Päťdesiat odtieňov slobody (SK) 2013 13. kapitola

Kapitola 13

Hladko pristávame na letisku Sardy Field o 12:25 horského času. Step-han pristavuje lietadlo kúsok od hlavného terminálu a ja cez okienko zazriem velký volkswagen minivan, ktorý na nás čaká.

„Slušné pristátie," usmieva sa Christian a pri odchode z lietadla potrasie Stephanovi ruku.

„Všetko je to o hustotnej výške, pane," opláca mu Stephan úsmev. „Tu Beighleyová je dobrá v matematike."

Christian na Stephanovu prvú pilotku prikývne: „Skvelá práca, Beighleyová. Mäkké pristátie."

„Ďakujem, pane," zažiari dotyčná samoľúbo.

„Pekný víkend, pán Grey, pani Greyová. Uvidíme sa zajtra." Stephan ustupuje, aby sme mohli vystúpiť, a Christian ma vedie za ruku dole po schodíkoch k Taylorovi, ktorý už na nás čaká pri vozidle.

„Mikrobus?" čuduje sa Christian prekvapene, keď nám Taylor ot­vára posuvné dvere.

Taylor mu venuje úsporný, skrúšený úsmev a nepatrne pokrčí ra­menami.

„Bolo to na poslednú chvíľu, chápem," napráva to Christian zmierlivo a Taylor sa vracia do lietadla pre našu batožinu.

„Máš chuť zašpásovať si na zadnej sedačke mikrobusu?" zamrmle ku mne Christian s potmehúdskym zábleskom v očiach.

Zachichocem sa. Kto je tento chlap a čo urobil s pánom Neuveri­teľne Nahnevaným, ktorý so mnou býval posledných pár dní?

„No tak, vy dvaja, ležte dovnútra," nabáda nás Mia zozadu a nad­skakuje od netrpezlivosti po Ethanovom boku. Nastupujeme a prelie zame až na dvojitú zadnú sedačku, na ktorej si robíme pohodlie. Chú lim sa k Christianovi a on si kladie ruku cez opierku mojej sedačky. „V pohode?" zavrní, keď si Mia s Ethanom sadajú pred nás.

„Áno," usmejem sa a on ma pobozká na čelo. Z nejakého nevys vetliteľného dôvodu dnes v jeho prítomnosti cítim ostych. Prečo? Kvôli minulej noci? Kvôli tomu, že máme spoločnosť? Ruku do ohňa by som za to nedala.

Ako poslední sa k nám pripájajú Kate s Elliotom a Taylor medzi tým otvára batožinový priestor, aby do neho naložil naše veci. O päť minút neskôr sme už na ceste.

Cestou k Aspenu pozerám von z okienka. Stromy sú zatiaľ zele né, ale v žltnúcich koncoch listov už tu a tam badať zjavný náznak blížiacej sa jesene. Nebo je blankytne modré, len na západe sa kopia tmavnúce oblaky. Všade okolo nás sa majestátne týčia Skalnaté hory s najvyšším vrcholom vystupujúcim priamo pred nami. Sú divoké a zelené, len tie najvyššie končiare majú biele čiapky a vyzerajú v nich presne ako v detských maľovankách.

Nachádzame sa v zimnom raji bohatých a slávnych. A ja tu vlasl ním dom. Tomu sa snáď ani nedá veriť. V temných zákutiach mojej duše sa znova objaví povedomý nepokoj, ktorý pociťujem zakaždým, keď sa snažím preniesť cez Christianove bohatstvo a vysmieva sa mi, núti ma cítiť vinu. Čo som urobila pre to, aby som si tento život zašlú žila? Nič, vôbec nič, okrem toho, že som sa zamilovala.

„Bola si už niekedy predtým v Aspene, Ana?" otáča sa na mne Ethan a vytrháva ma zo zamyslenia. „Nie, som tu prvýkrát. A ty?"

„Ako väčšie decká sme sem s Kate dosť jazdili. Otec je velký lyžiar. Mama ani nie."

„Ja dúfam, že ma môj manžel naučí lyžovať." Letmo pozriem na práve spomínaného.

„Na to sa veľmi nespoliehaj," zabručí Christian.

„Taká nešikovná zase nie som."

„Čo keď si zlámeš väzy?" Po smiechu ani pamiatky.

Aha... Nechcem sa hádať a kaziť mu dobrú náladu, a tak radšej mením tému. „Ako dlho tu už vlastníš dom?"

„Skoro dva roky. A teraz je aj váš, pani Greyová," povie ticho.

„Ja viem," zašepkám. Lenže sa s tým nejako nedokážem stotožniť. Prikláňam sa k nemu, dávam mu bozk na líce a znova sa vedľa neho uvelebujem, aby som počúvala jeho smiech a vtipkovanie s Ethanom a Elliotom. Z času na čas do toho zaznie Miin zvonivý smiech, ale Kate zostáva zamíknutá a ja dumám o tom, či premýšľa nad Jackom Hyde-om, alebo nad niečím iným. A potom mi niečo napadá. Sme v Aspe-ne... Plán rekonštrukcie miestneho Christianovho domu vypracovala Gia Matteová a prestavoval ho Elliot. Zaujímalo by ma, či som odhad­la to, čo sa Kate preháňa hlavou. Pred Elliotom sa jej opýtať nemôžem, vzhľadom na spojenia s Giou. A vie vôbec Kate, že sa Gia podieľala na prestavbe domu? Rozmýšľam o tom, čo by jej mohlo robiť také staros­ti, a pevne sa rozhodujem, že sa jej spýtam, len čo budeme samy.

Práve prechádzame centrom Aspenu a moja nálada sa pod vplyvom prostredia zľahka presvetľuje. Okolo nás sa mihajú budovy z prevaž­ne červených tehál, horské chaty vo švajčiarskom štýle a nespočetné domčeky z prelomu storočia, natreté pestrými farbami. Je tu množstvo bánk a značkových obchodov, ktoré dávajú tušiť zámožnosť miestneho obyvateľstva. A samozrejme, Christian sem perfektne zapadá.

„Prečo si si vybral práve Aspen?" vyzvedám. „Čože?" pozrie na mňa skúmavo. „Prečo si si tu kúpil dom?"

