávaní, celá roztúžená. Siaham si na
blúzku a postupne tie gombíky rozopínam… veľmi, veľmi
pomaly, takže končím s provokatívne odhaleným výstrihom.
Sťažka preglgne. „Máš vôbec predstavu, ako úžasne teraz
vyzeráš?“
Úmyselne si zahryznem do pery a zavrtím hlavou. Na malý
okamih zatvára oči, a keď ich otvorí, doslova blčia. Pristupuje
ku mne tak blízko, ako len môže, bez toho aby sa ma dotkol.
353
Rukami sa zaprie o stenu výťahu po oboch stranách mojej
tváre.
Dvíham hlavu a Christian sa skloní, aby sa špičkou nosa
dotkol toho môjho – to je náš jediný vzájomný kontakt. Je mi s
ním v tom tesnom priestore odrazu tak horúco. A chcem ho –
hneď.
„Myslím, že ma máte, slečna Steelová. Myslím, že ma rada
doháňate k šialenstvu.“
„Ja ťa doháňam k šialenstvu?“ zašepkám.
„Všetkým, čo robíš, Anastasia. Si ako siréna, bohyňa.“
Chmatne po mne, zovrie mi jednu nohu nad kolenom a
zachytí si ju okolo pása, takže stojím na tej druhej, tesne k
nemu primknutá. Vnímam ho v lone, pevného, a keď kĺže
perami dole po mojom krku, cítim, ako veľmi je pripravený a
roztúžený. S hlasným vzdychnutím mu ovíjam paže okolo
krku.
„Teraz si ťa vezmem, Anastasia,“ povie zastrene a ja sa v
reakcii na to napnem v bokoch a natlačím sa k nemu ešte viac,
celá lačná sa o neho trieť. Z hrdla sa mu derie hlboké
zamumlanie, dvíha ma o niečo vyššie a rozopína si zips.
„Poriadne sa chyť, miláčik,“ povie. Ako nejakým kúzlom
odniekiaľ vyčaruje plastový balíček a podrží mi ho pred
ústami. Chytím ho medzi zuby a on zatiahne, takže ho
spoločne trháme.
„Poslušné dievča.“ Kúsok ustúpi, aby si nasadil kondóm.
„Bože, nemôžem sa dočkať, až tých šesť dní uplynie,“ precedí
a uprie na mňa zmyselný pohľad. „Dúfam, že nemáš k týmto
nohavičkám osobný vzťah.“ Cítim, ako ich svojimi obratnými
prstami napína a trhá, až mu jednoducho zmiznú pod rukami.
354
Krv mi divoko klokoče v žilách. Nemôžem chytiť dych, dusí
ma číra žiadostivosť.
Jeho slová sú ako droga, všetka moja úzkosť, nahromadená
počas dňa, je momentálne zabudnutá. Sme tu len my dvaja a
robíme to, čo nám ide najlepšie. Bez toho aby uhol pohľadom z
mojich očí, pomaly do mňa vniká. Telo sa mi napína do luku,
hlava sa zakláňa a ja zatváram oči, aby som si vychutnala ten
pocit – mať ho vo vnútri. Sťahuje sa späť a potom sa znovu
vracia, tak pomaly, tak znamenite. Zavzdychám.
„Si moja, Anastasia,“ šepká mi do pokožky na krku.
„Som. Iba tvoja. Kedy to už konečne pochopíš?“ dostávam
zo seba.
Hlasno zavzdychá a začína sa hýbať, naozaj hýbať. A ja sa
poddávam jeho neúprosnému rytmu, vychutnávam si každý
jeho pohyb, tam i späť, jeho prerývaný dych a aj to, že ma
potrebuje – tak ako ja jeho.
Vďaka tomu sa cítim mocná a silná, chcená a milovaná –
milovaná tým očarujúcim komplikovaným mužom, ktorého
na revanš tiež milujem, celým svojím srdcom. Pohybuje sa s
rastúcou intenzitou, prerývaný dych mu hrubne, pre neho
som len ja, pre mňa len on.
„Ach, miláčik!“ zastoná. Jeho zuby ma škriabu po hrane
sánky a ja sa mu od rozkoše rozplývam v náručí. Mocne ma
zovrie a znehybnie. Nasleduje ma a šepká pritom moje meno.
Teraz, keď je unavený a upokojený, zľahka ma bozkáva a
dych sa mu spomaľuje. Zapretý o stenu výťahu ma podopiera
a naše čelá sú vzájomne pritlačené k sebe. Telo mám ako z
gumy, zoslabnuté a príjemne uspokojené predchádzajúcim
vyvrcholením.
