Päťdesiat odtieňov slobody (SK) 2013 15. kapitola

Kapitola 15

]e mi horúco. Tá horúčava sála z Christiana. Hlavu má zloženú na mo­jom ramene a v spánku mi plytko dýcha na krk. Nohy má prepletené s mojimi a ruku prehodenú okolo môjho pása. Vedome pretrvávam na hranici spánku, pretože si uvedomujem, že keď sa úplne prebe­riem, prebudím aj jeho a on sa veľmi nevyspí. V mysli mi z hmlistého oparu vystupujú kontúry udalostí včerajšieho večera. Príliš som pila páni, ja som toho teda vypila. Žasnem, že mi to Christian vôbec dovolil. Usmejem sa, keď si vybavím, ako ma ukladal do postele. To bolo milé, naozaj veľmi, a nečakané. V duchu si robím rýchlu analýzu toho, ako sa cítim. Žalúdok? V pohode. Hlava? Prekvapivo tiež, aj keď trochu zastrená. Dlaň mám po včerajšku ešte stále červenú. Môj ty Bože, nevdojak ma napadá, ako asi musí vyzerať tá Christianova, keď ma vyplatí. Pri tom pomyslení sa zahniezdim a on sa prebúdza. „Deje sa niečo?" Ospalé sivé oči sa skúmavo zahľadia do mojich. „Nič. Dobré ráno." Prstami zdravej ruky mu prečešem vlasy. „Pani Greyová, vy ste dnes ráno na zahryznutie," vyhlási a vtisne

mi bozk na líce. A ja sa vnútri celá rozžiarim. „Ďakujem, že si sa o mňa včera večer tak postaral."

„Páči sa mi, keď sa o teba môžem starať. Chcem to robiť," povie potichu, ale oči ho prezrádzajú, pretože v ich hlbinách zasvieti tri­umf. Je to, ako by vyhral svetovú sériu v baseballe alebo finále v ame­rickom futbale.

Ty môj Tieň.

„Cítim sa s tebou rozmaznávaná."

„To aj si," zavrní a mne sa pri jeho slovách zovrie srdce.

Stisne mi ruku a ja bolestivo zasyčím. Znepokojený ma okamžite púšťa. „To máš z toho, ako si mu dala päsťou?" chce vedieť. Sledujem, ako sa mu oči pokrývajú ľadovou vrstvou, zatiaľ čo ma nimi skenuje a hlas má podfarbený náhlym hnevom.

„Dala som mu facku, nie päsťou."

„Ten kokot!"

Mala som dojem, že sme sa cez to preniesli už včera.

„Neznesiem ani len pomyslenie na to, že ťa obchytkával."

„Neublížil mi, len sa zachoval dosť nevhodne. Christian, ja som v poriadku. Trochu ma páli ruka a to je všetko. S tým máš predsa bo­haté skúsenosti, nie?" Usmejem sa a jeho výraz sa mení na príjemne prekvapený

„Iste, pani Greyová, s tým som oboznámený veľmi dobre," zvlní pery v úsmeve. „A pokojne si hneď teraz osviežim pamäť, ak po tom túžite."

„Ale no tak, nechajte si tú svoju svrbiacu dlaň, pán Grey." Bola vou rukou ho pohladím po tvári, prstami mu prejdem po strnisku na lícach. Jemne ho za ne zaťahám. To ho rozptýli, takže uchopí moju ruku a vtisne mi nežný bozk do dlane. Pálenie ako zázrakom mizne.

„Prečo si mi včera nepovedala, že ťa to bolí?"

„Ehm... Vlastne som to necítila. A teraz to už prestalo bolieť."

Venuje mi láskyplný pohľad a úsmev. „A ako sa cítiš?"

„Lepšie, než si zaslúžim."

„Máte slušnú pravačku, pani Greyová."

„Bude lepšie, keď si to zapamätáte, pán Grey." „Ale, ale?" Nečakane sa pretáča a nalieha na mňa plnou váhou, tlačí ma pod seba do matraca a drží mi zápästia nad hlavou. Uprene

Sa na mňa zahľadí. „Vás by som premohol kedykoľvek, pani Greyová. Ked už sme pri tom, podmaniť si ťa v posteli je jedna z mojich fantázií." Skláňa sa

a bozkáva ma na krk.

Prosím?

„Myslela som, že si ma podmaňuješ stále," vykríknem, ked ma jemne uhryzne do ucha.

„No... ale ja by som túžil po nejakom odpore," zavrní a nosom mi prejde po hrane čeľuste.

Odpor? Strniem. Prestáva ma oštipkávať, púšťa mi ruky a dvíha sa na lakte.

„Ty chceš, aby som s tebou zápasila? Tu?" zašepkám a snažím sa potlačiť údiv. Tak dobre - som v miernom šoku. Prikývne, pohľad má bezodný, ale ostražitý, pretože sa pokúša odhadnúť moju reakciu.