„Mama s ockom nás sem ako deti brávali. Naučil som sa tu lyžovať a mám to tu rád. Dúfam, že sa ti tu bude tiež páčiť - inak ten dom predáme a vyberieme niečo iné."

Aké jednoduché, však?!

Strká mi uvoľnený prameň vlasov za ucho. „Dnes ti to veľmi pri­stane," povie zasnene.

Vnímam, ako sa mi zahrievajú líca. Ved mám na sebe obyčajné oblečenie na cesty - džínsy a tričko a k tomu ľahké tmavomodré sako. Je to zvláštne, prečo sa s ním necítim vo svojej koži?

Skláňa sa pre bozk, nežný a láskyplný.

Taylor nás vezie ďalej, von z mesta, čoskoro sa šplháme kľukatou cestou po úbočí na druhej strane údolia. Čím vyššie sa ocitáme, tým som nedočkavejšia... a Christian nervóznejší.

„Čo sa deje?" zisťujem za ďalšou z mnohých zákrut.

„Dúfam, že sa ti bude páčiť," vydýchne. „Už sme tu."

Taylor spomaľuje a prechádza cez vstupnú bránu postavenú zo si vého, béžového a červeného kameňa. Pokračuje ďalej po príjazdovej ceste a na jej konci zastavuje pred impozantným domom. Je symet rický, so vstupnými dverami umiestnenými uprostred čelnej steny, postavený z tmavého dreva a rovnakých kamenných kvádrov ako brá na a má sedlovú strechu. Je neskutočný - moderný, bez zbytočných ozdôb a veľmi sa ku Christianovi hodí.

„A sme doma," naznačí mi bez ozveny, keď sa naši hostia začínajú trúsiť von z vozidla.

„Vyzerá to tu dobre."

„Poď. Prejdeme to tu," povie s nadšeným zábleskom v očiach, ako by sa mi chystal ukázať svoj vedecký projekt alebo niečo podobné, aj keď mi stále pripadá akýsi neistý.

Mia sa hrnie po schodoch hore, vo dverách totiž stojí nejaká žena. Je drobná a jej havranie vlasy sú už miestami postriebrené. Mia jej hodí ruky okolo krku a pevne ju objíma.

„Kto je to?" pýtam sa, keď mi Christian pomáha z auta.

„Pani Bentleyová. Žije tu spoločne s manželom. Starajú sa tu o to."

Preboha... ďalší personál?!

Mia predstavuje najskôr Ethana a potom aj Kate. Aj Elliot sa s pani Bentleyovou srdečne objíme. Taylor nám vykladá veci z vozidla a Christian ma berie za ruku a odvádza ku vchodu. „Vitajte späť, pán Grey," usmeje sa tá žena.

„Carmello, to je moja manželka, Anastasia," predstavuje ma Christian pyšne. Poláska sa s mojím menom na jazyku tak, až mi z toho poskočí srdce.

„Pani Greyová," kývne mi gazdiná úctivo a potrasie moju ponúk­nutú ruku. Ani ma neprekvapuje, že sa k Christianovi správa omnoho formálnejšie než ku zvyšku rodiny.

„Dúfam, že ste mali pokojný let. Predpoveď je na celý víkend priaznivá, aj ked si tým nie som úplne istá." Pozrie na hustnúce sa mračná za nami. „Obed je pripravený, ak chcete," znova sa usmeje, tmavé oči jej zaiskria a ja k nej pocítim rastúce sympatie.

„A ide sa." Christian ma chytá a dvíha si ma do náručia.

„Čo to robíš?" vykríknem.

„Prenášam vás cez prah, pani Greyová."

S nahlúplym úsmevom sa nechávam vniesť do priestrannej vstup­nej haly, kde ma Christian po letmom bozku opatrne postaví na pevnú drevenú podlahu. Interiér je skoro až strohý a pripomína mi velkú izbu v Escale - biele steny, tmavé drevo a moderné abstraktné umenie. Hala sa otvára do rozľahlej obývacej izby, v ktorej stoja tri svetlosivé sedač­ky rozostavené okolo krbu, ktorý miestnosti dominuje. Jediný farebný vnem poskytujú mäkké vankúšiky rozmiestnené na gaučoch. Mia berie Ethana za ruku a ťahá ho ďalej do domu. Christian sleduje ich miznúce postavy s pichľavým prižmúreným pohľadom a zovretými perami. Po­tom potrasie hlavou a obracia svoju pozornosť späť ku mne. Kate hlasno zapíska. „Nádhera."

Rozhliadnem sa a zaregistrujem Elliota, ako pomáha Taylorovi s batožinou. Znovu mi napadá, či Kate vie o tom, že tu zasahovala Gia.

„Čo tak obhliadka?" navrhuje mi Christian. Nech už mu ohľadom Mie a Ethana bežalo hlavou čokoľvek, je to preč. Vyžaruje z neho vzrušenie - alebo skôr úzkosť? Ťažko povedať.

„Jasné." Znovu som zaskočená mierou jeho bohatstva. Koľko to tu muselo stáť? A ja som k tomu ničím neprispela. Krátko sa v spomien­kach vraciam k okamihu, kedy ma Christian vzal prvýkrát do Escaly. Aj vtedy som bola omráčená. Budeš si na to musieť zvyknúť, zasyčí na mňa podvedomie.

Christian sa pri pohľade na mňa zachmúri, ale chytí ma za ruku a prevádza najrôznejšími izbami. Supermoderná kuchyňa má pracov­nú dosku zo svetlého mramoru a čierne skrinky. Dole je pôsobivá vínna pivnica a tiež priestranná odpočiváreň s velkou plazmou, mäk­kými sedačkami... a biliardovým stolom. Christian ma nachytá, ako naň s červenými lícami zízam.

„Chcela by si sa hrať?" podpichuje ma šibalským pohľadom. Zavr-tím hlavou a on zase stiahne obočie. Znovu ma berie za ruku a vedie ma na prvé poschodie, kde sa nachádzajú štyri izby s príslušenstvom.

Tá hlavná ale vyzerá trochu inak. Je v nej obrovská posteľ, ešte väčšia ako tá, čo máme doma, postavená čelom k panoramatickému výhľadu na Aspen a zelené pohoriea v pozadí.

„To je hora Ajax... alebo Aspen, ako chceš," vysvetľuje mi Chris-tian, zatiaľ čo ma sústredene pozoruje. Stojí vo dverách, palce rúk zastrčené za pútka čiernych riflí.