355
„Och, Ana,“ prehovorí. „Ja ťa tak strašne potrebujem!“
Vtlačí mi bozk na čelo.
„Aj ja teba, Christian.“
Púšťa ma, upravuje mi sukňu a zapína dva gombíky na
mojej blúzke. Potom vyťukáva na klávesnici číselný kód a
výťah sa znovu dáva do pohybu. Trhne ním a ja ho
inštinktívne chytím za plece.
„Taylor sa bude čudovať, kde sme,“ pôžitkársky sa na mňa
škerí.
Uhládzam si prstami vlasy v márnej snahe upraviť ich
práve osúložený zjav, potom to však vzdávam a viažem si ich
do chvosta.
„To je dobré,“ usmeje sa na mňa, keď si zapína zips a
vkladá kondóm do vrecka nohavíc.
Už zase vyzerá ako stelesnenie amerického podnikateľa, a
pretože jeho vlasy pôsobia práve osúloženým dojmom väčšinu
času, nepoznať na ňom nič. Okrem toho, ako sa usmieva –
uvoľnene, s očami iskriacimi chlapčenským šarmom. To sa
dajú všetci muži tak ľahko udobriť?
Keď sa dvere otvoria, zisťujeme, že Taylor už na nás
skutočne čaká.
„Problém s výťahom,“ prehodí Christian, keď
vystupujeme, a ja sa nedokážem ani jednému z nich pozrieť do
očí. Len chvatne prechádzam cez dvojkrídlové dvere a potom
hneď do jeho spálne, aby som si našla novú bielizeň.
Keď sa vrátim, Christian má vyzlečené sako, sedí pri
raňajkovom bare a rozpráva sa s pani Jonesovou. Tá sa na mňa
vľúdne usmeje a položí pred nás dva taniere vriaceho jedla.
Hmm, vonia to úžasne – coq au vin, ak sa nemýlim.
356
„Dobrú chuť, pán Grey, Ana,“ popraje nám a necháva nás s
tou dobrotou osamote.
Christian vyloví z chladničky fľašu bieleho a pri jedle mi
rozpráva o tom, ako veľmi pokročil vo vylepšovaní solárneho
telefónu. Pútavo a vzrušene mi opisuje celý ten projekt a ja si
uvedomujem, že jeho deň nebol zasa taký úplne beznádejný.
Pýtam sa ho na jeho nehnuteľnosti. S úškrnom mi
prezrádza, že jediné, ktoré vlastní, sú tie v New Yorku a
Aspene… a v Escale. Nič iné.
Po jedle odkladám jeho aj svoj tanier do drezu.
„Nechaj to tak. Gail to urobí,“ zarazí ma. Obzerám sa a
zisťujem, že na mňa upiera sústredený pohľad. Zvyknem si
vôbec, že po mne niekto upratuje?
„Tak, teraz, keď ste trochu povoľnejšia, slečna Steelová,
mohli by sme si pohovoriť o tom dnešku?“
„Mám dojem, že ste to vy, kto je povoľnejší. A myslím, že
sa mi ako vašej krotiteľke darí celkom dobre.“
„Mojej krotiteľke?“ odfrkne si pobavene. Keď prikývnem,
zamyslene zmraští čelo. „Áno. Tou pravdepodobne si,
Anastasia.“
„S Jackom si mal pravdu,“ priznávam, teraz už vážne, a
nakláňam sa nad kuchynskú linku. Pokúšam sa odhadnúť jeho
reakciu. Christianovi hrubne výraz a tvrdne pohľad.
„Skúsil na teba niečo?“ zašepká smrteľne pokojne.
Zavrtím hlavou, aby som ho uspokojila. „Nie, a ani
neskúsi, Christian. Dnes som mu povedala, že si môj priateľ, a
on sa hneď stiahol.“
„Vieš to iste? Mohol by som toho kreténa vykopnúť.“ Mračí
sa na mňa.
357
Povzdychnem si, povzbudená pohárom vína. „Christian,
musíš ma nechať vybojovať moje vlastné bitky. Nemôžeš sa
sústavne snažiť predvídať, čo urobím, a potom ma pred tým
chrániť. To je hrozne zväzujúce. Ak sa mi budeš neustále
miešať do takých vecí, nikdy sa nepoučím, nezískam žiadne
skúsenosti. Potrebujem trochu slobody. Mne by napríklad
nikdy ani nenapadlo, aby som sa plietla do tvojich záležitostí.“
Zmätene zažmurká. „Ja iba chcem, aby si bola v bezpečí,
Anastasia. Keby sa ti niečo stalo, tak…“ stíchne.
