Päťdesiat odtieňov slobody (SK) 2013 14. kapitola

Kapitola 14

Pozornosť všetkých v reštaurácii sa upiera k Elliotovi a Kate, všetci zrazu zmeraveli a zatajili dych. Miera očakávania sa stáva neznesiteľ­nou. Ticho sa okolo nás rozpína ako guma, atmosféra je dusná a zne­pokojujúca, a napriek tomu plná nádeje.

Kate upiera na Elliota prázdny pohľad. Ten jej stále kľačí pri no­hách a ja sledujem, ako sa mu postupne rozširujú oči, takže vyzerajú ešte väčšie než obvykle. No tak, Kate! Dostaň ho z toho. Prosím. Ježiš tiež ju mohol požiadať v súkromí. Po tvári jej steká osamotená slza, napriek tomu sa z jej výrazu nedá vyčítať žiadna emócia. Dočerta! Kate plače? Vzápätí sa ale usmeje, pomaly, akoby práve prežila nirvánu.

„Áno," zašepká mäkko a skoro bez dychu svoj súhlas - to snádani nie je ona. Ešte asi sekundu zostáva ticho, a potom si celá reštaurácia kolektívne vydýchne od úľavy. Hluk, ktorý sa potom strhne, je ohlu­šujúci. Spontánny potlesk, prípitky, piskot, rôzne zvolania a ja zrazu zisťujem, že mi tečú slzy, ktoré mi ničia líčenie v štýle ako-Barbie-stretla-Joan-Jettovú.

Tí dvaja okolitý rozruch ani v najmenšom nevnímajú, sú teraz uzavretí v svojom malom vesmíre. Elliot vyťahuje z vrecka malú škatuľku, otvára ju a jej obsah ukazuje Kate. Prsteň. A z toho, čo vidím, usudzujem, že mimoriadne krásny, aj keď ho budem musieť preskúmať dôkladnejšie. Tak toto robil s Giou? Vyberali prsteň? No to ma podrž! Bože, som tak rada, že som jej o tom nepovedala.

Kate zakmitá pohľadom medzi prsteňom a Elliotom a vrhá sa mu okolo krku. Nasleduje bozk, na ich pomery nevšedne zdržanlivý a zá­stup pozorovateľov prepukne v divoký jasot. Elliot sa dvíha na nohy, ďakuje davom prekvapivo ladným úklonom, následne si so širokým a mierne samoľúbym úsmevom sadá späť na svoje miesto. Nedoká­žem od nich odlepiť oči. Elliot vyberá prsteň zo škatuľky, opatrne ho Kate nasadzuje a dáva jej ďalší bozk.

Christian mi stlačí ruku. Ani som si neuvedomila, ako pevne ho stískam. Trochu rozpačito ho púšťam a on si preklepáva prsty, pričom sa mu na perách objaví nemé „Au".

„Prepáč. Ty si o tomto vedel?" zašepkám.

Len sa usmeje, a mne je jasné, že áno. Privoláva čašníka. „Dve fľaše Cristalu, prosím. Ročník 2002, ak máte." Usmejem sa na neho. „Čo?" odplatí mi to.

„Pretože ročník 2002 je oveľa lepší ako 2003," podpichnem ho. Zasmeje sa. „Len pre znalca, Anastasia."

„Ktorým vy aj ste, pán Grey, a navyše, s nevšednými chúťkami," potvrdzujem s úsmevom.

„To je pravda, pani Greyová." Nakláňa sa bližšie. „Aj tak mi naj­lepšie chutíš ty," zašepká a pobozká ma na jedno špeciálne miestečko za uchom, až ma z toho zamrazí pozdĺž chrbtice. S rozohriatymi líca­mi zasnene spomínam na jeho nedávnu demonštráciu najrôznejších skratiek, ktoré sa vyskytujú na mojich šatách.

Mia je prvá, ktorá sa s Kate a Elliotom objíma, po nej sa pripájame ku gratuláciám šťastnému páru aj my ostatní.

Stískam Kate v živelnom objatí. „Tak vidíš. Len bol nervózny kvôli zásnubám," pošepkám jej.

„Ach, áno," zareaguje plačlivým smiechom. „Kate, ja som taká šťastná. Gratulujem."

Christian stojí za mnou. Podaním ruky pogratuluje Elliotovi, a potom - na moje aj Elliotove prekvapenie - si ho pritiahne do ná­ručia. Len tak-tak začujem, čo mu hovorí.

„Dobrá práca, Lelliot," zamrmle. Elliot na to nereaguje, zrazu aj

on mlčí, a potom bratovi objatie váhavo opláca. Lelliot?

