Päťdesiat odtieňov temnoty (SK) 2013 15. kapitola

Kapitola 15

„No tak,“ upokojuje ma Christian, keď si ma priťahuje do
náručia, „prosím, neplač, Ana, prosím,“ tíši ma. Kľačí v
kúpeľni na podlahe a ja mu sedím na kolenách. Ovíjam mu
ruky okolo krku a ďalej mu vzlykám na pleci. Nežne ma hladí
po chrbte aj po hlave a jemne mi vrní do vlasov.
„Je mi to ľúto, miláčik,“ šepká. A to ma prinúti rozplakať sa
ešte viac a objať ho pevnejšie.
A tak obaja sedíme, celú večnosť. Nakoniec sa Christian aj
so mnou v náručí zdvihne a odnesie ma do svojej izby, kde ma
položí na posteľ. Ani sa nenazdám a leží vedľa mňa. Svetlá sú
zhasnuté. Priťahuje si ma k sebe, pevne si ma pritúli a ja sa
konečne ponorím do ťažkého a nepokojného spánku.
Odrazu sa preberiem. Krúti sa mi hlava a je mi teplo.
Christian ma obopína ako vinič. Zamrnčí zo spánku, keď sa z
neho vymotávam, ale nezobudí sa. Sadnem si a skontrolujem
budík na rádiu. Tri ráno. Potrebujem advil a niečo na pitie.
Spustím nohy z postele a kráčam chodbou smerom k veľkej
izbe a kuchyni.
Z chladničky si vezmem pomarančový džús a nalejem si ho
do pohára. Hmm… je vynikajúci, takmer okamžite sa mi
prestáva krútiť hlava. Prehľadávam kuchynské skrinky s
úmyslom nájsť nejaké lieky proti bolesti, až nakoniec
nachádzam plastový box plný medikamentov. Beriem si dva
advily a nalievam si ďalší pohár džúsu.
Prejdem k rozľahlej zasklenej stene a zadívam sa von na
nočný Seattle. Jeho svetlá sa pod Christianovým zámkom v
oblakoch trblietajú. Alebo by som mala skôr povedať pod
pevnosťou? Opieram si čelo o chladivé sklo okna – to je ale
úľava! Mám toho po všetkých tých včerajších odhaleniach
toľko v hlave. Opriem sa o okno chrbtom a skĺznem po ňom
na podlahu. Obývačka v tej tme pripomína obrovskú jaskyňu,
jediné svetlo vychádza z troch lampičiek nad kuchynským
ostrovčekom.
Mohla by som tu bývať, vydatá za Christiana? Po tom
všetkom, čo tu robil? So všetkou tou minulosťou, ktorú toto
miesto skrýva?
Svadba. To je takmer neuveriteľné a absolútne nečakané.
Ale vlastne všetko okolo Christiana je nečakané. Pery sa mi
zvlnia do úsmevu. Christian Grey, očakávajte nečakané –
Päťdesiat Odtieňov Skurvenosti.
Môj úsmev sa vytráca. Podobám sa na jeho matku a to ma
hlboko zraňuje. Vyráža mi to dych. Všetky vyzeráme ako jeho
mama.
Ako sa len vyrovnám s týmto malým tajomstvom? Žiadne
prekvapenie, že mi o tom nechcel povedať. Ale veď svoju
matku si nemôže nijako zvlášť pamätať. Znovu mi napadá, či
by som sa nemala porozprávať s doktorom Flynnom. Dovolil
by mi to Christian? Možno by doktor mohol zaplniť nejaké
biele miesta.
Zatrasiem hlavou. Akoby na mňa padala únava celého
sveta. Ale vychutnávam si mierumilovný pokoj veľkej izby a
jeho nádherné umelecké diela – svojím spôsobom chladné, no
tak nejako aj krásne v tých tieňoch a určite nesmierne cenné.
Mohla by som tu žiť? V dobrom aj zlom? V chorobe aj zdraví?
445
Zatváram oči, opieram si hlavu o sklo a zhlboka sa pomaly
nadýchnem.
To pokojne ticho náhle preruší surový, drsný, primitívny
výkrik, ktorý mi stavia do pozoru každučký chĺpok na tele.
Christian! Bože – čo sa stalo? V tú ranu som na nohách, a skôr
než ozvena tých desivých zvukov stíchne, letím naspäť do
spálne a srdce mi od hrôzy divoko bije.
Rozsvietim Christianovu nočnú lampičku a vidím, ako sa
Christian hádže a metá sa, doslova sa zvíja v agónii. To nie!
Znovu vykríkne a mne znovu trhá uši ten strašidelný ničivý
zvuk.
Dočerta – to musí byť nočná mora!
„Christian!“ Skláňam sa nad ním, schmatnem ho za plecia a
zatrasiem s ním, aby sa prebudil. Otvára oči, sú nepríčetné,
doširoka otvorené a pološialene. A skôr než sa jeho zrak uprie
na mňa, rýchlo skenuje celú izbu.
„Ty si odišla, ty si odišla, ty si musela odísť,“ drmolí
prudko. Jeho vytreštený pohľad sa pritom mení na vyčítavý a
vyzerá taký stratený, až mi z toho zviera hrudník. Úbohý Tieň!