Neurčito pokrčí plecami, ale ja vidím, ako mu hlavou preletí ne­jaká myšlienka. Potom sa placho usmeje a znova prikývne. Pekne. Pomaly.

Cítim, aký je napätý. Leží na mne a ja priam hmatateľne vnímam, že po mne túži viac a viac, pretože sa mi vyzývavo tlačí do žiadostivé­ho lona, čím ma rozptyľuje. O čom to bude? To sa pobijeme? O tom sníval? Ublíži mi? Vnútorná bohyňa zavrtí hlavou - To nikdy. Obliek­la si karate dres a rozcvičuje sa. Claud „Tak toto si mal na mysli, keď si mi vtedy povedal, nech ti to vrá­tim v posteli?"

Znovu prikývne, ale zároveň ma neprestáva ostražito sledovať. Hmm... Takže Tieň sa chce biť. „Nehryzte si tú peru," varuje ma.

Poslušne ju púšťam. „Myslím, že ste vo výhode, pán Grey." Za­mávam mihalnicami a provokatívne sa pod ním zavrtím. Možno to bude zábava.

„Vo výhode?"

„No áno, veď už ma máte na lopatkách." Usmeje sa a znova sa ku mne lonom pritlačí.

„Zásah do čierneho, ako vždy, pani Greyová," zašepká a letmo ma pobozká. Znenazdania sa prevalí a berie ma so sebou, takže končím obkročmo na ňom. Chytím ho za zápästia a špendlím mu ich vedľa hlavy. Bolesť protestujúcej ruky pritom ignorujem. Moje vlasy okolo nás tvoria gaštanový závoj a ja zatrepem hlavou, aby ho ich končeky pošteklil na lícach. Mykne sa, ale nepokúsi sa ma zastaviť.

„Takže ty to máš rád drsne?" prehodím a otriem sa o neho rozk-rokom.

Pootvorenými perami prudko naberie vzduch. „Áno," vydýchne a ja ho púšťam.

„Počkaj." Naťahujem sa vedľa postele pre pohár s vodou. Musel ju tam postaviť on. Je perlivá a studená, príliš studená na to, aby tam stálá dlho, takže premýšľam o tom, kedy sa asi dostal do postele.

Kým pijem, Christian mi v malých krúžkoch stúpa prstami po stehnách a zanecháva za sebou brnivý pocit. Nakoniec stisne v dla­niach môj holý zadok. Hmm.

Požičiavam si jedno číslo z jeho pôsobivého repertoáru a predklá-ňam sa, aby som mu vpustila čistú, chladivú vodu do úst.

Prehltne. „Veľmi chutné, pani Greyová," zamrmle a férovo prizná va hravý chlapčenský úsmev.

Keď odložím pohár späť na nočný stolík, dávam si dole jeho ruky zo zadku a znova mu ich pritlačím vedľa uší.

„Hovoríš, že sa mám akože brániť?" uškrniem sa.

„Hej."

„Ale ja nie som veľmi dobrá herečka."

Zaškerí sa. „Proste to skús."

Zohnem sa pre cudný bozk. „Tak dobre, ja to skúsim," zašepkám a prejdem mu zubami pozdĺž čeľuste. Na jazyku ma zašteklí jeho pichľavé strnisko.

Z hrdla sa mu vyderie hlboké zmyselné zabručanie, trhnutím ma odhadzuje na posteľ vedľa seba. Len prekvapene vykríknem, ale to už ho mám na sebe a začínam s ním bojovať, pretože sa ma pokúša chytiť za ruky. Drsne mu ich opriem o hrudník a snažím sa ním pohnúť, čo mi sily stačia. On sa mi medzitým pokúša natlačiť koleno medzi nohy.

Ďalej sa mu zapieram dlaňami o hruď - Bože, je taký ťažký - a on pritom ani nehne brvou, nezmeravie, ako by zmeravel ešte predne­dávnom. On si to užíval Jeho pokusy chytiť ma za zápästie nakoniec slávia úspech a jedno z nich napriek môjmu úsiliu sa mu vykrútiť ukorisťuje. Je to tá ruka, ktorá ma bolí, a tak sa mu vzdávam, ale dru­hú mu zatínam do vlasov a poriadne zatiahnem.

„Au!" vytrhne sa mi a zahľadí sa na mňa so zmesou divokého a barbarského pohľadu.

„Divoška," vydýchne hlasom popretkávaným chlipným uspokojením.

V reakcii na to jediné, šeptom vyslovené slovo vo mne vybuchne túž­ba a ja prestávam hrať. Znovu sa márne pokúšam vyšmyknúť ruku z jeho

zovretia a zároveň sa snažím zakliesniť členky do seba, aby som ho moh­la striasť. Lenže je taký ťažký. Pche! Je to zároveň ubíjajúce aj vzrušujúce.

So spokojným zavrnením mi chytá aj druhú ruku. Obe moje zá­pästia si prekladá do ľavice a pravú ruku sunie lenivo - nehorázne lenivo - dole po mojom tele. S pôžitkom ma hladí a cestou ma ťahá za bradavku.