Prikývnem.

„Si akási zamíknutá," skonštatuje.

„Je to nádhera, Christian." Odrazu sa mi ale hrozne zacnie po Escale.

Urobí päť dlhých krokov a zrazu stojí pri mne, tlačí mi na bradu a uvoľňuje moju spodnú peru zaklapnutú medzi zubami. „Čo sa deje?" udrie na mňa. Pátravo mi hľadí do očí. „Si veľmi bohatý." „To je pravda."

„Niekedy, niekedy ma proste zaskočí, to, aký si veľmi bohatý." „Sme."

„Sme," opravujem sa automaticky.

„Nenechaj sa tým rozhodiť, Ana, prosím. Je to len dom."

„Čo presne tu robila Gia?"

„Gia?" nechápavo zdvihne obočie.

„Áno. Robila tu nejaké úpravy, alebo nie?"

„To áno. Navrhovala tú miestnosť dole. Elliot ju potom prestaval, Prehrnie si vlasy a zvraští obočie. „Prečo sa vlastne bavíme o Gii?" „Vieš o tom, že sa zaplietla s Elliotom?"

Chvíľu na mňa upiera nič nehovoriaci sivý pohľad. „Elliot pretia­hol väčšinu Seattlu, Ana." Zalapám po dychu.

„Prevažne ženy, pokiaľ je mi známe," zavtipkuje. Myslím, že sa na mne dobre baví, keď vidí, ako sa tvárim. „Nie?!"

Prikývne. „Ale mňa do toho nič nie je," dvíha defenzívne ruky. „Mám taký dojem, že o tom Kate nevie."

„Nie som si istý, či je to informácia, ktorú by Elliot práve chcel kričať do sveta. A tuším, že aj Kate má svojho kostlivca v skrini."

Som v šoku. Ten milý, skromný, blonďavý, modrooký Elliot? Ne­veriacky na Christiana zízam.

Ten ma s hlavou nabok pozorne sleduje. „Tu ale nejde len o Giinu alebo Elliotovu promiskuitu, však?"

„No nie. Prepáč. Po tom všetkom, čo sa stalo za posledný týždeň, je to ďalšie... " neurčito pokrčím ramenami a z ničoho nič je mi do plaču. Christian vyzerá, akoby sa mu uľavilo. Priťahuje si ma do náru­čia a s nosom zaboreným do mojich vlasov ma pevne objíma.

„Ja viem. Tiež sa ospravedlňujem. Poďme si to jednoducho užiť, hej? Môžeš zostať tu a čítať, pozerať sa na hlúposti v televízii, naku­povať, ísť na výlet - alebo dokonca na ryby. Čokoľvek budeš chcieť. A na to, čo som povedal o Elliotovi, zabudni. To odo mňa nebolo práve taktné."

„Do značnej miery to vysvetľuje, prečo si z teba večne uťahuje," zamumlem tvárou pritlačenou k jeho hrudi.

„On o mojej minulosti fakt nič nevie. Veď som ti to hovoril, v ro­dine si všetci mysleli, že som gay. Síce zdržanlivý, ale gay."

Zachichocem sa a začínam sa v jeho náručí uvoľňovať. „Tiež som si myslela, že držíš celibát. Ó, ako som sa mýlila." S pažami ovinutými okolo jeho trupu žasnem nad tou absurditou - Christian, a gay.

„Pani Greyová, vy sa mi posmievate?"

„Možno trochu," pripúšťam. „Vieš, nerozumiem úplne tomu, pre­čo vlastníš tento dom."

„Čo tým myslíš?" Bozkáva ma na vlasy.

„No, máš loď, čo chápem. Máš nehnuteľnosť v New Yorku - kvôli podnikaniu. Ale načo toto? Veď si sem ani nemal s kým jazdiť."

Stuhne a na niekoľko okamihov zostáva ticho. „Čakal som na teba," povie mäkko, z očí mu sála úprimnosť.

„To... to si povedal veľmi pekne."

„Je to pravda. Aj ked som to vtedy ešte nevedel," vykúzli svoj ty­pický plachý úsmev.

„Som rada, že si počkal."

„Vy ste mi za to čakanie stáli, pani Greyová." Prstom mi nadvihne bradu a skloní sa pre nežný bozk.

„Však vy mne tiež," usmejem sa. „Aj ked mám pocit, že som pod vádzala. Nemusela som na vás totiž čakať dlho."

Usmeje sa. „A to som taká výhra, hej?"

„Christian, ty si výhra v štátnej lotérii, novoobjavený liek na rako­vinu a tri splnené priania v jednom." Prekvapene zdvihne obočie.

„Kedy už ti to konečne dôjde?" nadávam mu. „Ty si vysnívaná par­tia. A tým nemyslím všetko toto," mávnem prezieravo rukou k pre­pychovému vybaveniu, ktoré nás obklopuje. „Myslím tu." Prikladám mu ruku na srdce a on obozretne rozšíri oči. Môj sebaistý sexy muž je preč, miesto neho tu predo mnou stojí stratený chlapec. „Ver mi, Christian, prosím," zašepkám, zovriem mu tvár v dlaniach a pritiah-nem si jeho pery k mojím. Vzdychne a ja netuším, či kvôli tomu, čo som povedala, alebo či je to jeho obvyklá živelná reakcia. Nárokujem si ho, drvím mu pery a jazykom prenikám do jeho úst.

Obaja sme bez dychu, keď sa odtiahne a pochybovačné sa na mňa zahľadí.

„Kedy si už do tej tvoje tvrdej gebule natlačíš to, že ťa ľúbim?" pýtam sa rozhorčene.

Namáhavo prehltne. „Raz áno," pripustí.

Tomu hovorím pokrok. Usmejem sa na neho a on mi to rozpačito oplatí.

„Poď Dáme si obed - ostatní už sa po nás budú zháňať. Môžeme sa pritom dohovoriť, kto by chcel čo robiť."

„To nie!" vyhŕkne Kate z ničoho nič. Všetci sa na ňu pozrieme.

„Aha," povie a ukáže z okna. Vonku sa spustil pekný lejak. Sedíme okolo dreveného stola v kuchyni a máme za sebou taliansku hostinu v podobe obložených tanierov, ktoré pre nás pripravila pani Bentle-yová, a fľašu alebo dve Frascaťi. Som preplnená a tak trochu pripitá.