„Vďaka, Christian," prijíma Elliot priškrtene.

Christian potom objíme Kate, krátko a rozpačito, skôr to len naz­načí. Viem, že Christianov postoj k nej je založený na báze tolerancie, prinajlepšom; lepšie povedané je voči nej nevyhranený, takže toto je pokrok. Púšťa ju, a tak ticho, že to počujeme len my dve, povie: „Dú­fam, že budeš taká šťastná ako ja."

„Ďakujem, Christian. Aj ja v to dúfam," prednesie Kate prívetivo.

Medzitým sa vrátil čašník so šampanským a s náznakom noblesy ho otvorí.

Christian následne pozdvihne naplnenú flautu na šampanské.

„Na Kate a môjho milovaného brata Elliota."

Všetci si odpijeme, vlastne ja si skôr poriadne lognem. Hmm,

Cristal chutí výborne a ja si spomínam na to, ako som ho v Chris-

tianovom klube pila prvýkrát, a tiež na našu pamätnú cestu výťahom

dole na prízemie.

Christian sa na mňa skúmavo zahľadí. „Na čo myslíš?" vyzvedá

šeptom.

„Na to, ako som prvýkrát pila toto šampanské."

Zarazene stiahne obočie.

„Boli sme u teba v klube," pripomínam mu.

Zaškerí sa. „No áno, už si spomínam." A žmurkne na mňa.

„Už ste stanovili dátum, Elliot?" ozve sa nesmelo Mia.

Jej čerstvo zasnúbený brat ju počastuje namosúreným pohľadom. „Práve som Kate požiadal o ruku, k tomu sa ešte len dostaneme, jas­né?"

„Tak z toho urobte vianočnú svadbu. To by bola romantika, a na­vyše by vám nerobilo problém zapamätať si, kedy máte výročie," za­tlieska si Mia.

„Vezmem to do úvahy," uškrnie sa na ňu Elliot zhovievavo.

„Až dopijeme tie bublinky, nemohli by sme už, prosím, vyraziť na ten flám?" Mia sa otáča a robí na Christiana oči ä la kocúr zo Shreka.

„Myslím, že by sme sa mali spýtať Elliota a Kate, čo by radi robili."

Ako na povel sa na nich všetci v očakávaní zahľadíme. Elliot po­krčí ramenami a Kate sa zapýri. Zmyselný pohľad, ktorý na svojho snúbenca upiera, je taký výrečný, že skoro oprskám celý stôl šampan­ským za štyristo dolárov.

Zax je najluxusnejší klub v Aspene - aspoň to tvrdí Mia. Christian s rukou okolo môjho pása prechádza voľným krokom až na začiatok krátkeho radu a je okamžite vpustený dovnútra. Krátko sa zamýšľam nad tým, či mu to tu nepatrí. Letmo kontrolujem čas - je pol dvanás­tej a ja na sebe začínam pociťovať účinky alkoholu. Dva poháre šam­panského a niekolko Pouilly-Fumé počas jedla sa začínajú prejavovať, takže som rada, že ma Christian objíma.

„Pán Grey, vitajte späť," prednesie veľmi atraktívna, dlhonohá blondína v čiernom saténovom komplete, tvorenom priliehavými no­havicami a blúzkou bez rukávov, doplnenom malým červeným mo-týlikom. Širokým úsmevom odhalí dokonalý hollywoodsky chrup, orámovaný červenými perami, ktorých odtieň perfektne ladí k motý-likovi. „Max vám vezme ten plášť."

S úsmevom sa ku mne naťahuje mladý muž odetý tiež v čiernom, našťastie nie saténe. Má hrejivé oči, snáď až vyzývavé. Som jediná, kto má na sebe kabát - Christian trval na tom, že si musím zobrať Miin plášť, aby mi zakrýval zadok - takže sa Max venuje iba mne.

„Pekný kabát," povie s pohľadom upretým do mojich očí.

Christian sa po mojom boku zježí a prepichne Maxa pohľadom okamžite-odpáľ. Ten červenie a ihneď podáva Christianovi šatníkový lístok.

„Dovoľte mi, aby som vás zaviedla k vášmu stolu." Slečna Sexy Saténové Nohavice zakmitá mihalnicami na môjho muža, pohodí dl­hými blond vlasmi a rozvlní boky smerom dovnútra. Mimovoľne sa priviniem k Christianovi o niečo tesnejšie. Spýtavo sa na mňa zahľa­dí a potom s úškrnom vykročí za tým čiernym prízrakom do útrob podniku.