V reakcii na to vykríknem, pretože mi žeravá túžba ostro a krátko vyšľahne z hrudníka až do podbruška. Podnikám ďalší bezvýsledný pokus ho zo seba dostať - on je jednoducho všade.

Keď sa ma pokúša pobozkať, trhnem hlavou do strany, aby som mu to znemožnila. Bleskovo sťahuje ruku hanebne blúdiacu po leme

môjho trička a presúva mi ju na bradu. Pridržuje si ma za ňu a po­dobne ako ja predtým ma aj on škriabe zubami pozdĺž čeľuste. „To je ono, bejby, bojuj so mnou," precedí.

Krútim sa, zvíjam, skúšam sa oslobodiť z jeho nemilosrdného zo vretia, ale je to beznádejné. Je oveľa silnejší ako ja. Párkrát mi jemne zahryzne do spodnej pery a potom sa pokúsi preniknúť mi jazykom do úst. A v tú chvíľu si uvedomujem, že už mu nechcem vzdorovať. Chcem ho - a to hneď, tak ako vždy. Prestávam bojovať a horúčkovito mu bozk vraciam. A je mi jedno, že som si nečistila zuby. Kašlem na to, že máme hrať nejakú hru. Žilami sa mi derie žiadostivosť, spaľu­júca a pustošivá. A to je koniec. Rozpletám nohy, obopínam ho nimi okolo bokov a sťahujem mu pyžamové nohavice cez zadok.

„Ana," vydýchne moje meno a náhlivo ma bozkáva všade, kam dosiahne. Už spolu nebojujeme, aj keď to tak vyzerá. Tvoríme spleť rúk a spojených úst, zápasiacich v hektickej smršti dotykov a chutí.

„Koža," zachraptí zadychčané. Vytiahne ma do sedu a jedným šklbnutím mi vyzlieka tričko.

„Ty," zasipím posediačky, pretože to je všetko, na čo sa zmôžem. Siaham po jeho pyžame vpredu a preťahujem mu ho na stehná. Ne­dočkavo po ňom hrabnem rukou a chytám ho do dlane, vzrušeného na maximum. S pôžitkom si vychutnávam, ako mu pri prudkom ná­dychu derie dych cez zaťaté zuby.

„Dočerta," sykne. Zakláňa sa a zároveň mi dvíha stehná, takže ma vracia späť na chrbát a ja pritom rytmicky rozhýbem pevne zovre tú dlaň po celej jeho dĺžke. Na špičke ucítim vlhkú kropaj a tak ju palcom stieram. Ako ma pokladá, strkám si palec do pusy a skúšam, ako chutí, a jeho ruka medzitým stúpa po mojom tele, opisuje krivku mojich bokov, láska ma na bruchu aj na prsiach.

„Chutí?" pýta sa ma. Týči sa nado mnou, oči mu len tak svietia.

„Hej. Skús to." Strčím mu palec do úst a on ho oblizne a potom ma uhryzne do brušká. Vzdychnem a zovriem jeho hlavu v dlaniach a priťahujem si ho k sebe, aby som ho mohla bozkávať. Omotávam okolo neho nohy a sťahujem mu pyžamo až dole. Potom mu ho za-háknem okolo pása. Svojimi perami si razí cestičku z mojej čeľuste až na bradu a pritom ma jemne hryzká.

„Ty si taká krásna." Pôžitkársky zaborí hlavu do ohybov môjho krku. „Máš nádhernú kožu." Cítim, ako sa mi jeho pery a mäkký dych zvoľna presúvajú na prsia.

Tak počkať?! Som celá zadýchaná a roztúžená - a teraz už aj zmä­tená a nedočkavá. Myslela som, že to bude rýchle.

„Christian." Počujem, ako mi do hlasu presakuje úpenlivá prosba. Hrabnem po ňom a zatínam mu prsty do vlasov.

„Šššš," upokojuje ma. Jazykom mi zakrúži okolo bradavky, vsaje ju do úst a zatiahne.

„Ach!" zastonám. Zavrtím sa a pokušiteľsky sa prehnem v drieku. So smiechom otočí svoju pozornosť k druhej bradavke.

„Nedočkavá, pani Greyová?" Tvrdo sa ku mne prisaje a ja ho zaťa-hám za vlasy. Zavrčí a zdvihne zrak. „Ja ťa spútam," pohrozí mi.

„Tak už si ma zober," žobrem.

„Všetko má svoj čas," zamrmle mi do kože. Zatiaľ čo sa jeho ústa venujú mojej bradavke, presúva mi ruku na bok - neznesiteľne po­maly. Hlasno zavzdychám, môj dych je zrazu krátky a plytký. Znova

sa pokúšam ho zviesť a vzpínam k nemu boky. V lone vnímam jeho pevnú váhu, jeho blízkosť, ale on si ma chce vychutnávať.