„A výlet je v nedohľadne," poznamená Elliot s úľavou v hlase. Kate sa na neho zamračí. Určite sa medzi nimi niečo deje. K ostatným sa oba­ja správajú uvoľnene, ale so vzájomnou komunikáciou majú problém.

„Mohli by sme vyraziť do mesta," pípne nesmelo Mia. Ethan sa na ňu usmeje.

„Parádne počasie na ryby," navrhuje Christian. „Ja by som išiel," pridáva sa Ethan.

„Takže sa rozdelíme," zatlieska radostne Mia. „Dievčatá idú naku­povať, chlapci sa idú nudiť do prírody."

Pozriem na Kate a vidím, ako na Miu vrhne zhovievavý pohľad. Rybárčenie, alebo nakupovanie? Páni, to je ale ponuka.

„Ana a čo by si chcela ty?" osloví ma Christian.

„Mne je to jedno," zaklamem.

Kate upúta moju pozornosť a zaartikuluje slovo „nakupovať". Asi sa potrebuje porozprávať.

„Aj ked, nakupovanie neznie vôbec zle," pokúsim sa na dievčatá usmiať. Christian sa uškrnie. Vie, že nákupy neznášam.

„Pokojne tu s tebou zostanem, ak chceš," zamrmle ku mne a ja v dôsledku tónu, ktorý použil, pocítim, ako sa mi v bruchu prebúdza niečo nenásytného.

„Nie, choď na ryby," zareagujem. Viem, že čas strávený s chlapmi potrebuje.

„Takže plán by bol," povie Kate a dvíha sa od stola.

„Pôjde s vami Taylor," oznámi nám Christian - nedá sa povedať, že by nechal nejaký priestor pre diskusiu.

„Nepotrebujeme pestúnku," ohradí sa Kate rozhodne, priamočia ra ako vždy.

Položím jej ruku na plece. „Kate, Taylor by ísť mal."

Zamračí sa, pokrčí ramenami a snáď prvýkrát v živote necháva jazyk za zubami.

Váhavo sa usmejem na Christiana. Ten sa ale tvári ľahostajne. Uf, dúfam, že nie je na Kate naštvaný.

Vtom Elliot stiahne obočie. „Potreboval by som si v meste vy­zdvihnúť batériu do hodiniek." Letmo pozrie na Kate a ja zazriem, ako pritom sčervená, zatiaľ čo Kate si to vôbec nevšimne, pretože ho okázalo ignoruje.

„Tak si zober Audi. Až sa vrátiš, pôjdeme na ryby," navrhuje mu Christian.

„Hej," zahučí Elliot, ale vyzerá, že je duchom niekde inde. „Skvelý

plán."

„Sem." Mia ma schmatne za ruku a vtiahne do značkového butiku, ktorý je plný ružového hodvábu a rustikálneho nábytku vo francúz­skom štýle s falošnou patinou. Kate nás nasleduje dovnútra a Taylor zostáva stáť pod vonkajšou strieškou, ktorá ho chráni pred dažďom. V obchodom sa z reproduktorov rozlieha Arethine Say A Little Prayer. Tú pesničku milujem. Mala by som ju pridať do Christianovho iPodu.

„Toto ti pristane, Ana." Mia mi strká pred nos maličký kúsoček striebornej látky. „Na, skús si to."

„Ehm... je to trochu krátke."

„Budeš v tom vyzerať fantasticky. Christian z toho bude paf."

„Myslíš?"

Mia sa na mňa zazubí. „Kvôli tvojim nohám by sa dalo vraždiť, Ana. A ak máme večer vyraziť na flám," usmeje sa v predzvesti smr­teľného úderu, „budeš pre svojho muža sexy."

V šoku na ňu vyvalím oči. My ideme hýriť? Ja ale neflámujem.

Kate sa zasmeje môjmu výrazu. Teraz, ked nie je v Elliotovej blíz­kosti, pôsobí omnoho uvoľnenejším dojmom. „Dnes by to chcelo tro­chu pohybu," zahlási.

„Bež si to skúsiť," nariaďuje mi Mia a ja sa neochotne odoberiem do kabínky.

Kým čakám, až sa Kate s Miou vynoria zo skúšobných kabínok, pre­chádzam k výkladu a neprítomne vyzerám von na ulicu. Soulový vý­ber pokračuje ďalšou skladbou, tentoraz je to Dionne Warwicková

a jej Walk On By. Ďalšia skvelá pesnička - jedna z maminých najob­ľúbenejších. Zadívam sa dole na Tie Šaty vo svojej ruke. Aj keď, šaty je možno prehnané označenie. Nemajú chrbát a sú šialene krátke, ale Mia to vyhlásila za víťazný úlovok a perfektný odev na prehýrenú noc. Podľa jej názoru tiež nutne potrebujem topánky a dlhý masívny náhrdelník, čo kúpime v ďalších obchodoch. Zagúľam očami a opä­tovne si gratulujem ku šťastiu, že mám Caroline Actonovú, svoju osobnú predavačku oblečenia.

Zrazu cez sklo výkladu zazriem Elliota. Objavil sa na druhej stra­ne hlavnej ulice lemovanej zeleňou, keď vystúpil z Christianovho Audi. Vlezie hneď do prvého obchodu, akoby sa v ňom chcel skryť pred dažďom. Vyzerá to na zlatníctvo... možno si tam chce kúpiť tú batériu do hodiniek. Za pár minút vychádza von a nie je sám - spre­vádza ho žena.

Do hája! On hovorí s Giou! Čo tá tu do pekla robí?

Sledujem, ako sa krátko objímu a ako sa Gia so zaklonenou hlavou bujaro smeje niečomu, čo Elliot povedal. Ten ju potom pobozká na líce a uháňa k autu. Ona sa otáča a odchádza preč ulicou a ja ju zara­zene sledujem pohľadom. Čo to malo znamenať? Zdesene sa obzerám smerom ku kabínkam, ale dievčatá zatiaľ nikde nevidím.