„Som tu.“ Sadám si k nemu na posteľ. „Som tu,“ opakujem
ticho, aby som ho upokojila. Položím mu dlaň na tvár a
pokúšam sa mu poskytnúť útechu.
„Bola si preč,“ šepká prerývane. Pohľad má stále
nepríčetný a vyľakaný, ale zdá sa, že už sa upokojuje.
„Išla som si zobrať niečo na pitie. Bola som smädná.“
Zatvára oči a trie si tvár. Keď sa na mňa znovu pozrie,
pôsobí príšerne zničene.
„Si tu. Vďakabohu.“ Načiahne sa po mňa, chytí ma a
stiahne k sebe na posteľ.
„Len som sa šla napiť,“ ubezpečujem ho ticho.
446
Tá jeho úzkosť je taká intenzívna… doslova ju cítim. Tričko má
presiaknuté potom a v jeho pevnom objatí vnímam, ako mu
búcha srdce. Napäto si ma prezerá, akoby sa uisťoval, že som
naozaj tu. Zľahka ho hladkám po vlasoch a lícach.
„Christian, prosím. Ja som tu. Nikam nejdem,“ chlácholím
ho.
„Ach, Ana,“ vydýchne. Chytí ma za bradu, aby si ma
pridržal, a potom už mám jeho ústa na svojich. Cítim, ako sa
ho zmocňuje túžba a moje telo na to samovoľne reaguje – tak
veľmi je s ním zviazané. Bozkáva ma na uchu, na krku a
potom zase späť na ústach – zubami mi jemne hryzie spodnú
peru. Rukou putuje nahor po mojom tele, z boku až na
hrudník, a cestou mi vyhŕňa tričko. Mazná sa so mnou,
vychutnáva si púť naprieč mojimi krivkami a vyvoláva tú
dôverne známu reakciu… Jeho dotyky mi spôsobujú slastné
mrazenie. Zakňučím, keď mi v dlani poláska prsník a v
prstoch pomädlí bradavku.
„Chcem ťa,“ sotva hlesne.
„Som tu pre teba. Len pre teba, Christian.“
Z pier mu unikne tichý ston. Znovu ma bozkáva, prudko a
s takou vášňou a zúfalstvom, aké som z neho nikdy predtým
necítila. Chytím ho za okraj trička, potiahnem, a on mi ho
pomáha prevliecť cez hlavu. Kľakne si mi medzi nohy, rýchlo
ma zdvihne do sedu a vyzlieka mi tričko.
Jeho pohľad je vážny, žiadostivý a plný temných tajomstiev
– akoby obnažený. Berie mi tvár do dlaní a vrhá sa na moje
pery a potom už klesáme späť na posteľ. So stehnom
vrazeným medzi mojimi si na mňa napoly ľahne. Na boku
cítim, ako sa ku mne tlačí, je taký pevný. Cítim, ako ma chce,
lenže práve v tej chvíli sa mi neodbytne vybavujú jeho slová,
447
to, čo hovoril o svojej matke. A to je pre moje libido ako ľadová
sprcha. Dočerta. Toto nedokážem. Nie teraz.
„Christian… Prestaň. Ja nemôžem,“ šepkám mu naliehavo
do úst a rukami ho odtláčam.
„Čože? Čo sa deje?“ hundre a začína ma bozkávať na krku,
prechádza mi špičkou jazyka po krčnej tepne. Ach…
Nie, prosím. Ja toto nezvládnem – nie teraz. „Potrebujem
nejaký čas, prosím.“
„Ale, Ana, nepitvi sa v tom toľko,“ zavrní a stlačí mi medzi
zubami lalôčik.
„Au!“ Zalapám po dychu, keď ma zamrazí až v slabinách a
moje telo sa napne do luku… zrádza ma. Je to také mätúce.
„Som stále rovnaký, Ana. Milujem ťa a potrebujem ťa.
Dotýkaj sa ma. Prosím.“ Otrie sa nosom o môj a jeho naliehavá
prosba ma premáha. Podlieham.
Dotýkať sa ho. Dotýkať sa ho pri milovaní. Môj ty bože.
Týči sa nado mnou, pátravo ma sleduje a ja v tom matnom
pološere vidím, že čaká. Čaká, ako sa rozhodnem. Ten pohľad
patrí mužovi, omámenému mojím čarom.
Dvíham ruku a váhavo ju kladiem na jemné chĺpky na jeho
hrudi. Prudko sa nadychuje a pevne zatvorí oči, akoby pritom
prežíval bolesť. Ale tentoraz tú ruku nestiahne. Posúvam ju
hore k jeho plecu a cítim, ako sa pritom chveje. Potom zaúpie a
ja si ho stiahnem dolu na seba, položím mu obe dlane na
lopatky – na miesta, kde som sa ho ešte nikdy nedotkla – a
pritlačím si ho k sebe. Na svete nie je nič, čo by ma dokázalo
vzrušiť viac ako jeho tlmené zastonanie.