Osvetlenie je tlmené, múry čierne a vybavenie tmavočervené. Po stranách sú steny klubu lemované boxmi a uprostred sa na­chádza polkruhový bar. Na to, že je mimo sezóny, je tu celkom rušno, aj keď nie vyslovene preľudnené aspenskou smotánkou, ktorá baží po rozptýlení počas sobotňajšej noci. Štýl obliekania je tu nadmieru uvoľnený, a tak sa dnes večer po prvý raz cítim až príliš extravagantné... alebo možno aj nevhodne oblečená. Ako sa to vezme. Podlaha aj steny odrážajú hudbu, ktorá sa šíri z par­ketu umiestneného za barom a priestorom víria a blikajú svetlá. V mierne podguráženom stave mi nevdojak napadá, že je to ako epileptikova nočná mora.

Horúce Nohavice nás vedú do rohového boxu, ktorý je okrem loho ohradený povrazom. Je blízko baru i tanečného parketu. Bez debaty najlepšie miesta v podniku.

„O chvíľočku sa za vami niekto príde, aby ste si mohli objed­nať." Uplatňuje na nás patentovaný stomegawattový úsmev a so záverečným zavírením mihalníc na môjho muža odpláva tam, od­kiaľ prišla. Miu to už ťahá smerom k parketu a Ethan sa nad ňou zľutuje.

„Dáte si šampanské?" pýta sa ich Christian, keď sa chytia za ruky a mieria preč. Ethan mu na súhlas ukáže palec a Mia nadšene prikývne.

Naši zaľúbenci si zalezú dozadu a ruka v ruke sa usádzajú na za­matovú, čalúnenú lavicu. Vyzerajú tak šťastne. V tlmenom svetle ča­jových sviečok, poblikávajúcich v sklenených svietnikoch na nízkom stolíku, majú obaja uvoľnené a blažené výrazy. Christian mi pokynie, aby som si sadla a ja sa zasúvam vedľa Kate. On sa posadí vedľa mňa a pozorne sa rozhliada po klube.

„Ukáž mi prsteň," zvýšim hlas, aby som prekričala hudbu. Ked budeme odchádzať, budem isto nemá. Kate sa rozžiari a podrží mi ruku pred očami. Prsteň je nádherný - má velký kameň uchytený v prepracovanom kovaní spoločne s drobnými diamantmi po oboch stranách. Pôsobí ako imitácia viktoriánskeho šperku.

„Je prekrásny."

Kate radostne prikývne a natiahne ruku, aby v nej zovrela Ellioto-ve stehno. Ten sa zohne pre dôkladný bozk. „Nechajte si to na potom," húknem na nich. Elliot sa potmehúdsky zazubí.

Prichádza mladá žena s krátkymi tmavými vlasmi a nezbedným úsmevom, aby prijala našu objednávku. Aj ona je oblečená do rovno­šaty - čiernych sexy nohavíc.

„Čo budete piť?" zisťuje Christian.

„Za toto už ale platiť nebudeš," frfle Elliot.

„Nezačínaj s tým zase, Elliot," usádza ho Christian mierne.

Aj keď k tomu mali Kate, Elliot aj Ethan výhrady, zaplatil za jed­lo, ktoré sme mali v reštaurácii. Proste mávol rukou a nechcel počuť o tom, že by platil niekto iný. Láskyplne sa na neho zadívam. Môj Tieň... ako vždy, posadnutý kontrolou.

Elliot otvára ústa, aby niečo namietal, ale zase ich zatvára - snáď ako ten múdrejší, ktorý ustúpi.

„Ja si dám pivo," povie.

„Kate?" obracia sa Christian na moju susedku.

„Pre mňa ďalšie šampanské, prosím. Ten Cristal je znamenitý. Čo sa týka Ethana, som si istá, že by dal prednosť pivu," usmeje sa vľúdne áno, vľúdne - na Christiana. Priam žiari šťastím. Cítim, ako z nej doslova vyžaruje, a je radosť byť pri tom.

„Ana?"

„Šampanské, prosím."

„Fľaša Cristalu, tri Peroni a fľašu vychladenej minerálky so šies­timi pohármi," vypočítava svojím typickým autoritatívnym, priamo­čiarym spôsobom.

Vlastne je to príťažlivé.

„Ďakujem. Už sa to nesie," zašvitorí slečna Vypasované Nohavi­ce Číslo Dve so zdvorilým úsmevom. Tentoraz je Christian ušetrený rozkmitaných mihalníc, aj keď jej málinko zahoria líca.

Odovzdane potrasiem hlavou. Ten je môj, kamarátka.

„Čo?" obracia sa na mňa Christian.

„Vôbec sa jej nezachveli viečka," posťažujem si hrane.

„Aha. A to mala?" pozastavuje sa a zabúda predstierať vážnosť.