Očami zablúdim k Taylorovi, ktorý stále čaká vonku. Zachytí môj pohľad a pokrčí ramenami. Tiež sa stal svedkom malého Elliotovho rande. Pýrim sa, zahanbená, že som sa nechala pristihnúť pri špeho vaní. Vraciam sa a v tú chvíľu sa objavujú Mia s Kate, obe rozosmiate. Kate sa na mňa skúmavo zahľadí.

„Čo sa deje, Ana?" zisťuje. „V tých šatách vyzeráš senzačne. Ty si si to rozmyslela?"

„Ehm, nie."

„Si v poriadku?" všímavo zdvihne obočie.

„Áno, som. Nezaplatíme?" Zamierim k pokladni, kde sa pripájam k Mii, ktorá drží dve sukne.

„Dobré popoludnie, madam," usmeje sa na mňa mladá predavač­ka s najsilnejšou vrstvou lesku na pery, akú som kedy videla. „Bude to osemstopäťdesiat dolárov."

Čože? Za tento vechtík?! Chabo zažmurkám a podávam jej čiernu platobnú kartu.

„Pani Greyová," hlesne slečna Lesk Na Pery.

Ďalšie dve hodiny nasledujem dievčatá ako vo sne a v duchu zvá­dzam vnútorný boj. Mám to Kate povedať? Podvedomie razantne prikyvuje. Áno, mala by som. Nie, nemala. Mohlo to byť len celkom nevinné stretnutie. Došľaka s takou robotou. Čo mám robiť?

„Tak čo, Ana, páčia sa ti tie topánky?" dá si Mia ruky v bok.

„Ehm... áno, jasne."

Končím s párom strieborných páskových topánok od Manola Hlahnika na neskutočne vysokých podpätkoch. Perfektne ladia k sa­lám a pripravili Christiana o ďalších tisíc dolárov. Zato s dlhou strie­bornou reťazou, na ktorej kúpe Kate trvá, mám väčšie šťastie - je to výhodný obchod za osemdesiatštyri dolárov.

„Už si zvykáš na to, mať peniaze?" pýta sa ma Kate priateľsky ces-lou k autu. Mia išla napred.

„Ty vieš, že taká nie som, Kate. Skôr som z toho trochu nervózna. Ale bola som poučená, že je to súčasť balíka," uškrniem sa a ona mi položí ruku okolo pliec.

„Však si zvykneš," poučuje ma súcitne. „Veľmi ti to pristane."

„Ty, Kate, ako spolu teraz vychádzate s Elliotom?" skúšam terén.

Jej velké modré oči sa zapichnú do mojich.

A je to tu.

Zavrtí hlavou. „Teraz o tom nechcem hovoriť," ukáže bradou sme­lom k Mie. „Ale je to... " nedokončí vetu.

Dočerta, toto nevyzerá na starú známu húževnatú Kate. Ja som vedela, že sa niečo deje. Poviem jej, čo som videla? A čo som vlastne videla? Elliota, ako hovorí so slečnou Sexuálnou-Predátorkou-Ako-

' I

-Zo-Škatuľky, ako ju objíma a potom bozkáva na líce. Určite sú len starí priatelia... Nie, nepoviem jej to. Nie teraz. Pritakaním jej nazna­čujem, že to úplne chápem a rešpektujem jej súkromie. Schytí moju ruku a vďačne ju stisne a ja v jej očiach zazriem záblesk bôľu a trápe­nia, ktorý rýchlo potlačí. Náhle pocítim nutkavú túžbu svoju drahú priatelku chrániť. Na čo sa to, dočerta, ten Elliot Casanova Grey hrá?

Len čo sme späť doma, Kate vyhlási, že si po takom nákupnom ma­ratóne zaslúžime koktail, a namieša nám jahodové daiquiri. Sedíme uvelebené na pohovkách pri horiacom krbe v obývacej izbe.

„Elliot je v poslednej dobe trochu odťažitý," začne Kate s pohľa­dom upretým do plameňov. Mia si išla upratať svoje úlovky z obcho­dov a my dve máme konečne chvíľku pre seba.

„Vážne?"

„A tiež myslím, že u neho mám vrúbok za ten problém, čo kvôli mne máš."

„Ty o tom vieš?"

„Áno. Christian volal Elliotovi, Elliot volal mne." Prevrátim oči. Ach, Tieň, Tieň, Tieň...

„To je mi ľúto. Christian je... posadnutý mojou bezpečnosťou. A ty si sa s Elliotom od toho nášho flámu nevidela?"

„Nie." „Aha."

„Ja ho mám fakt rada, Ana," zašepká. Prežívam chvíľku hrôzy pretože mám dojem, že sa rozplače. Vôbec ju nepoznám. To sa zase vráti éra ružových pyžám? Náhle sa ku mne otáča.

„Ja som sa do neho zamilovala. Najskôr som si myslela, že je to len skvelým sexom. Lenže on je taký očarujúci a vrelý a láskavý a zá­bavný. Dokážem si predstaviť, ako spolu starneme - vieš ako... práca, deti, vnúčatá."

„Je pre teba ten pravý," odtuším.

Smutne prikývne.

„Možno by si sa s ním mala porozprávať. Skúsiť nájsť chvílku, kedy tu budete osamote, aby si mohla zistiť, čo ho žerie."

Vlastne, kto ho žerie, zaprská moje podvedomie. Rázne ho uml­čím, šokovaná zaťatosťou mojich vlastných myšlienok.

„Možno by ste sa mohli ísť zajtra dopoludnia prejsť."

„Uvidíme."

„Kate, ja neznášam, ked vyzeráš takto."

Nútene sa usmeje a ja sa nakláňam, aby som ju objala. Rozhod­nem sa, že jej o Gii nepoviem, aj keď by som sa o nej mohla zmieniť pred tým donchuanom. Čo si to dovoľuje, takto sa zahrávať s citmi mojej kamarátky?

Prichádza Mia, a tak sa radšej vraciame k bezpečnejším témam.

Oheň v krbe zasyčí a zapraská, keď priložím ďalšie polienko. Skoro nám došlo drevo. Hoci je leto, oheň je v takom vlhkom dni vítaným spoločníkom.

„Mia, nevieš, kde je tu niečo na priloženie?" spýtam sa práve vo chvíli, keď si upije daiquiri. „Myslím, že v garáži."

„Idem zobrať drevo. Aspoň sa tu trochu poobzerám."