Dočerta s tým. Skrútim sa pod ním a vzopriem, odhodlaná ho zo seba tentoraz naozaj zhodiť.

„Čo to..."

Chytá ma za ruky, špendlí mi roztiahnuté paže k posteli, nalieha na mňa a podrobuje si ma. Sotva lapám dych, pološialená od žiadostivosti.

„Chcel si predsa odpor," vydolujem zo seba. Nadvihne sa a sústre­dene sa na mňa zahľadí, ruky má stále zaťaté okolo mojich zápästí. Zapriem sa pätami pod jeho zadok a zatlačím. Ani sa nepohne. Tss!

„Ty sa chceš biť?" pýta sa udivene a v očiach mu ožíva vzrušenie.

„Ja len chcem, aby si sa so mnou pomiloval, Christian." Vari to nedokáže pochopiť? Najskôr tu spolu zápasíme a z ničoho nič je než­nosť sama. To mi hlava neberie. Som v posteli s Pánom Náladovým.

„Prosím." Znovu mu pritlačím päty k stehnám. Sálajúce sivé oči sa prepaľujú do mojich. Na čo asi myslí? Na okamih pôsobí neisto a zmä­tene. Potom ma ale púšťa, sadá si na päty a mňa si priťahuje do lona.

„Tak dobre, pani Greyová, nech je po vašom." Nadvihuje ma a po­maly si ma na seba spúšťa.

Ticho zakňučím. To je ono. Toto som chcela. Toto som potrebovala. Dávam mu ruky okolo krku, prsty si zapletám do jeho vlasov a užívam si ten pocit - mať ho v sebe. Začínam sa hýbať. Preberám kontrolu, diktujem mu svoje tempo, svoju rýchlosť. Z úst mu uniká ston a vzápätí nimi nachádza moje pery. Okolitý svet pre nás prestáva existovať.

Prstami sa preberám v chĺpkoch na jeho prsiach. Nehybne a ticho leží na chrbte vedľa mňa. Obaja sa snažíme chytiť dych. Rukou mi rytmicky prechádza po chrbte.

„Si zamíknutý," skonštatujem šeptom a pobozkám ho na plece. Otočí hlavu a pozrie sa na mňa, lenže má ten nečitateľný výraz... „Bola to zábava." Čo sa zase deje?

„Vy ma mätiete, pani Greyová."

„Ja že ťa mätiem?"

Presúva sa na bok, čelom ku mne. „Áno. Ty. Keď nado mnou pre-beráš moc. Je to... zvláštne."

„Zvláštne v dobrom, alebo v zlom zmysle?" Prstom ho pohladím po perách. Sústredene sa zamračí, ako keby tej otázke tak celkom ne­porozumel. Neprítomne ma na ten prst pobozká.

„V dobrom," odpovedá, ale neznie veľmi presvedčivo.

„Túto malú fantáziu si predtým s nikým neskúšal?" Pýrim sa hneď, ako to vyslovím. Chcem vôbec poznať ďalšie podrobnosti z pestrofa rebného... ehm, mnohovrstvového sexuálneho života svojho manže­la predtým, než ma spoznal? Dokonca aj moje podvedomie na mňa hodí varovné oko cez korytnačie polmesiačikové okuliare. Naozaj to chceš vedieť?

„Nie, Anastasia. Dotýkať sa ma môžeš len ty." Aké jednoduché a veľavravné vysvetlenie. No jasne, tých pätnásť predo mnou predsa nemohlo.

„Ja a pani Robinsonová," uvedomím si nahlas skôr než to stihnem vyfiltrovať. Do hája. Prečo o nej hovorím?

Zarazí sa. Oči sa mu rozširujú a plnia povedomým výrazom to-nie-kam-tým-zase-mieri. „To bolo iné," zašepká.

A ja to zrazu chcem vedieť. „Iné v dobrom, alebo v zlom zmysle?" Upiera na mňa prázdny pohľad. V tvári sa mu mihajú pochybnosti

a snáď aj bolesť, na prchavý okamih dokonca zúfalstvo. „V zlom, myslím." Sotva ho počujem. Dofrasa!

„Myslela som si, že sa ti to páčilo." „Páčilo. Vtedy." „Teraz už nie?"

Bezvýrazné na mňa hľadí, oči doširoka roztvorené. Potom pomaly zavrtí hlavou.

Bože môj... „Ach, Christian." Premáha ma dojatie. Môj stratený chlapec. Vrhám sa k nemu a bozkávam ho, na tvár, na krk, na hruď, na tie malé okrúhle jazvičky. Zastoná, pritiahne si ma k sebe a vášni­vo mi moje bozky vracia. A znovu sa so mnou miluje - tentoraz je to ale on, kto udáva tempo, nežné a neuponáhľané.

„Ana Tysonová. Boxuje vo vyššej váhovej kategórii!" Zatlieska Ethan, keď vchádzam do kuchyne na raňajky. Sedí s Miou a Kate pri raňajko-

vom pulte a pani Bentleyová im pripravuje vafle. Christiana tu nikde

nevidím.