„Viem, chápem, prečo ti toľko záleží na tom, aby si ma
ochránil. A časť môjho ja to miluje. Viem, že keby som ťa
niekedy potrebovala, budeš tu pre mňa, rovnako ako ja pre
teba. Ale ak máme mať nádej na nejakú spoločnú budúcnosť,
musíš mi dôverovať a veriť môjmu úsudku. Áno, niekedy sa
pomýlim, budem robiť chyby, ale tým sa budem učiť.“
Sústredene ma sleduje. Jeho výraz je taký znepokojený, že
ma prinúti obísť solitér, ktorý nás delí, a vkliniť sa mu medzi
nohy zapreté dolu o barovú stoličku. Chytím ho za ruky,
položím si ich okolo pása a objímem ho okolo krku.
„Nesmieš sa mi miešať do kariéry, Christian. To nie je
správne. Nepotrebujem, aby si sa zjavoval ako rytier na bielom
koní a zachraňoval ma pred zlým drakom. Viem, že chceš mať
všetko pod kontrolou a chápem prečo, ale toto jednoducho
robiť nemôžeš. Je to nesplniteľná úloha – a ty sa musíš naučiť
nechať to tak.“ Dvíham ruku a hladkám ho po tvári, zatiaľ čo
on na mňa upiera ten svoj vydesený pohľad. „A ak to dokážeš
– ak mi to dopraješ – nasťahujem sa k tebe,“ dodávam
zmierlivo.
Od prekvapenia sa prudko nadýchne. „To by si urobila?!“
ubezpečuje sa v úžase.
358
„Ako vravím.“
„Ale ty o mne nič nevieš,“ zachmúri sa a odrazu mu hlas
znie stiesnene až panicky. Vôbec nie je sám sebou.
„Viem o tebe dosť, Christian. Nič, čo by si mi o sebe
povedal, ma už neodradí.“ Zľahka mu prejdem hánkami
prstov po tvári. Jeho výraz sa z úzkostlivého mení na neistý.
„Len keby si mi dal trochu viac voľnosti,“ prosíkam.
„Ja sa snažím, Anastasia. Jednoducho som sa nemohol len
tak nečinne prizerať a nechať ťa odísť do New Yorku s tým…
idiotom. Má šialenú povesť. Žiadna z jeho stážistiek
nevydržala viac ako dva mesiace a nikdy vo firme dlhšie
nezostali. Toto pre teba nechcem, miláčik,“ vzdychne si.
„Nechcem, aby sa ti čokoľvek stalo. Už len tá predstava ma
desí. Nemôžem ti sľúbiť, že nebudem zasahovať, najmä keď si
budem myslieť, že si v ohrození.“ Odmlčí sa a naberá si
dôkladnú porciu vzduchu do pľúc.
„Milujem ťa, Anastasia. A urobím všetko, čo je v mojich
silách, aby som ťa ochránil. Už si bez teba svoj život
nedokážem predstaviť.“
Môj ty bože! Ohromene na neho zízam – ja, moja vnútorná
bohyňa aj moje podvedomie.
Tie dve malé slovíčka. Môj svet ustáva v pohybe, vychyľuje
sa zo svojej osi a začína sa otáčať okolo novej. A ja si ten
okamih vychutnávam, vpíjam sa do tých nádherných,
úprimných sivých očí.
„A ja milujem teba, Christian.“ Načahujem sa k nemu, aby
som ho pobozkala, a náš bozk postupne naberá na intenzite.
Taylor nikým nepozorovaný vchádza a odkašle si.
Christian sa odo mňa odpútava, zostáva mi však uprene
359
hľadieť do očí. Postaví sa a ruku necháva položenú okolo
môjho pása.
„Počúvam!“ vyštekne na Taylora.
„Pani Lincolnová je na ceste hore, pane.“
„Čože?!“
Taylor ospravedlňujúco pokrčí plecami. Christian s
povzdychom zakrúti hlavou.
„Tak to ešte bude zaujímavé,“ poznamená a venuje mi
odovzdaný, pokrivený úsmev.
Dočerta! Prečo nás tá mizerná ženská nemôže nechať na
pokoji?!