Keď vyjdem von do priľahlej garáže pre tri autá, zisťujem, že dážď už poľavil. Bočné dvere sú odomknuté, a tak vstupujem a rozsvecu­jem, aby som prerušila prítmie. Žiarivky hlasno zabzučia.

Je tu zaparkované auto a ja si uvedomujem, že je to rovnaké Audi, v Ictorom som dnes popoludní zazrela Elliota. Okrem toho sú tu dva snežné skútre. Ale to, čo naozaj upúta moju pozornosť, sú dve pre­tekárske motorky, obidve stodvadsaťpäťky. Hlavou mi hneď preletia spomienky na to, ako sa ma vlani v lete snažil odhodlaný Ethan na­učiť jazdiť. Podvedome si pomasírujem ruku na mieste, ktoré som si pri páde pekne zodrala.

„Jazdíš?" ozve sa mi za chrbtom Elliot. Prudko sa otáčam. „Ty si sa vrátil."

„Už to tak vyzerá," zazubí sa a ja si uvedomujem, že Christian by pravdepodobne povedal to isté, len by sa pri tom tým očarujúcim spôsobom neusmieval. „Takže?"

Ty sukničkár! „Tak trochu."

„Chceš sa zviesť?"

Odfrknem si. „Ehm, nie... myslím, že by to Christiana veľmi ne­potešilo."

„Christian tu nie je," uškrnie sa Elliot - ach tak, je to rodinný znak - a mávne rukou, aby naznačil, že sme sami. Zvoľna prejde k bližšej motorke a ležérne prehodí dlhú nohu odetú v džínsovine cez sedlo, na ktorom sa následne usadzuje a chytá do ruky riadidlá.

„Christian má trochu... obavy, ked ide o moju bezpečnosť. Takže by som nemala."

„To vždy robíš len to, čo povie?" V jeho velkých modrých očiach zasrší šibalstvo a zároveň v nich zazriem odraz toho šibala, do ktoré­ho sa zamilovala Kate. Šibala z Detroitu.

„Nie," vytiahnem vyčítavo obočie. „Ale snažím sa. Aj bezo mňa má dosť starostí. Už sa vrátil?"

„Ja neviem."

„Ty si nešiel na ryby?"

Zavrtí hlavou. „Musel som si niečo zariadiť v meste."

Zariadiť?! Dočerta - najskôr tú nablýskanú blond'avú záležitosť! Prudko sa nadýchnem a zostávam na neho nemiestne civieť.

„Čo tu vlastne robíš, keď sa nechceš zviesť?" nadviaže pochybo vačne.

„Hľadám niečo, čím by som priložila do krbu."

„Tak tu si," prerušuje nás Kate. „Elliot - ty už si sa vrátil."

„Čau, mačiatko," usmeje sa zrazu zoširoka.

„Zohnal si niečo?"

Pozorne sledujem Elliotovu reakciu. „Nie. Len som potreboval v mes­te niečo zariadiť." A na kratučkú chvíľu zazriem v jeho výraze neistotu. Doparoma.

„Prišla som sa pozrieť, čo je s Anou," behá Kate očami zmätene medzi nami.

„Jednoducho sme sa tu zabudli," povie Elliot a nervozita medzi nimi len zasrší.

Všetci sa zarazíme, keď zvonku začujeme auto. To bude Christian! Vd'akabohu. Ovládanie garážových dverí hlasno zabzučí, až všetci nadskočíme a roleta pomaly vyráža k stropu, takže nám odhaľuje pohľad na Christiana a Ethana, ktorí vyberajú veci z korby malého nákladiaka. Christian znehybnie, keď zazrie, že tam stojíme.

„Zakladáte garážovú kapelu?" prehodí žartom, vchádza dovnútra a namieri si to priamo ku mne.

Usmejem sa na neho. Veľmi sa mi uľavilo, že ho konečne vidím. Pod nepremokavou bundou má tú pracovnú kombinézu, čo som mu predala u Claytonovcov.

„Ahoj," pozdraví ma so spýtavým pohľadom, pričom nevenuje ani najmenšiu pozornosť Kate ani Elliotovi.

„Ahoj. Parádne montérky."

„S množstvom vreciek. To sa na rybárčenie veľmi hodí." Hovorí mäkkým, zvodným hlasom určeným len pre moje uši a pritom ma hltá lačným pohľadom.

Cítim, ako mi stúpa krv do líc a 011 to ocení velkým neskrývaným úsmevom.

„Si mokrý," poznamenám.

„Pršalo nám. Čo tu vlastne všetci robíte?" Konečne berie na vedo­mie, že nie sme sami.

„Ana sem prišla pre drevo," zaškerí sa Elliot a nejakým záhadným spôsobom sa mu darí do tých slov vtlačiť sexuálny podtext. „Ponúkal som sa, že ju povozím." Pozerám, že na laškovanie je majster.

Christianovi tvrdne výraz a mne sa zastavuje srdce.

„Dala mi kopačky. Vraj by sa ti to nepáčilo," povie Elliot zmierlivo a tentoraz bez narážok.

Christianov prenikavý pohľad sa vracia ku mne. „To že urobila?" začuduje sa.

„Pozrite, s radosťou budem postávať a počúvať, čo bolo potom, ale nemali by sme sa vrátiť dnu?" podpichne Kate. Zohne sa, chytí dve polienka a s prudkou otočkou vyráža k dverám. Do hája. Kate je naštvaná - ale viem, že nie na mňa. Elliot si povzdychne a mlčky odchádza za ňou. Zaujato ich sledujem, kým ma nevyruší Christian.

„Ty vieš jazdiť na motorke?" overuje si trochu neveriacky.

„Nie veľmi dobre. Naučil ma to Ethan."

Okamžite mu chladne pohľad. „Tak to si sa rozhodla správne," po­vie o poznanie odmeranejšie. „Terén je teraz veľmi tvrdý a kvôli tomu dažďu aj klzký a nebezpečný."

„Kam ti mám dať rybárske vybavenie?" zavolá zvonku Ethan.

„Nechaj to tam, Ethan - Taylor sa o to postará."

„A čo s tou rybou?" pokračuje Ethan zľahka posmešne.

„Ty si chytil rybu?" pýtam sa prekvapene.

„Ja nie, to Kavanagh," našpúli pery... neodolateľne.

Vyprskne smiechom.