„Dobré ráno, pani Greyová," usmeje sa na mňa gazdiná. „Čo si dáte na raňajky?"

„Dobré ráno. Čokoľvek, čo robíte, ďakujem. Kde je Christian?"

„Vonku," kývne Kate hlavou k oknu s výhľadom na pozemky za domom. Prechádzam k nemu a pozriem na priestranstvo za domom a neďaleké vrcholky hôr. Je jasný, modrý letný deň a môj manžel sa nachádza asi šesť metrov odo mňa, kde sa zaujato baví s nejakým mužom.

„To je pán Bentley, s kým Christian hovorí," zahučí na mňa Mia od raňajok. Otáčam sa, aby som sa na ňu pozrela, rozptýlená jej na­hnevaným tónom. Zahliadnem, ako vrhne na Ethana jedovatý po­hľad. No to ma podrž. Znovu sa zamýšľam nad tým, čo sa medzi nimi asi tak deje. Zachmúrene obraciam svoju pozornosť späť k pánovi Bentleymu a Christianovi.

Manžel pani Bentleyovej je šľachovitý chlapík so svetlými vlasmi a tmavým i očami, oblečený do pracovných nohavíc a trička so zna­kom aspenského hasičského zboru. Christian je v čiernych džínsoch a tričku. Ako sa tí dvaja prechádzajú po trávniku ku domu, hlboko zabraní do hovoru, Christian sa nevdojak zohne, aby zobral palicu, ktorá pripomína bambusovú trstenicu. Zrejme ju sem privial vietor, alebo pôvodne ležala na záhone. Zastavuje sa, aby si ju bezmyšlien­kovite podržal na dĺžku paže, akoby ju dôkladne poťažkával. A potom ňou naprázdno švihne. Raz, jediný raz.

Môj ty Bože!

Pán Bentley sa nad jeho správaním ani v najmenšom nepozasta-ví. Ďalej sa spolu bavia a prichádzajú o niečo bližšie k domu, znova sa zastavujú a Christian to gesto zopakuje. Koniec palice sekne do trávnika. Christian dvíha pohľad a zaznamenáva moju prítomnosť za oknom. Zarazí sa a ja mám zrazu pocit, ako by som ho špehovala. Rozpačito naňho mávnem, otáčam sa a vraciam sa k ostatným.

„Čo si tam robila?" zisťuje Kate.

„Iba som sa pozerala na Christiana." „Si v tom až po uši," zasmeje sa.

„A ty snáď nie, moja už-čoskoro-švagriná?" vrátim jej to so smie­chom a snažím sa v sebe pochovať znepokojivú víziu Christiana ohá­ňajúceho sa palicou.

Kate ma potom vyľaká, keď vyskočí, aby ma zovrela v náručí. „Švagriná!" vyhŕkne a je skutočne ťažké nepodľahnúť jej nadšeniu.

„No tak, spachtoš," budí ma Christian. „Už budeme pristávať. Pri­pútaj sa."

Rozospato šmátram po páse, ale Christian mi ho už zapína. Než sa usadí späť, dostávam bozk na čelo. Znovu mu položím hlavu na rameno a privieram oči.

Neuveriteľne dlhá túra spojená s piknikom na vrcholku hory s pô­sobivým výhľadom ma vyčerpala. Zvyšok našej partie tiež mlčí - do­konca aj Mia. Vyzerá skľúčene, rovnako ako po celý deň. Zaujímalo by ma, ako sa vyvíja jej anabáza s Ethanom. Dokonca ani neviem, kde minulú noc spali. Zachytávam jej pohľad a spýtavo sa na ňu pousme-jem. Opláca mi to malým smutným úsmevom a vracia sa k rozčíta-nej knihe. Spoza mihalníc pozriem na Christiana. Pracuje na nejakej zmluve, alebo čo to je, číta a robí si poznámky na okrajoch. Inak pô­sobí uvoľnene. Elliot vedľa Kate ticho podriemkáva.

Ešte som ho chcela vziať bokom a vyspovedať ho ohľadom Gie, ale bolo prakticky nemožné odlákať ho od Kate. Christiana to ani zďale­ka nezaujíma natoľko, aby sa ho spýtal sám, a tak na neho netlačím. Nechcem kaziť pohodu, ktorá tu vládne. Elliot má ruku majetnícky položenú na Kateinom kolene. Z Kate doslova vyžaruje šťastie - a to si ešte včera nebola Elliotom vôbec istá. Akože mu to Christian po­vedal? Lelliot? Možno nejaká rodinná prezývka. A milá, v porovnaní so sukničkárom. Elliot nečakane otvára oči a zahľadí sa priamo do mojich. Pristihnutá pri čine sčervenám.

On sa zaškerí. „Tie červené líca sú fakt pekné, Ana," podpichne ma a pretiahne sa. Kate sa na mňa samoľúbo usmeje, ako mačka, kto­rá práve zjedla kanárika.