„Zvyčajne sa to stáva," prehodím sarkasticky.

Zasmeje sa. „Pani Greyová, snáď nežiarlite?"

„Ani v najmenšom," poviem naoko upäto. Uvedomujem si, že za­čínam tolerovať, ked na môjho muža zízajú cudzie ženy. Tak nejako. Christian ma pobozká na končeky prstov.

„Však ani nemáte najmenší dôvod, pani Greyová," povie mi ticho do ucha a jeho dych ma pošteklí na krku.

„Ja viem."

„To je dobre."

Vracia sa čašníčka a ja si čoskoro upíjam z ďalšieho pohára sektu.

„Na," podáva mi Christian pohár vody. „Vypi to."

Zatvárim sa nechápavo a skôr vidím, ako počujem jeho povzdych.

„Tri dvojky bieleho a dve šampanského pri večeri, po jahodovom daiquiri a dvoch pohároch Frascati k obedu. Takže pi. Bez debát, Ana."

Ako sa dozvedel o tých popoludňajších koktailoch? Zamračím sa na neho. Aj keď, vlastne má pravdu. Beriem si to od neho, a na protest kvôli tomu, že mi - už zase - hovorí, čo mám robiť, to do seba obra­ciam ako chlap a ešte si utriem ústa opakom ruky.

„Poslušné dievča," zhodnotí so samoľúbym úsmevom. „Už raz si ma ovracala. Nemám záujem si to v dohľadnej dobe zopakovať."

„Neviem, na čo sa sťažuješ. Vďaka tomu si ma dostal do postele."

Venuje mi obmäkčený úsmev. „Áno, tak to je pravda."

Vracia sa Mia s Ethanom.

„Ethan má zatiaľ dosť. Tak poďte, baby. Ukážte, čo viete. Zaujať pózy a rozhýbať zadky, nech spálime tie kalórie z čokoládového dezertu."

Kate sa okamžite dvíha. „Ideš tiež?" pýta sa Elliota.

„Čo keby som sa na teba pozeral?" navrhuje jej. A ja sa musím rýchlo odvrátiť, pretože sa červenám od pohľadu, ktorým ju vyprevá­dza. Ked sa dvíham, zazriem, ako sa na neho Kate usmieva.

„Idem spáliť nejaké tie kalórie," poviem a zohnem sa, aby som Christianovi pošepla do ucha: „Môžeš sa pozerať."

„Nezohýbaj sa," zavrčí.

„No áno." Prudko sa narovnávam. Jéé! Zatočí sa mi hlava a tak sa ho držím za rameno, než sa miestnosť okolo mňa prestane vlniť.

„Možno by si sa mala ešte napiť vody," zabrble s jasným varova­ním v hlase.

„Je mi fajn. Tá sedačka je príliš nízko a ja mám veľmi vysoké pod-pätky."

Kate ma chytí za ruku a ja som ju s hlbokým nádychom, úplne vyrovnaná, nasledujem na tanečný parket.

Hudba pulzuje v rytme techna s dunivými basmi. Priestor okolo nás je pomerne voľný, takže máme dosť miesta. Okolo nás je rôz­norodá zmes tanečníkov - mladí, aj starší tu spoločne posúvajú noc k ránu. Nikdy som nebola bohvieaká tanečníčka. Keď sa to tak vezme, tancujem až od doby, odkedy som spoznala Christiana.

Kate ma objíme. „Ja som taká šťastná," zakričí na mňa cez hudbu a začína sa hýbať. Mia je proste Mia, škerí sa na nás a už dávno sa vlní do rytmu. Panebože, tá na tom parkete ale zaberie miesta. Obzriem sa späť k stolu. Jeho osadenstvo nás pozorne sleduje. Tiež sa dávam do pohybu. Hudba pravidelne duní. Zatváram oči a poddávam sa jej.

Keď ich znovu otvorím, uvidím, že sa parket okolo nás zapĺňa. Sme nútené k sebe pristúpiť bližšie. Prekvapene si uvedomujem, že si to užívam. Začínam sa hýbať o poznanie... odvážnejšie. Kate to ohod­notí zdvihnutými palcami a ja jej to vrátim širokým úsmevom.

Zase zatváram viečka. Prečo som strávila prvých dvadsať rokov svojho života niečím iným? Pretože som si vybrala čítanie a nie tanec. V Jane Austenovej nebola žiadna hudba, na ktorú by sa, dalo hýbať, a Thomas Hardy... bože, ten by mal smrteľné výčitky, že netancuje so svojou prvou ženou. Tomu sa musím zasmiať.

Bol to Christian, kto mi dodal dôveru v moje telo a ukázal mi, ako sa pohybovať.