S tvárou zaborenou do môjho krku ma zahŕňa bozkmi, saje
a hryzie, potom mi prechádza špičkou nosa po línii brady a
znovu ma bozkáva, jazykom si podmaňuje moje ústa, zatiaľ čo
448
rukami sa znova vydáva na púť po mojom tele. Jeho pery sa
posúvajú smerom dolu… dolu až k mojim prsiam, a cestou
uctievajú všetko, čoho sa dotknú. Svoje ruky nechávam na jeho
pleciach a chrbte, užívam si to pružné vlnenie precízne
vyrysovaných svalov pod kožou, ktorá je po tom zlom sne
stále vlhká. Zviera pery okolo mojej bradavky, ťahá za ňu a
saje, až tvrdne a dvíha sa v ústrety jeho neuveriteľne šikovným
ústam.
Zavzdychám a škrabnem ho nechtami po chrbte. A on sa
zadrhne a vydá zo seba pridusený výkrik.
„Doparoma, Ana!“ vyhŕkne zo seba a je to napoly
zakvílenie a napoly priškrtený ston. A mne z toho na jednej
strane puká srdce, na druhej ma však zároveň príjemne
zamrazí v podbrušku. Akú moc nad ním mám! Vnútorná
bohyňa sa zvíja pod nápormi túžby a dych mi oťažieva –
dokonale zrkadlí jeho trhavé nádychy.
Rukou mi schádza nižšie, cez brucho až do lona – láska ma
prstami a vzápätí si ma nimi vezme. Zakňučím, keď nimi
krúži vo vnútri… tým jeho spôsobom, a napínam lono, aby
som jeho dotykom vyšla v ústrety.
„Miláčik,“ vydýchne. Odrazu ma pustí, posadí sa, vyzlieka
si boxerky a naťahuje sa na nočný stolík po plastový balíček.
Keď mi ho podáva, oči mu zažiaria ako dva diamanty.
„Naozaj to chceš? Môžeš odmietnuť. Vždy smieš odmietnuť,“
hovorí potichu.
„Nedovoľ mi o tom premýšľať, Christian. Ja ťa tiež chcem.“
Kým mi kľačí medzi nohami, trhám obal v zuboch a potom
mu, veľmi pomaly, navliekam kondóm.
„No tak,“ zaskučí. „Takto ma zrušíš, Ana.“
449
Žasnem nad tým, čo s ním robí môj dotyk. Vzoprie sa nado
mnou a v tej chvíli sú moje pochybnosti zatlačené a
uzamknuté do temných, strašidelných hlbín mojej mysle. Som
úplne pod vplyvom tohto muža, môjho muža, môjho Sivého
Tieňa. Zrazu sa nečakane pohne, čím ma načisto prekvapí, a ja
sa ocitnem navrchu. Tak počkať.
„Ty – ty si zober mňa,“ zamumle a oči mu planú
maximálnou intenzitou. Dočerta!
A tak naňho pomaly, tak nádherne pomaličky nasadnem. S
tichými vzdychmi zakláňa hlavu a zatvára oči. Chytám ho za
ruky a začínam sa hýbať, vychutnávam si ten pocit plnosti
sprevádzajúcej moju nadvládu, vychutnávam si jeho reakcie,
sledujem, ako sa podo mnou chveje. A cítim sa ako bohyňa.
Skloním sa a pobozkám ho na bradu, zubami prechádzam po
hrane jeho zarastenej čeľuste. Chutí skvele. Chytá ma za boky
a pomáha mi udávať rytmus, pomalý, uvoľnený.
„Dotýkaj sa ma, Ana… prosím.“
Nakláňam sa a zapieram ruky o jeho hruď. A on vykríkne,
znie to skoro ako vzlyk, prudko proti mne vyrazí a preniká
hlboko do mňa.
„Ách,“ vzdychnem a jemne ho škriabem nechtami po
hrudi, cez tie riedke chĺpky… a on hlasno zastoná a
znenazdania sa pretáča, takže končím zase pod ním.
„Dosť,“ hlesne. „Už nie… prosím.“ Znie to ako úpenlivá
prosba.
Zdvihnem ruky, beriem mu tvár do dlaní a vnímam
vlhkosť na jeho lícach. Sťahujem si ho k perám, aby som ho
mohla bozkávať, a ovíjam mu ruky okolo chrbta.
Z hrdla sa mu derie hlboké zastonanie. Znovu sa vo mne
začína hýbať, ženie ma ďalej a vyššie, lenže ja nie som schopná
450
sa tomu poddať. Hlavu mám plnú ťaživých myšlienok, myseľ
zastretú samými problémami. Christian ma skrátka príliš
zamestnáva.
„No tak, uvoľni sa,“ nabáda ma.
„Nie.“
„Ale áno,“ precedí. Nepatrne pozmení polohu a zakrúži
bokmi, a znova, a znova. Ježiši… Ááách!
„Áno, miláčik, ja to potrebujem. Urob to pre mňa.“
A ja vybuchujem, moje telo je jeho otrokom. Ovíjam sa
okolo neho a obopínam ho ako liana. A on zo seba vyráža
moje meno a vrcholí so mnou. Potom sa na mňa zrúti a zatlačí
ma plnou váhou svojho tela do matraca.