„Tú si vezme na starosť pani Bentleyová," odpovedá mu. Ethan sa zasmeje a zamieri do domu.

„Bavíte sa dobre, pani Greyová?"

„Výborne. Si premočený... Čo keby som ti napustila vaňu?" „Jedine, ak do nej pôjdeš so mnou." Zohne sa a vtisne mi bozk.

V kúpeľni patriacej k našej izbe napúšťam vodu do obrovskej vane vajco­vitého tvaru a vlievam do nej luxusný kúpeľový olej, ktorý začína okam žite tvoriť bohatú penu. Tá vôňa je božská... asi jazmĺn. Kým sa vaňa naplní, vraciam sa do spálne, aby som si zavesila Tie Šaty na ramienko.

„Užili ste si to?" sonduje Christian, keď vchádza do izby. Má len I ričko a nohavice na doma a je bosý Starostlivo za sebou zatvára dvere.

„Hej," vydýchnem, zatiaľ čo ho hypnotizujem pohľadom. Tak straš­ne mi chýbal. Je to smiešne - ako dlho sme sa nevideli? Pár hodín?

Má hlavu nabok a skúmavo sa na mňa zahľadí. „Čo?"

„Len premýšľam o tom, ako veľmi si mi chýbal."

„Zdá sa, že ste v tom až po uši, pani Greyová."

„To som, pán Grey."

Pomaly prechádza až ku mne. „Čo si si kúpila?" zašepká a ja viem, že schválne mení tému rozhovoru.

„Šaty, topánky, náhrdelník. Minula som ti dosť peňazí," vzhliad-nem naňho previnilo.

Usmeje sa. „To je dobre," zavrní a strčí mi prameň vlasov za ucho. „A po miliónty raz - sú to naše peniaze." Zatlačí mi na bradu, aby uvoľnil peru, ktorý si držím medzi zubami a ukazovákom mi potom schádza dolu po tričku, cez hrudnú kosť medzi prsiami až na brucho.

„Vo vani toto potrebovať nebudeš," povie ticho, oboma rukami zovrie okraj trička a pozvoľna ho vyťahuje hore. „Zdvihni ruky."

Poslúchnem, uprene mu hľadím do očí, keď ho odhadzuje na podlahu.

„Myslela som, že sa len okúpeme." Vnímam, ako mi stúpa tep. „Najskôr si ťa trochu vychovám a znesvätím. Tiež si mi chýbala." A skloní sa pre bozk.

„Dočerta, tá voda!" Škriabem sa do sedu, ešte omámená po práve prežitom orgazme.

Lenže Christian ma nepúšťa.

„Christian, vaňa!" zapichnem do neho pohľad z pozície na bru­chu, upelešená na jeho hrudi. Zasmeje sa. „Pokoj, veď je to kúpeľňa." Prevalí sa a dáva mi letmý bozk. „Idem to vypnúť."

Ležérne vstáva z postele a s gráciou sa odoberá do kúpeľne. Moje oči ho celú cestu hladne nasledujú. Hmm... môj manžel a nahý. Vnú­torná bohyňa si lascívne oblizne pery a vycerí zuby v spokojnom po-stkoitálnom úsmeve. Šikovne zoskočím z postele.

Sedíme na opačných koncoch vane, ktorá je plná vody - taká plná, že kedykoľvek sa pohneme, voda špliecha cez okraje na podlahu. Pôsobí to lascívne. Dokonca ešte viac než to, že mi Christian umýva nohy, masíruje mi chodidlá a jemne hladí prsty. Každý z nich pobozká a na záver nežne hryzne do malíčka.

„Mmm..." Cítim to až tam.

„Takto?" vydýchne.

„Hmm," zamručím nesúvisle.

Celé to znova opakuje. Bože, to je slasť. Blažene zatváram oči. „V meste som videla Giu," zamumlem.

„Fakt? Myslím, že tu tiež niečo vlastní," prehodí ľahostajne. Ani v najmenšom ho to nezaujalo. „Bola s Elliotom."

Prestáva ma masírovať. Toto už si jeho pozornosť získalo. Keď ot­vorím oči, má hlavu nabok, akoby tomu nerozumel.

„Ako to myslíš, že bola s Elliotom?" overuje si, skôr zmätený než naľakaný.

A tak mu popisujem, čo som videla.

„Ale oni sú len priatelia. Mám ten dojem, že je Elliot z Kate pekne hotový." Na chvíľu sa odmlčí a potom dodáva: „Vlastne, ja viem, že je z nej hotový." A pozrie sa na mňa takým nemám-tušenie-prečo pohľadom.

„Kate je úžasná," naježím sa vyzývavo.

Zafuní. „Aj tak som rád, že si to bola práve ty, kto mi pristál v kancelárii." Dáva mi bozk na palec, púšťa moju ľavú nohu a chy­tá ma za pravú, aby ju tiež pomasíroval. Má také silné a šikov­né prsty, že sa okamžite znova uvoľním. Nechcem sa s ním hádať kvôli Kate. Zatváram oči a odovzdávam sa do starostlivosti jeho kúzelných prstov.

Sústredene sa sledujem vo veľkoplošnom zrkadle a nespoznávam tú kosť, ktorá mi pohľad vracia. Kate sa do toho obula a urobila zo mňa na večer hotovú Barbie, čo sa týka vlasov a líčenia. Vlasy mám nadýchané a vyžehlené, oči zvýraznené linkami a pery zase jasnočerveným rúžom. Vyzerám... sexy. Vo vysokých topánkach od Manola a neskutočne krátkych šatách mám nekonečne dlhé nohy. Ešte by to chcelo požehnanie od Christiana, pretože mám vtieravý pocit, že sa mu také množstvo odhalenej kože nebude pá­čiť. V záujme entente cordiale by som sa ho mala opýtať. Naťahu­jem sa pre BlackBerry.

Od: Anastasia Greyová

Predmet: Nemám v tom veľký zadok?

Dátum: 27.8.2011, 18:53 MST

Komu: Christian Grey

Pán Grey,

potrebujem odbornú krajčírsku radu.

Vaša,

pani G. x

Od: Christian Grey Predmet: Ako broskynku Dátum: 27.8.2011, 18:55 MST Komu: Anastasia Greyová

Pani Greyová,

o tom vážne pochybujem.