Pilotka Beighleyová nás informuje o začatí pristávacieho manévru na Sea-Tac a Christian ma chytá za ruku.

„Ako ste sa mali cez víkend, pani Greyová?" pýta sa ma Christian, ked sedíme v Audi a mierime späť do Escaly. Vpredu sú Taylor s Ryanom.

„Dobre, ďakujem," usmejem sa s náhlym pocitom ostychu.

„Môžeme sa tam vypraviť kedykoľvek. S kýmkoľvek budeš chcieť."

„Mali by sme tam vziať Raya. Bol by nadšený z rybárčenia."

„To je skvelý nápad."

„A čo ty, užil si si to?" vyzvedám.

„Jasné," povie po chvíli, najskôr prekvapený mojou otázkou. „Áno, jasné."

„Vyzeral si tak uvoľnene." Pokrčí plecami. „Vedel som, že si v bezpečí."

Zamračím sa. „Ale ja som v bezpečí väčšinu času, Christian. Už som ťa varovala - ty skolabuješ v štyridsiatich, ak sa budeš stále takto nervovať. A ja s tebou chcem zostarnúť." Beriem ho za ruku a on sa na mňa zahľadí, akoby nedokázal pochopiť, o čom hovorím. Nežne ma pobozká na chrbát ruky a mení tému.

„Čo tá dlaň?"

„Už je to lepšie, ďakujem."

Usmeje sa. „Výborne, pani Greyová. Pripravená znova čeliť Gii?"

Dočerta. Úplne som zabudla, že sa s ňou máme večer zísť a prebrať konečné návrhy. Zagúľam očami. „Radšej ťa od nej budem držať ďa lej, aby si bol v bezpečí," zaškerím sa.

„Chceš ma chrániť?" posmieva sa mi

„Ako vždy, pán Grey. Pred všetkými sexuálnymi predátormi," za­šepkám.

Keď si líham, Christian si ešte čistí zuby. Zajtra sa vraciame do rea­lity - späť do práce, späť k paparazzom a tiež k Jackovi vo väzbe, ale aj s možnosťou, že má na slobode komplica. Hmm... Christian o tom hovoril dosť vyhýbavo. Vie snáď viac? A keby vedel, povedal by mi to? Povzdychnem si. Dostať z neho nejakú informáciu je horšie ako trhanie zuba, a navyše sme prežili taký pekný víkend. Vari mám tú našu pohodu kaziť vypočúvaním?

Bolo to ako zjavenie, sledovať ho vytiahnutého z jeho obvyklého prostredia, vonku z tohto bytu, uvoľneného a šťastného, v spoločnosti jeho rodiny. Mimovoľne mi napadá, či je to tým, že sme tu, v tomto byte spojenom s tolkými spomienkami a asociáciami, že je vždy taký napätý Možno by sme sa mali presťahovať.

Zasmejem sa. Veď my sa sťahujeme - rekonštruujeme rozľahlý dom na pobreží. Giine plány sú hotové a schválené a Elliotov tím začína pracovať na budúci týždeň. Zaldokoce to vo mne smiechom, keď si vybavím Giin šokovaný výraz po tom, čo som sa jej zmienila o tom, že som ju videla v Aspene. Ukázalo sa, že to bola samotná zhoda náhod. Uchýlila sa tam, aby mohla nerušene pracovať na ná­vrhoch pre nás. Prežila som prchavý okamih hrôzy, keď mi napadlo, že mala prsty vo výbere prsteňa, ale vyzerá to, že nie. Aj tak jej stále neverím. Chcem to isté počuť od Elliota. Aspoň sa tentoraz držala ďalej od Christiana.

Pozriem sa z okna na nočnú oblohu. Ten výhľad mi bude chý­bať. Ta panoráma... Seattle pri našich nohách, plný možností, a napriek tomu vzdialený. Možno, že práve to je Christianov prob­lém - kvôli svojmu dobrovoľnému exilu bol príliš dlho izolovaný od skutočného života. A práve vtedy, keď má okolo seba rodinu, prestáva byť taký posadnutý kontrolou, nie je taký úzkostlivý - je uvoľnenejší, šťastnejší. Zaujímalo by ma, aký záver by z toho vyvo­dil doktor Flynn. No to ma podrž! Možno som na to prišla. Mož­no len potrebuje mať vlastnú rodinu. Zamietavo pokrútim hlavou

- na to sme príliš mladí, všetko je teraz pre nás nové. Christian zvoľna vchádza do izby, ako zvyčajne vyzerá úžasne a tak trochu zamyslene.

„Všetko v poriadku?" pýtam sa.

Neprítomne prikývne a lezie ku mne do postele.

„Veľmi sa na ten návrat do reality neteším," poznamenávam.

„Nie?"

Zavrtím hlavou a pohladím ho po tvári. „Bol to skvelý víkend. Ďakujem."

Naznačí úsmev. „Ty si moja realita, Ana," zavrní a pobozká ma. „Chýba ti to niekedy?"