V dozvukoch nášho milovania ho túlim v náručí, hlavu má
položenú na mojich prsiach, ískam mu vo vlasoch a počúvam,
ako sa mu dych vracia do normálu.
„Nikdy ma neopúšťaj,“ šepká a ja prevrátim oči, plne si
vedomá toho, že ma nevidí.
„Ja viem, že si na mňa prevrátila oči,“ zamumle a ja
zaznamenávam ten miniatúrny náznak pobavenia v jeho
hlase.
„Poznáš ma veľmi dobre,“ utrúsim.
„A rád by som ťa spoznal ešte lepšie.“
„Podobne, Grey. O čom bol ten zlý sen?“
„Tak ako zvyčajne.“
„Rozprávaj.“
Preglgne a celý sa napne… a potom si dlho a ťahavo
povzdychne.
„Mám asi tri roky a pasák tej závislej suky je už zase
vytočený do nepríčetnosti. Fajčí a fajčí, zapaľuje si jednu od
451
druhej a nemôže nájsť popolník.“ Zarazí sa a ja skameniem vo
chvíli, keď mi postupný ľadový chlad zovrie hrdlo.
„Bolelo to,“ povie. „Je to bolesť, ktorú si budem navždy
pamätať. To vinou nej mám tie nočné mory. Kvôli nej a kvôli
tomu, že ona neurobila nič, aby ho zastavila.“
Panebože. To sa nedá. Pritiahnem svoje objatie, tlačím ho k
sebe nohami aj rukami a skúšam sa nezadusiť vlastnou
beznádejou. Ako niekto môže takto zaobchádzať s dieťaťom?
Dvíha hlavu a upiera na mňa ten svoj prenikavý pohľad.
„Ty nie si ako ona. Toto si nikdy nemysli. Prosím.“
Nemo na neho zažmurkám. Počuť niečo také je veľmi
upokojujúce. Znovu si položí hlavu na moju hruď a ja sa
domnievam, že skončil, lenže on prekvapivo pokračuje:
„Niekedy, v tých snoch, ju vídam, ako leží na podlahe. A
myslím si, že spí. Ale ona sa nehýbe. Nikdy sa nepohne. A ja
mám hlad. Príšerný hlad.“
Dočerta s tým všetkým.
„Potom počujem hluk a on sa vracia. Z celej sily mi jednu
vrazí a jej nadáva. Najčastejšie použil päsť alebo opasok.“
„To preto nemáš rád, keď sa ťa niekto dotýka?“
Zatvára oči a ešte viac sa ku mne pritisne. „To je zložité,“
zahundre. Tvárou sa mi túli medzi prsia, zhlboka vdychuje,
snaží sa ma rozptýliť.
„Pokojne mi to povedz,“ vyzývam ho.
Povzdychne si. „Ona ma nemala rada. Ja som sa nenávidel.
Jediný dotyk, ktorý som poznal, bol… krutý. Z toho to
pramení. Flynn to dokáže vysvetliť lepšie ako ja.“
„Môžem ho vidieť?“
Zdvihne hlavu, aby sa na mňa pozrel. „Až tak sa ti tie moje
tiene zadreli pod kožu?“
452
„Až tak. A páči sa mi, ako sa mi tam zadierajú práve teraz.“
Provokatívne sa pod ním zavrtím a on sa uškrnie.
„To áno, slečna Steelová, tiež sa mi to páči.“ Skláňa sa, aby
ma pobozkal. Potom sa na mňa zamyslene zahľadí.
„Znamenáš pre mňa veľmi veľa, Ana. A s tou svadbou som
to myslel vážne. Môžeme sa poznávať aj potom. Môžem sa o
teba starať. A ty o mňa. Môžeme mať deti, ak chceš. Položím ti
k nohám celý svet, Anastasia. Chcem ťa, tvoje telo aj tvoju
dušu, navždy. Prosím, premýšľaj o tom.“
„Budem o tom premýšľať, Christian. Budem,“ ubezpečujem
ho s pocitom závratu. Deti? To hádam nie je pravda! „Ale aj tak
by som rada hovorila s doktorom Flynnom, ak ti to nevadí.“
„Pre teba čokoľvek, miláčik. Čokoľvek. Kedy by si sa s ním
chcela stretnúť?“
„No, radšej skôr ako neskôr.“
„Fajn. Ráno to dohodnem.“ Mrkne na hodiny. „Je neskoro.
Mali by sme ísť spať.“ Presúva sa, aby zhasol nočnú lampičku,
a priťahuje si ma k sebe.
Aj ja sa pozriem na budík. No to je pekné, je trištvrte na
štyri. Objíma ma, túli si ma chrbtom k sebe a tlačí mi tvár ku
krku. „Ja ťa milujem, Ana Steelová, a chcem ťa vedľa seba už
navždy,“ zavrní, keď ma naň pobozká. „A teraz už spi.“ A ja
poslušne zatvorím oči.
Iba veľmi neochotne rozlepujem ťažké viečka, aby som
videla, ako sa izba kúpe v jasnom svetle. Zaskučím. V hlave sa
mi prevaľujú hmlisté spomienky a fyzicky som akoby
oddelená od svojich olovených údov. Christian sa okolo mňa
ovíja ako brečtan a ako obvykle je mi príliš teplo. Určite nie je
ešte ani päť ráno, pretože budík ešte nezvonil. Naťahujem sa,
453
aby som sa vymanila z dosahu jeho žiary, pretáčam sa v jeho
náručí a on zo spania zamumle niečo nezrozumiteľné.