Náhle na svojich bokoch ucítim niečie ruky. Spokojne sa usme­jem. Christian sa ku mne nakoniec pripojil. Zavlním sa. Tie ruky sa mi presúvajú na zadok, stlačia ho a potom sa zase vrátia na boky.

Otváram oči a stretávam sa s Miiným zdeseným pohľadom. Tak počkať... to som taká nemožná? Spúšťam ruky na Christianove. Sú chl­paté. Dočerta! To nie sú jeho ruky. Prudko sa obraciam a ocitám sa čelom k svetlovlasému obrovi, ktorý má v ústach viac zubov, ako je prirodzené, a teraz ich na mňa oplzlo cerí.

„Daj preč tie ruky!" zavrieskam na neho cez hlasnú hudbu, od zlosti celá bez seba.

„No tak, cica, trochu si zašpásujeme." V nevinnom geste dvíha tie svoje medvedie laby ku tvári a modré oči sa mu v klubovom osvetle­nie zalesknú.

Skôr než si uvedomím, čo vlastne robím, vlepím mu poriadnu facku.

Au! Do riti, moja ruka. To páli. „Nechaj ma na pokoji!" skríknem. Vyjavene si prekrýva červenajúce líce dlaňou. Strkám mu pred oči nezranenú ruku s roztiahnutými prstami, aby videl oba prstene.

„Som vydatá, ty idiot!"

Tak trochu namyslene pokrčí ramenami a pokúsi sa o ospravedl­ňujúci úsmev.

Horúčkovito sa okolo seba rozhliadnem. Po mojej pravici stojí Mia a vraždí Plavovlasého Obra pohľadom. Kate je úplne ponorená do tanca. A Christian nie je pri stole. Bože, dúfam, že si išiel odskočiť. Ustupujem dozadu a narážam do tela, ktoré veľmi dobre poznám. Do hája. Christian ma chytí okolo pása a odsúva vedľa seba.

„Drž tie svoje nechutné paprče ďalej od mojej ženy," povie. Nedá sa povedať, že by kričal a aj tak je mu aj cez tú hudbu veľmi dobre rozumieť.

Doparoma!

"Tá sa o seba postará sama," zahučí na neho Obor. Dáva si pri­tom dolu ruku z miesta, kam som ho predtým udrela, takže mu na ňom vzápätí pristáva Christianová päsť. je to, ako keby som sledovala spomalený záber. Presne mierený výpad proti brade, vedený takou rýchlosťou a zároveň bez vynaloženia zbytočného úsilia, že ho Obor ani nepostrehne. Zvalí sa k zemi ako bezvládna kopa mäsa.

Môj ty Bože.

„Christian, nie!" vykríknem zdesene a vrhám sa pred neho, aby som ho zarazila. Veď on ho zabije. „Už som si to s ním vyba­vila," snažím sa prekričať hudbu. Lenže on ma vôbec nevníma. Prepaľuje môjho nápadníka pohľadom plným nenávisti - takým, aký som ešte nevidela. No, možno raz, tesne predtým, než ma napadol Jack Hyde.

Ostatní tanečníci sa rozostupujú ako voda v Červenom mori, uvoľňujú priestor okolo nás a snažia sa získať bezpečný odstup. Plavovlasý Obor sa dvíha na nohy práve vo chvíli, keď sa k nám pripája Elliot.

No to snáď...! Kate konečne zaznamenala, že sa niečo deje a te­raz nás všetkých vyľakane sleduje. Objavuje sa aj Ethan a Elliot chytá Christiana za ruku.

„Pokoj, áno? Já som to tak nemyslel." Blondiak zdvíha ruky, ako že sa vzdáva a snaží sa rýchlo zmiznúť. Christian ho vyprevádza vra­žedným pohľadom. Zato na mňa sa nepozrie.

Končí pesnička s pomerne explicitným textom - Sexy Bitch - a za­čína rytmické techno, ku ktorému sa pridáva zapálený ženský hlas.

Elliot sa zahľadí na mňa, potom pohľadom skontroluje Christiana a púšťa ho, aby zobral Kate do tanca. Beriem Christiana okolo krku a on ku mne konečne obracia oči. Ešte v nich má hrôzu - primitívnu a divokú a ja v nich zazriem obraz pubertálneho bitkára.

Pozorne skúma moju tvár. „Si v poriadku?" pýta sa potom.

„Som." Premasírujem si dlaň v snahe zbaviť sa toho pálenia a spúš­ťam ruky na jeho hruď. V tej pravej mi šklbe. Nikdy v živote som ni­komu nedala facku. Čo ma to len pochytilo? Tým, že sa ma dotkol, sa nedopustil toho najväčšieho prehrešku proti ľudstvu. Alebo áno?