„Čo?"

„Však vieš. Trstenice... a tak," šepkám v rozpakoch.

Vrhá na mňa nič nehovoriaci pohľad. A potom sa do jeho tváre vkráda neistota, taký ten výraz kam-tým-zase-mieri.

„Nie, Anastasia, nechýba." Jeho hlas je pokojný a vyrovnaný. Zľah­ka mi prikladá dlaň na líce. „Vieš, keď si odišla, povedal mi doktor Flynn niečo, čo mi utkvelo v pamäti. Povedal, že sa k tebe nemôžem chovať dominantne, keď ty nemôžeš byť mojou sub. Otvorilo mi to oči." So zamysleným výrazom sa odmlčí. „Vtedy som nič iné nepoz­nal, Ana. Teraz už áno. Bolo to poučné."

„Takže ja ťa učím?" utrúsim posmešne.

Láskyplne sa na mňa zahľadí. „A tebe to chýba?" opláca mi moju otázku.

Och! „Nechcem, aby si mi ubližoval, ale rada sa hrám. To ale vieš. Keby ti niečo napadlo... " myknem plecom. „Niečo?"

„No vieš... , s koženými korbáčikmi, bičíkom a tak... " zneistím. Prekvapene zdvihne obočie. „No... tak uvidíme. Ale práve teraz mám chuť na starú dobrú vanilku." Palcom mi prejde po spodnej pere a znova ma pobozká.

Od: Anastasia Greyová Predmet: Dobré ráno Dátum: 29.8.2011,09:14

Komu: Christian Grey

Pán Grey,

len som Vám chcela napísať, že Vás ľúbim. To je všetko. Navždy Vaša Ax

Anastasia Greyová Zodpovedná redaktorka SIP

Od: Christian Grey

Predmet: Preč s pondelkovou depresiou Dátum: 29.8.201 1,09:18 Komu: Anastasia Greyová

Pani Greyová,

je veľmi potešujúce počuť také slová z úst manželky (či už je nepodarená, nlebo nie) počas pondelkového rána. Dovoľ, aby som Ťa uistil, že ja sa cítim úplne rovnako. Ospravedlňujem sa za tú dnešnú večeru. Dúfam, že pre Teba nebude veľmi nudná.

x

Christian Grey

Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s.r.o.

No jasné. Tá večera, ktorú organizuje Americká asociácia pre stavbu lodí. Otrávene prevrátim oči... Ďalšie upnuté goliere. Christian ma vážne berie na tie najúžasnejšie akcie.

Od: Anastasia Greyová Predmet: Náhodné nočné rande Dátum: 29.8.2011,09:26

Komu: Christian Grey

Drahý pán Grey,

som si istá, že V y už vymyslíte niečo, čím si tú večeru okoreniť... Vaša nedočkavá

Pani G. x

Anastasia (akože nepodarená?) Greyová Zodpovedná redaktorka SIP

Od: Christian Grey

Predmet: Rozmanitosť je korením života Dátum: 29.8.201 1,09:35

Komu: Anastasia Greyová

Pani Greyová, pár nápadov by som mal...

x

Christian Grey

Výkonný riaditeľ, ktorý sa už teraz nevie dočkať večera, Grey Enterprises Holdings, s.r.o.

Zamrazí ma v slabinách. Hmm... To by ma zaujímalo, čo vymyslí. Na dvere klope Hannah a preruší moje snívanie.

„Mohli by sme prebrať tvoj týždenný rozvrh, Ana?"

„Jasne, posaď sa," usmejem sa, mininimalizujem e-maily na lištu a znovu naberám duševnú rovnováhu.

„Musela som ti presunúť pár schôdzok. Pána Foxa budúci týždeň a doktorku..."

Do reči jej skáče zvonenie telefónu. Je to Roach. Žiada si ma do svojej kancelárie.

„Môžeme pokračovať o dvadsať minút?" „Iste."

Od: Christian Grey Predmet: Včerajší večer... Dátum: 30.8.201 1,09:24 Komu: Anastasia Greyová

bol... zábavný.

Kto by si pomyslel, že večera Americkej asociácie pre stavbu lodí môže byť taká podnetná?

Vy nikdy nesklamete, pani Greyová. Ľúbim Ta.

x

Christian Grey

Užasnutý výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s.r.o.

Od: Anastasia Greyová Predmet: Milujem guľôčky...

Dátum: 30.8.2011,09:33 Komu: Christian Grey

Drahý pán Grey,

strieborné guľôčky mi už chýbali. To Ty nikdy nesklameš. A to je všetko. Pani G. x

Anastasia Greyová Zodpovedná redaktorka SIP

Na dvere mi klope Hannah a vytrháva ma z erotických spomienok na predošlý večer. Jeho ruky... jeho ústa. „Poď ďalej."

„Práve mi volala asistentka pána Roacha. Bol by rád, keby si sa zú­častnila jednej pracovnej schôdzky. To znamená, že ti musím znova presunúť niektoré veci v kalendári. Bude to v poriadku?"