Pozerám sa na hodiny. Trištvrte na deväť.
Panebože, prídem neskoro. Dočerta! Škriabem sa z postele a
rútim sa do kúpeľne. Som osprchovaná za štyri minúty.
Christian sedí v posteli a s kombináciou zle skrývaného
pobavenia a obozretnosti pozoruje, ako sa suším a zároveň si
zháňam niečo na seba. Možno čaká, že nejako zareagujem na
jeho včerajšie priznanie. Práve teraz na to však nemám čas.
Kontrolujem, aké som si vybrala oblečenie – čierne voľné
nohavice, čierna blúzka… tak trochu štýl pani R., ale nemám
ani sekundu nazvyš, aby som menila rozhodnutie. Chvatne si
obliekam čiernu podprsenku a nohavičky, vedomá si toho, že
Christian sleduje každý môj pohyb. Je to… znepokojujúce.
Nohavičky s podprsenkou budú tiež v pohode.
„Vyzeráš dobre,“ zavrní Christian z postele. „Môžeš
zavolať do práce, že si chorá.“ Obdarí ma tým svojím
zničujúcim, pokriveným, stopäťdesiatpercentným, nohavičkystrhávajúcim
úsmevom. Dopekla, pôsobí tak vzrušujúco.
Vnútorná bohyňa na mňa provokatívne našpúli ústa.
„Nie, Christian, to teda nemôžem. Nie som žiadny
megalomansky výkonný riaditeľ s prekrásnym úsmevom,
ktorý si môže urobiť, čo chce a kedy chce.“
„A že ja sa rád urobím, kedy chcem.“ S úškrnom rozťahuje
ten svoj veľkolepý poloúsmev na ďalšiu úroveň, takže mi
ponúka plné HD rozlíšenie v systéme IMAX.
„Christian!“ okríknem ho. Hádžem po ňom uterák a on sa
tomu smeje.
„Tak prekrásny úsmev, hej?“
454
„Hej. Ty predsa vieš, aký máš na mňa vplyv.“ Pripínam si
hodinky. „A mám?“ zamrká nevinne.
„Áno, máš. Ten istý, aký máš aj na všetky ostatné ženy. Je
fakt otravné sledovať, ako pred tebou všetky omdlievajú.“
„Naozaj?“ Dvíha jedno obočie a tvári sa ešte viac pobavene.
„Nehrajte sa na neviniatko, pán Grey, to k vám naozaj
nepasuje,“ poviem mimovoľne, keď si sťahujem vlasy do
chvosta a obúvam čierne topánky na vysokom podpätku. Tak,
takto to bude dobré.
Keď sa zohnem, aby som mu dala bozk na rozlúčku, chytí
ma a strhne k sebe na posteľ. Skláňa sa nado mnou a ústa od
ucha k uchu. Je taký očarujúci: z očí mu hľadí desať čertov,
vlasy má rozstrapatené v účese zasa-som-si-zatrtkal… a ten
oslňujúci úsmev.
Práve teraz bude hravý. Teraz, keď som unavená a ešte
stále vykoľajená zo všetkých tých včerajších zistení, zatiaľ čo
on srší vtipom a je sexi až na zbláznenie. Tieň jeden
neznesiteľný.
„Ako ťa mám presvedčiť, aby si tu zostala?“ zapradie a
mne sa zastavuje srdce… a potom sa prudko rozbúcha. On je
stelesnením pokušenia.
„Nijako,“ zamumlem a snažím sa zase posadiť. „Tak už ma
pusť.“
Schválne našpúli ústa a ja to vzdávam. Smejem sa a
prechádzam prstami po jeho krásne vykrojených perách – to je
môj Tieň. Tak strašne ho milujem aj s tou jeho monumentálnou
skurvenosťou. A to som ešte nezačala premýšľať o všetkých
včerajších udalostiach a o tom, ako na mňa pôsobí.
Naťahujem sa, aby som ho pobozkala, vďačná za to, že už
mám vyčistené zuby. Bozkáva ma dlho a vášnivo, a potom ma
455
svižne postaví na nohy, celú omámenú, zadychčanú a ľahko
vláčnu.
„Odvezie ťa Taylor. Bude to rýchlejšie, ako by si niekde
hľadala miesto na zaparkovanie. Čaká vonku pred budovou,“
oznamuje mi milo a pôsobí, akoby sa mu uľavilo. Bál sa azda,
ako budem ráno reagovať? Veď už mu tá noc, vlastne to skoré
ráno, muselo dokázať, že nehodlám utekať.
„Tak dobre. Ďakujem,“ zabrblem, sklamaná, že som sa
znovu ocitla vo vzpriamenej polohe, zmätená tým, že ma
naozaj pustil, a tak trochu rozladená pre to, že sa už zase
nedostanem za volant saaba. Ale má pravdu, samozrejme, s
Taylorom tam budem rýchlejšie.