Ale vnútorne tuším, prečo som mu ju vlepila. Inštinktívne som tušila, čo s Christianom urobí, keď uvidí, ako ma obchytáva cudzí chlap. Vedela som, že príde o tú svoju vzácnu sebadisciplínu. A po­myslenie na to, že ho nejaký hlupák vyvedie z miery, môjho manžela, moju lásku, no tak to ma proste fakt vytočí. Až príliš.

„Chceš sa posadiť?" zisťuje cez pulzujúcu hudbu.

Ach nie, vráť sa mi späť, prosím.

„Nie. Zatancuj si so mnou."

Bezvýrazne ma sleduje, neodpovedá.

Dotkni sa ma... spieva tá žena.

„Zatancuj si so mnou." Ešte stále je nahnevaný. „Christian, pro­sím." Beriem ho za ruky. On sa znovu obzrie po tom chlapovi, ale ja už sa pred ním začínam hýbať a vlniť.

Zhluk ostatných tanečníkov sa okolo nás opäť uzatvára, aj keď si od nás teraz udržujú bezpečnú vzdialenosť.

„Ty si mu dala facku?" pýta sa. Zatiaľ stojí ako prikovaný. Ucho­pím ho za zaťaté päste.

„Samozrejme ze ano. Myslela som, že si to ty, ale prezradili ho chlpy na rukách. Prosím, zatancuj si so mnou."

Ako na mňa hľadí, bojovný lesk v jeho očiach sa postupne mení, pretavuje sa do niečoho iného, hlbšieho, zmyselnejšieho. Znenazdaj­ky ma chňapne za zápästie, prudko strhne na seba a ruky mi uväzní za chrbtom.

„Chceš tancovať? Tak si zatancujeme," zavrní mi pri uchu a rozký­va boky mojím smerom. Nemôžem robiť nič iné, než ho nasledovať, pretože mi stále zviera ruky vzadu a tlačí mi ich k bedrám.

Christian sa vážne vie hýbať, naozaj skvele. Drží si ma tesne pri sebe, nemieni ma pustiť, ale zovretie jeho prstov okolo mojich zá­pästí sa postupne uvoľňuje, až ma nakoniec púšťa. Nechávam svoje ruky putovať nahor po jeho pažiach až na ramená, cestou cez látku saka vnímam pletence jeho pevných svalov. Tlačí ma k sebe a ja sa prispôsobujem jeho pohybom, keď sa so mnou pokojne a vyzývavo pohybuje v pravidelnom rytme klubovej hudby.

V okamihu, keď ma vezme za ruku a otočí na jednu a potom aj na druhú stranu, viem, že je tu, späť so mnou. Usmejem sa a on mi úsmev vráti.

Tancujeme ďalej a je to oslobodzujúce - je to radosť. Jeho zloba je zabudnutá alebo odsunutá do úzadia. V našom malom priestore na klubovom parkete ma vedie so zručnosťou majstra, ani na okamih nezaváha. Vďaka nemu mám pocit, že sú moje pohyby ladné - to je jeho umenie. To jeho zásluhou sa cítim sexy, pretože on sám je taký

Vďaka nemu sa cítim milovaná, pretože aj napriek svojim tieňom má v sebe lásky na rozdávanie. Ked ho tak vidím, ako si to užíva... ani by som sa nečudovala, keby si nezaujatý pozorovateľ pomyslel, že žije úplne bezstarostný život. Lenže ja viem, že jeho lásku zatieňujú prob­lémy s prehnanou snahou ma chrániť a ovládať, ale to neznamená, že ho milujem o niečo menej.

Keď sa pesnička postupne prelieva do ďalšej, už som celá zadý­chaná.

„Môžeme sa posadiť?"

„jasné." Odvádza ma odtiaľ preč.

„Úplne si ma rozpálil," šepkám mu, keď sa vraciame ku stolu.

Pritiahne si ma do náručia. „Páči sa mi, keď si rozpálená. Aj keď ťa radšej rozpaľujem v súkromí," zavrní a na perách mu zahrá nemrav­ný úsmev.

Keď si sadám, pôsobí to tak, akoby sa na tanečnom parkete nič nestalo. Trochu ma prekvapuje, že nás nevyhodili. Rozhliadnem sa po bare. Nikto sa na nás nepozerá a Plavovlasého Obra nikde nevi­dím. Možno odišiel, alebo vyhodili jeho. Kate s Elliotom predvádzajú na parkete tie svoje nemravnosti. Naopak Ethan s Miou sa správajú slušne. Osviežim sa dúškom šampanského.