Jeho jazyk.

„Jasné, áno," zamumlem a snažím sa pochytať rozutekané myšlienky. Hannah sa potmehúdsky usmeje a cúva von z kancelá­rie... necháva ma osamote s úchvatnými spomienkami na včerajší večer.

Od: Christian Grey Predmet: Hyde Dátum: 1.9.2011, 15:24 Komu: Anastasia Greyová

Anastasia,

čisto pre Tvoju informáciu, Hydeovi zamietli kauciu a poslali ho späť do väzby. Je obvinený z pokusu o únos a podpaľačstvo. Dátum súdu ešte ne­stanovili.

Christian Grey

Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s.r.o.

Od: Anastasia Greyová Predmet: Hyde Dátum: 1.9.2011, 15:53 Komu: Christian Grey

To sú dobré správy.

Znamená to, že teraz zmierniš ochranu? S Prescottovou sa fakt veľmi nemusíme. Ana x

Anastasia Greyová Zodpovedná redaktorka SIP

Od: Christian Grey Predmet: Hyde Dátum: 1.9.2011, 15:59 Komu: Anastasia Greyová

Nie. Ochrana zostane na rovnakej úrovni. Bez námietok. Čo sa ti na Prescottovej nepáči? Ak ju nemáš rada, tak ju vymeníme.

Christian Grey

Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s.r.o.

Mračím sa na jeho povýšenecky e-mail. Prescottová nie je zase taká zlá.

Od: Anastasia Greyová

Predmet: Aby si si tie vlasy tou rukou nevyšklbol! Dátum: 1.9.2011, 16:03

Komu: Christian Grey

Iba som sa spýtala (prevraciam oči). S Prescottovou si to ešte rozmyslím. A schovaj si tú svrbiacu dlaň! Ana x

Anastasia Greyová Zodpovedná redaktorka SIP

Od: Christian Grey Predmet: Nepokúšaj ma Dátum: 1.9.2011, 16:1 I

Komu: Anastasia Greyová

Môžem Vás uistiť, pani Greyová, že moje vlasy držia na hlave veľmi pevne. Vy sama ste to predsa nespočetnekrát demonštrovali. Ale z druhej stany, tá dlaň ma začína naozaj veľmi svrbieť. Možno s tým večer niečo urobím.

Christian Grey

Zatiaľ ešte nie plešatý výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s.r.o.

Od: Anastasia Greyová Predmet: Nemôžem obsedieť Dátum: 1.9.2011, 16:20

Komu: Christian Grey

Sľuby, chyby...

A teraz ma už prestaň obťažovať. Pokúšam sa pracovať - čaká ma neplá­novaná schôdzka s jedným autorom.

Budem sa snažiť, aby ma pri tom nerozptyľovali myšlienky na Teba. Ax

Anastasia Greyová Zodpovedná redaktorka SIP

Od: Anastasia Greyová Predmet: Plachtenie & Plavenie & Plieskanie Dátum: 5.9.2011,09:18

Komu: Christian Grey

Pán manžel,

Vy teda viete, ako urobiť dievča šťastným.

Teraz budem samozrejme takú starostlivosť očakávať každý víkend. Rozmaznávate ma. A ja to milujem. Vaša žena xox

Anastasia Greyová Zodpovedná redaktorka SIP

Od: Christian Grey Predmet: Mojím životným cieľom... Dátum: 5.9.2011,09:25

Komu: Anastasia Greyová

...je rozmaznávaťVás, pani Greyová. A chrániť, pretože Ťa ľúbim.

Christian Grey

Beznádejne zamilovaný výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s.r.o.

Kristepane. Mohol by byť ešte romantickejší?

Od: Anastasia Greyová

Predmet: Mojím životným cieľom...

Dátum: 5.9.2011,09:33

Komu: Christian Grey

...je Ti to dovoliť - pretože Ťa tiež ľúbim. A prestaň ma dojímať. Lebo sa ti tu rozplačem.

Anastasia Greyová

Úplne rovnako beznádejne zamilovaná zodpovedná redaktorka SIP

Nasledujúceho dňa sa zadívam do kalendára na mojom pracovnom stole. Už len päť dní do desiateho septembra - kedy mám narodeniny. Viem, že si urobíme výlet do domu, aby sme sa pozreli, ako si počína Elliot a jeho partia. Hmm... Zaujímalo by ma, či má Christian aj neja­ké iné plány. Musím sa pousmiať. Na dvere mi klope Hannah. „Poď ďalej."

Za ňou postáva Prescottová. To je zvláštne...

„Ahoj, Ana," zdraví ma Hannah. „Prišla za tebou Leila Williamso-

vá. Hovorí, že je to osobné."

„Leila Williamsová? ja žiadnu... "

V tú ranu mi vysychá v puse. Sledujem, ako Hannah vytreští oči,

keď vidí, ako sa tvárim.

Leila? Dočerta! Čo tu chce?