„Tak si to vaše lenivé ráno pekne užite, pán Grey. Priala by
som si, aby som tu mohla zostať, ale ten človek, čo vlastní
spoločnosť, v ktorej pracujem, by svojim zamestnancom určite
neschvaľoval, aby na neho kašlali len kvôli horúcemu sexu,“
uťahujem si z neho a siaham po kabelke.
„Čo sa mňa týka, slečna Steelová, vôbec nepochybujem o
tom, že by to schválil. Vlastne si myslím, že by na tom
dokonca trval.“
„Prečo vlastne zostávaš v posteli? To sa na teba práve
nepodobá.“
Založí si ruky za hlavu a usmieva sa na mňa.
„Pretože môžem, slečna Steelová.“
Zakrútim nad ním hlavou. „Neskôr, miláčik,“ posielam mu
vzdušný bozk a potom už letím von z dverí.
Taylor už na mňa čaká a iste mu je jasné, že idem neskoro,
pretože šoféruje, akoby nám za pätami horelo, len aby ma
doručil do práce o štvrť na desať. Keď zastavuje pri obrubníku,
456
dusím sa vďakou – som vďačná, že som to prežila. Tá jeho
jazda bola pekne strašidelná. Ale som vďačná aj za to, že
vlastne nejdem zasa tak veľmi neskoro – iba štvrťhodinu.
„Ďakujem, Taylor,“ dostanem zo seba s popolavou tvárou.
Spomínam si, ako mi Christian hovoril, že riadil tanky. Možno
jazdil aj vo formule.
„Ana,“ prikývne mi na rozlúčku a ja sa ponáhľam do
kancelárie. Keď otváram dvere recepcie, uvedomujem si, že sa
Taylor konečne preniesol cez tú formalitu so slečnou
Steelovou. Vnáša mi to do tváre úsmev.
Claire sa tvári potmehúdsky, keď letím cez recepciu a ďalej
k svojmu stolu.
„Ana!“ zahučí na mňa Jack. „Poď sem!“
No dofrasa.
„Koľko si myslíš, že je hodín?“ vyštartuje na mňa.
„Ospravedlňujem sa. Zaspala som,“ červenám sa.
„Nech už sa to neopakuje. Urob mi kávu. A potom budem
potrebovať, aby si vybavila nejakú korešpondenciu. Tak
pohni!“ skríkne, až sa myknem.
Prečo je taký naštvaný? Aký má problém? Urobila som mu
niečo? Ponáhľam sa do kuchyne, aby som mu pripravila tú
kávu. Možno som sa fakt mala uliať. Mohla som teraz… no,
napríklad robiť niečo veľmi nemravné s Christianom alebo s
ním raňajkovať, alebo sme sa mohli rozprávať – to by bola
novinka.
Jack sotva zaznamenáva moju prítomnosť, keď sa s veľkou
dávkou odvahy vraciam do jeho kancelárie, aby som mu
naservírovala jeho kávu. Vrazí mi do ruky list papiera, ktorý je
popísaný rukou – ťažko čitateľným škrabopisom.
457
„Prepíš to do počítača, daj mi to na podpis, potom to
skopíruj a rozišli kópiu všetkým našim autorom.“
„Iste, Jack.“
Keď odchádzam, ani sa na mňa nepozrie. No… tak ten je
ale vytočený.
S istou dávkou úľavy si konečne sadám za stôl. Kým
čakám, ako mi nabehne počítač, usrkávam čaj a kontrolujem
poštu.
Od: Christian Grey
Predmet: Chýbaš mi
Dátum: 15.6.2011, 09:05
Komu: Anastasia Steelová
Prosím, používaj BlackBerry.
X
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: To sa niekto má
Dátum: 15.6.2011, 09:27
Komu: Christian Grey
Môj šéf je dobiela.
458
A pritom je to Tvoja vina, keď ma nútiš ponocovať pre tie
Tvoje… vylomeniny.
Mal by si sa hanbiť.
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Od: Christian Grey
Predmet: Vylomeni-čo?
Dátum: 15.6.2011, 09:32
Komu: Anastasia Steelová
Nemusíš pracovať, Anastasia.
Nemáš tušenie, ako veľmi sa za tie svoje vylomeniny hanbím.
Lenže sa mi páči nútiť Ťa ponocovať.
Prosím, používaj BlackBerry.
A zober si ma, prosím.
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Práca kvôli živobytiu
Dátum: 15.6.2011, 09:35
Komu: Christian Grey
459
Viem, že rýpanie je Tvojou druhou prirodzenosťou, ale
okamžite s tým prestaň.
Musím sa porozprávať s Tvojím psychiatrom.
Až potom Ti odpoviem.
Nemám nič proti spolužitiu v hriechu.
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Od: Christian Grey
Predmet: BLACKBERRY
Dátum: 15.6.2011, 09:40
Komu: Anastasia Steelová
Anastasia, ak sa hodláš začať rozpisovať o doktorovi Flynnovi,
okamžite začni POUŽÍVAŤ BLACKBERRY.
To nie je prosba.
Christian Grey
Momentálne vytočený výkonný riaditeľ Grey Enterprises
Holdings, s. r. o.