„A teraz toto." Christian predo mňa stavia ďalší pohár vody a opiera sa do mňa významným pohľadom. Jeho výraz je veľavravný vypi to. A hneď.

Poslúchnem ho. Beztak mám smäd.

On sám vyťahuje fľašu Peroni z nádoby na ľad a poriadne si z nej prihne.

„Čo keby tu práve boli novinári?" zarazím sa. Hneď je mu jasné, že narážam na to, ako knokautoval toho blon-diaka.

„Mám dobre platených advokátov," odbije ma nevzrušene, odrazu je arogancia sama.

Zamračím sa na neho. „Predsa nemôžeš len tak porušiť zákon, Christian. Mala som tú situáciu pod kontrolou."

Zamrzne mu pohľad. „Nikto nebude siahať na to, čo patrí mne," vyhlási s ľadovou definitívnosťou, ako by mal pocit, že mi uniká pod­stata veci.

Aha... Dávam si ďalší glg šampanského. Odrazu to na mňa všetko padá. Hudba je príliš hlasná a príliš duní, bolí ma hlava a nohy a cel­kovo sa cítim malátna.

Christian mi zovrie ruku. „Poď, zdvihneme sa. Už ťa vezmem do­mov," povie vo chvíli, kedy sa vracia Kate s Elliotom. „Už idete?" pýta sa Kate s nádejou v hlase. „Áno," potvrdzuje Christian. „Skvele, pôjdeme s vami."

Kým čakáme pri šatni, aby mi Christian vyzdvihol plášť, podrobuje ma Kate výsluchu.

„Čo sa to zomlelo s tým chlapom na parkete?" „Ohmatával ma."

„Otvorím oči a zrazu vidím, ako mu dávaš facku."

Pokrčím ramenami. „No, proste som vedela, že to Christiana vytočí a že by to mohlo pokaziť váš večer." Zatiaľ som si na Christianove sprá­vanie neurobila jasný názor. Každopádne som sa bála, že to bude horšie.

„Náš večer," opravuje ma Kate. „Je to tak trochu horúca hlava, čo?" Dodáva sucho s pohľadom upretým na Christiana, ktorý už drží v ruke môj kabát.

„Aj ja si myslím," prehodím s úsmevom „Myslím, že ho máš pod kontrolou."

„Pod kontrolou?" Zamyslene sa zamračím. Vari ja mám Christia-

na pod kontrolou?

„Prosím." Christian mi pridržiava plášť, aby som si ho mohla ob liecť.

„Preber sa, Ana." Jemne mnou zatrasie. Práve sme prišli k domu. Ne­ochotne otváram oči a leziem sa z minivanu. Kate s Elliotom už sa vyparili a Taylor trpezlivo čaká pri aute.

„Mám ťa odniesť?" pýta sa ma Christian.

Zavrtím hlavou.

„Vrátim sa pre slečnu Greyovú a pána Kavanagha," oznamuje nám Taylor.

Christian prikývne a vyráža ku vchodu. V nohách mi neprí­jemne pulzuje, takže sa za ním sotva vlečiem. Pri dverách sa ohý-ba, chytá ma za členok a jemne mi vyzúva jednu topánku, potom aj druhú. Tá úľava. S topánkami od Manola v rukách sa na mňa zahľadí.

„Lepšie?" overuje si pobavene.

Spokojne pritakám.

„A to som mal nádhernú víziu, ako sa mi opierajú o ramená," za­mrmle s túžobným pohľadom upretým na topánky. Potrasie hlavou, berie ma za ruku a odvádza ma do tmavého domu a hore po scho­doch do našej izby.

„Ty si úplne zničená, však?" povie ticho, ked sa na mňa pozrie.

Zmôžem sa len na kývnutie a tak mi začne rozopínať opasok na plášti.

„Ja to urobím," zamrmlem a urobím malátny pokus ho odstrčiť. „Nechaj ma to urobiť."

Odovzdane si povzdychnem. Nemala som ani tušenie, že som taká unavená.

„To je tou nadmorskou výškou. Nie si na ňu zvyknutá. A tým pi­tím, samozrejme," uškrnie sa. Sťahuje mi plášť a odhadzuje ho na jed­nu zo spálňových stoličiek. Za ruku ma vedie do kúpeľne. Prečo tam?

„Posaď sa," povie.

Klesám na stoličku a zatváram oči. Počujem, ako preberá fľaštič­ky na toaletnom stolíku. Som príliš unavená na to, aby som odlepila viečka od seba a pozrela sa, čo robí. Za okamih mi zakláňa hlavu a ja ich predsa len prekvapene otváram.