Ale dostavím sa a pre istotu váš zadok podrobne preskúmam. Váš dychtivý, pán G. x

Zatiaľ čo si čítam jeho e-mail, dvere spálne sa otvárajú a na ich prahu zamŕza Christian. S ústami dokorán a vyvalenými očami.

Ajaj... toto sa môže zvrtnúť kamkoľvek.

„Tak čo?" zašepkám.

„Vyzeráš... Neskutočne."

„Páči sa ti to?"

„No to by som teda povedal." Hovorí trochu priškrteným hlasom. Pomaly vstupuje do izby a zatvára za sebou dvere. On má na sebe čier­ne džínsy a biele tričko s čiernym sakom. Vyzerá božsky. Pomaly sa ku mne blíži, a keď je na dosah, pokladá mi ruky na plecia, obracia ma če­lom k nadrozmernému zrkadlu a sám sa postaví za mňa. Očami vyhľa­dávam jeho pohľad, ktorý sa vzápätí fascinovane sunie dolu po mojom nahom chrbte. Jedným prstom mi schádza po chrbtici až k lemu šiat na mojich pleciach, kde sa bledá koža stretáva so striebornou látkou.

„Odhaľuje to veľa," zabručí.

Rukou pokračuje nižšie, cez zadok až na holé stehno. Tam sa za­ráža, sivé oči sa uprene zahľadia do modrých, a necháva svoje prsty stúpať späť k okraju sukne.

Pery sa mi formujú do dokonalého O, keď sledujem jeho prsty, ako sa zľahka a provokatívne pohybujú po mojej pokožke, pričom cítim tŕpnutie, ktoré za sebou zanechávajú.

„Odtiaľto to nie je ďaleko... " dotkne sa lemu šiat a posúva sa vyš šie, „...sem," zašepká. Zalapám po dychu, ked sa ma dotkne v lone a začne ma dráždivo hladiť cez nohavičky.

„Čo tým myslíš?" dostanem zo seba.

„Tým myslím... že to nie je ďaleko odtiaľto... " znova mi prechádza prstami po nohavičkách, potom jeden vsúva pod ne a poláska ma po zvlhnutej koži, „...sem. A potom... sem." A tým prstom do mňa vklzne.

S prudkým nádychom ticho zakňučím.

„Toto je moje," zapradie mi do ucha. Zatvára oči a pohne tým prs­tom tam a zase späť. „Nechcem, aby to videl niekto iný."

Zakolíše mi dych a potom sa pripájam k pozvoľnému rytmu jeho pohybov. Pozerať sa na neho v zrkadle, ako mi toto robí... je viac než len vzrušujúce.

„Takže sa správaj ako slušné dievča a neohýbaj sa, potom by to malo byť v poriadku."

„Ty to schvaľuješ?" pípnem.

„Nie, ale nezakážem ti to nosiť. Vyzeráš v tom fantasticky, Ana­stasia." Nečakane zo mňa vykĺzne, zanecháva ma trestuhodne neus­pokojenú a prechádza predo mňa. Prikladá mi bruško prsta k perám

a ja ich inštinktívne našpúlim k bozku, za čo si vyslúžim Christianov zhýralý úsmev. Vkladá si prst do úst a výraz jeho tváre ma informuje o tom, že chutí dobre... fakt veľmi dobre. Cítim, ako sa pýrim. Prečo ma to vždy tak dostane, keď toto urobí?

Chytá ma za ruku.

„Poďme," zavelí mierne. Mám chuť sa ohradiť, že nič iné som pô­vodne nemala v úmysle, ale vo svetle včerajších udalostí z herne sa rozhodujem to neriskovať.

Čakáme na dezert v prepychovej reštaurácii v meste. Až doteraz sme sa slušne bavili a Mia je pevne odhodlaná v tom pokračovať ďalej, najlepšie v nejakom klube. Práve teraz ale sedí, pre zmenu konečne raz aj v tichosti, a pohľadom visí na perách Ethanovi, ktorý sa baví s Christianom. Ethan ju očividne úplne fascinuje, zatiaľ čo on sám je... no, ťažko povedať. Vlastne netuším, či sú len priatelia, alebo či je medzi nimi niečo viac.

Christian pôsobí uvoľnene. Už dlho sa živo baví s Ethanom -evidentne ich spojilo muškárenie. Ale predovšetkým sa rozprávajú o psychológii, je to paradoxné, ale zdá sa, že je do nej Christian zasvä­tený lepšie. Na pol ucha načúvam ich konverzáciu a s tichým povzdy­chom si posmutnelo uvedomujem, že jeho odborné znalosti zrejme pramenia z bohatých skúseností s celým zástupom psychiatrov.

Si tá najlepšia terapia. Spomínam si na slová, ktoré mi šepkal, keď sme sa milovali. Naozaj? Ach, Christian, dúfam, že áno.

Kútikom oka hodím po Kate. Vyzerá nádherne, ale kedy nevyzera­la? S Elliotom sú obaja mierne zamlknutí. On vyzerá nervózne, jeho vtipy sú trochu príliš hlučné a smiech kŕčovitý. Pohádali sa spolu? Čo ho žerie? Je v tom tá ženská? Pri pomyslení, že by mohol ublížiť mojej najlepšej kamarátke, ma pichne pri srdci. Nevdojak pozriem ku vchodu, napoly v očakávaní, že v ňom zazriem Giu, ako k nám leni­vou chôdzou nesie ten svoj vyfintený zadok. Už mám vidiny. Predpo­kladám, že je to množstvom vypitého alkoholu. Dokonca ma začína bolieť hlava.

A potom, z ničoho nič, nás Elliot vyľaká, keď sa prudko zdvihne zo stoličky, ktorá zaškrípe o dláždenú podlahu a odsunie ju za seba. Všetky oči teraz visia na ňom. Chvíľočku uprene sleduje Kate, a po­tom vedľa nej klesá na jedno koleno.

Ach. Môj Bože.

Naťahuje sa pre jej ruku a celá reštaurácia sa ponára do ticha, pre­tože všetci ustrnuli v pohybe, prestali jesť aj hovoriť a len zízajú.

„Moja nádherná Kate. Ja ťa milujem. Tvojej kráse, elegancii a ne­skrotnej povahe sa nič nevyrovná. Ukradla si mi srdce. Sprevádzaj ma životom. Staň sa mojou ženou."

To je bomba!