Dopekla. Teraz už je na mňa naštvaný aj on. Pre mňa za
mňa, nech sa pokojne dusí vo vlastnej šťave. Ťahám
BlackBerry z kabelky a skepticky naň pozerám. V tej chvíli
začína zvoniť. Ježiši, to mi nedá chvíľku pokoj?
460
„Čo je!“ vyšteknem.
„Ahoj, Ana.“
„José! Ako sa máš?“ Je skvelé počuť jeho hlas.
„Som v pohode. Počúvaj, vídaš sa ešte s tým Greyom?“
„Ehm – áno… Prečo?“ Kam tým mieri?
„No, on kúpil všetky tie tvoje fotky a ja som si myslel, že by
som ich mohol v piatok vziať do Seattlu. Vo štvrtok sa končí tá
výstava, tak by som mu ich tam v piatok hodil, vieš? A možno
by sme mohli zájsť niekam na pohárik alebo niečo také.
Vlastne, dúfal som, že by som potom mal kde zložiť hlavu.“
„José, to je super. Áno, určite niečo vymyslíme. Len sa
porozprávam s Christianom a zavolám ti späť, dobre?“
„Super, budem čakať. Tak ahoj, Ana.“
„Ahoj.“ A je preč.
Nevidela som ho, ani s ním nehovorila od tej výstavy. A
teraz som sa ho ani nespýtala, ako dopadla a či predal aj
nejaké ďalšie fotografie. Taká som ja kamarátka.
Takže by som s ním mohla stráviť piatkový večer. Ako sa to
asi bude páčiť Christianovi? Zisťujem, že si hryziem peru, až
to bolí. Ten chlap má totiž dvojaký meter. On si pokojne môže
– a pri tom pomyslení sa zachvejem – kúpať svoju bláznivú
exmilenku, ale ja si pravdepodobne vykoledujem nákladiak
výčitiek za to, že budem chcieť ísť na pohárik s Josém. Čo s
tým?
„Ana!“ surovo ma vytrhne z môjho zamyslenia Jack. Ešte
stále je naštvaný? „Tak kde je ten list?“
„Ehm – už letím.“ Doparoma. Čo ho žerie?
Prepisujem ten list v rekordnom čase, vytlačím ho a
nervózne vchádzam do jeho kancelárie.
461
„Tu je to.“ Položím mu ho na stôl a zvrtnem sa, že odídem.
Jack to rýchlo skenuje svojím kritickým, pichľavým pohľadom.
„Netuším, čo tam vedľa robíš, ale ja ťa platím za prácu,“
karhá ma.
„Toho som si vedomá, Jack,“ zapípam ospravedlňujúco.
Cítim, ako sa mi pod kožou tlačí rumenec.
„Toto je plné chýb,“ precedí. „Urob to znova.“
Začína pôsobiť ako niekto, koho poznám, s tým rozdielom,
že Christianovu hrubosť tolerovať dokážem. Ale Jack ma
začína pekne vytáčať.
„A urob mi ďalšiu kávu, keď už v tom budeš.“
„Ospravedlňujem sa,“ zašepkám a utekám preč, čo mi
nohy stačia.
Začína byť neznesiteľný. Sadám si späť k stolu, náhlivo
prepisujem ten jeho list a pred vytlačením ho starostlivo
kontrolujem. Teraz je dokonalý. Pripravujem mu ďalšiu kávu a
s očami navrch hlavy zasväcujem Claire do toho, že mám
pekný problém. S poriadnym nádychom znovu vchádzam do
Jackovej kancelárie.
„To už je lepšie,“ pripúšťa neochotne a list podpisuje. „Ofoť
to, originál založ a kópie rozošli všetkým autorom.
Rozumieš?“
„Iste.“ Nie som idiot. „Jack, stalo sa niečo?“
Zdvíha zrak, modré oči mu potemnejú, keď si ma nimi
premeriava od hlavy po päty. V žilách mi tuhne krv.
„Nie.“ Jeho odpoveď je stručná, drsná a prezieravá.
Zostávam zarazene stáť ako ten idiot, ktorým som sa necítila
byť, ale potom zmiznem z jeho kancelárie. Možno, že tiež trpí
nejakou poruchou osobnosti. Sú všade okolo mňa.
Odchádzam ku kopírke, v ktorej je, samozrejme, zaseknutý
462
papier, a keď to opravím, zisťujem, že bol posledný. Dnes
skrátka nemám svoj deň.
Keď som konečne späť pri stole a plním obálky, zvoní mi
BlackBerry. Cez sklenú stenu vidím, že Jack tiež telefonuje. A
tak to zdvíham – je to Ethan.
„Čau, Ana. Tak ako to včera večer išlo?“
Včera večer. Hlavou mi preletí rýchly zostrih obrazov –
kľačiaci Christian, žiadosť o ruku, makaróny so syrom, môj
plač, nočná mora, sex, dotýkanie…
„No… dobre,“ zamumlem nepresvedčivo.
Ethan chvíľu mlčí a potom sa rozhoduje nerozpitvávať to.