„Oči nechaj zatvorené," odporúča mi. No teda, veď on má v ruke odličovací tampón! Jemne mi stiera líčenie z pravého oka. Ohromene sedím a držím, zatiaľ čo on mi systematicky odstraňu­je šminky.

„Á, tu je tá žena, ktorú som si vzal," poteší sa po pár ťahoch. „Tebe sa líčenie nepáči?"

„Ale áno, páči, lenže preferujem to, čo je pod ním." Dáva mi pusu na čelo. „Na, vezmi si ich." Vkladá mi do ruky pilulky a podáva mi pohár s vodou.

S pohľadom na ne našpúlim pery.

„Jednoducho to prehltni," nariaďuje mi.

Dvíham oči k plafónu, ale potom urobím to, čo odo mňa chce. „Dobre. Mám ťa tu nechať chvílku osamote?" spýta sa vyzývavo. Zasmejem sa. „Zrazu budete hanblivý, pán Grey. Áno, musím na malú."

Zasmeje sa. „Takže očakávaš, že pôjdem?"

„Chceš tu snáď zostať?"

Nakláňa hlavu nabok a vyzerá, že sa baví.

„Ty si ale zhýralec. A von! Nechcem, aby si ma sledoval, ako ci kám. To už je príliš." Dvíham sa a vyháňam ho z kúpeľne.

Keď vychádzam von, už je prezlečený do pyžamových nohavíc. Hmm... Christian len v pyžamových nohaviciach. Fascinovane mu zízam na brucho, na tie bochníky brušných svalov zakončené hod vábnym chodníkom jemných chĺpkov. A zabúdam, čia som. Pomaly sa ku mne približuje.

„Máte pekný výhľad?" opýta sa sucho.

„Ako vždy."

„Myslím, že ste mierne opitá, pani Greyová."

„A ja si tentoraz myslím, že máte pravdu, pán Grey."

„V tom prípade mi dovoľte, aby som vám pomohol z tých šiat, ak sa tomu tak dá hovoriť. Mali by ich dodávať s varovaním." Obracia ma chrbtom k sebe a rozopína jediný gombík na krku.

„Bol si hrozne naštvaný," utrúsim.

„Áno, to bol."

„Na mňa?"

„Nie. Na teba nie." Pobozká ma na plece. „Tentoraz." Pre seba sa usmejem. Nebol naštvaný na mňa. To je pokrok. „Prí­jemná zmena."

„To by som povedal." Dáva mi bozk aj na druhé plece a sťahuje mi šaty dole cez zadok až na podlahu. Zároveň mi vyzlieka nohavičky, takže zostávam úplne nahá. Rukou vklzne do mojej dlane.

„Urob krok," povie a ja sa ho pridržím, aby som mohla vystúpiť

z

Dvíha sa a oblúkom posiela šaty a nohavičky k Miinmu plášťu na stoličke.

„Ruky hore," povie ticho. Prezlieka mi cez ne svoje tričko a halí ma do neho. Som pripravená ísť do postele.

Priťahuje si ma do náručia, bozkáva ma a môj mentolový dych sa mieša s jeho.

„Hoci by som teraz zo všetkého najradšej bol vo vás, pani Greyová

mala si priveľa alkoholu, nachádzaš sa skoro dva a pol tisíc metrov

vysoko a minulú noc si toho veľa nenaspala. Pod. Pôjdeš do postele."

Odhŕňa mi deku a ja si pod ňu zaleziem. Prikrýva ma a dáva mi ešte jeden bozk na čelo.

„Zavri oči. Očakávam, že budeš spať, až sa vrátim." Znie to ako

hrozba, príkaz... proste Christian.

„Nechoď nikam," zaprosím.

„Ešte ma čaká pár telefonátov, Ana."

„Veď je sobota. A je neskoro. Prosím."

Prehrabe si vlasy rukou. „Ak si teraz k tebe ľahnem, tak si neod-počinieš. Spi." Je neoblomný. Zatváram oči a vnímam, ako sa mi jeho pery znovu otrú o čelo.

„Dobrú, bejby," vydýchne.

Hlavou mi víria obrazy dnešného dňa... Ako si ma hodil cez ra­meno v lietadle. Jeho obavy, či sa mi ten dom bude páčiť, alebo nie. Popoludňajšie milovanie. Spoločný kúpeľ. Jeho reakcia na moje šaty. Facka obriemu blondiakovi - pri tejto spomienke mi zase zabrní dlaň. A ako ma ukladal do postele.

Kto by si to pomyslel? Široko sa usmejem, a zatiaľ čo upadám do spánku, v mysli mi znie povedomé slovo: pokrok.