„Super. Môžem si vyzdvihnúť tie kľúče?“
„Jasné.“
„Budem tam tak o pol hodiny. Budeš mať čas ísť so mnou
na kávu?“
„Dnes nie. Prišla som neskoro a môj šéf je ako rozzúrený
medveď s boľavou hlavou a jedovatým brečtanom
zapichnutým v zadku.“
„To znie drsne.“
„Drsne a desne,“ chichúňam sa.
Ethan sa zasmeje a moja nálada sa nepatrne dvíha.
„Tak fajn, uvidíme sa o pol hodinky, Ana.“ Položí.
Zdvihnem oči smerom k Jackovi – zíza na mňa. Dočerta.
Zámerne ho ignorujem a pokračujem v plnení obálok.
O pol hodiny neskôr mi zvoní telefón. Volá Claire. „Už je
tu zase, na recepcii. Ten blonďavý boh.“
Vidieť Ethana je radosť, po všetkej tej včerajšej úzkosti a
dnešnej zlej nálade, ktorú na mňa chrlí môj šéf. Lenže sa lúči
až veľmi skoro.
„Uvidím ťa dnes večer?“
463
„Asi budem s Christianom,“ začervenám sa.
„Si v tom až po uši,“ informuje ma dobromyseľne.
Pokrčím plecami – to ani spolovice nevystihuje skutočnosť.
A v tej chvíli si uvedomujem, že v tom nie som len po uši, že
som v tom celá. A čo je ohromujúce, Christian to cíti rovnako.
Ethan ma rýchlo objíma. „Neskôr, Ana.“
Vraciam sa k sebe a vnútorne sa pasujem s tým svojím
novým zistením. Čo by som dala za jeden deň osamote, len
aby som si to mohla všetko premyslieť.
„Kde si bola?“ odrazu sa nado mnou týči Jack.
„Potrebovala som si niečo zariadiť na recepcii.“ Naozaj mi
začína liezť na nervy.
„A ja zase potrebujem obed. Ako zvyčajne,“ oznamuje mi
príkro a pochoduje naspäť do svojej kancelárie.
Prečo len som nezostala doma s Christianom? Moja vnútorná
bohyňa si zakladá ruky na prsiach a špúli pery, aj ona by rada
poznala odpoveď. Beriem si kabelku aj BlackBerry a vyrážam
k dverám. V telefóne si kontrolujem maily.
Od: Christian Grey
Predmet: chýbaš mi
Dátum: 15.6.2011, 09:46
Komu: Anastasia Steelová
Moja posteľ je bez Teba až priveľká.
Vyzerá to, že budem musieť nakoniec ísť do práce.
Dokonca aj megalomanskí výkonní riaditelia musia občas
niečo robiť.
464
X
Christian Grey
Výkonný riaditeľ, čo nemá čo na práci, Grey Enterprises
Holdings, s. r. o.
A potom je tam ešte jeden z dnešného rána:
Od: Christian Grey
Predmet: Diskrétnosť
Dátum: 15.6.2011, 09:50
Komu: Anastasia Steelová
Opatrnosti nie je nikdy dosť.
Prosím, buď diskrétna… Tvoje maily z práce sledujú.
KOĽKOKRÁT TI TO EŠTE BUDEM MUSIEŤ OPAKOVAŤ?
Presne tak. Veľké revúce písmená, ako hovoríš. POUŽÍVAJ
BLACKBERRY.
Doktor Flynn sa s nami môže stretnúť zajtra večer.
X
Christian Grey
Stále vytočený výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s.
r. o.
465
A dokonca ešte jeden… Ach, nie.
Od: Christian Grey
Predmet: Zlý vtip
Dátum: 15.6.2011, 12:15
Komu: Anastasia Steelová
Neodpovedala si mi.
Prosím, daj mi vedieť, či si v poriadku.
Vieš, aký mám o Teba strach.
Pošlem Taylora, aby Ťa skontroloval!
X
Christian Grey
Veľmi znepokojený výkonný riaditeľ Grey Enterprises
Holdings, s. r. o.
Prevrátim oči a volám mu. Nechcem, aby si robil starosti.
„Telefón Christiana Greya, hovorí Andrea Parkerová.“
Ou. Som taká vyvedená z miery tým, že to nezdvihol
Christian, že zostávam stáť uprostred ulice a nejaký mladík za
mnou frfle, keď kvôli mne musí náhle zmeniť smer, aby do
mňa nevrazil. Už sa nachádzam pod zelenou markízou
lahôdok.
„Haló? Môžem vám nejako pomôcť?“ vyplní Andrea to
prázdne trápne ticho.
466
„Prepáčte… Ehm… chcela som hovoriť s Christianom…“
„Pán Grey je práve na rokovaní,“ odráža ma efektívne.
„Môžem mu niečo odkázať?“
„Mohli by ste mu povedať, že volala Ana?“
„Ana? Myslíte Anastasia Steelová?“
„No… Hej.“ Tá jej otázka ma mätie.
„Vydržte prosím sekundu, slečna Steelová.“
Ostražito načúvam tomu, ako odkladá telefón, ale
nedokážem odhadnúť, čo sa tam deje.
O niekoľko sekúnd neskôr už mám na drôte Christiana. „Si
v poriadku?“
„Áno, som v pohode.“
Počujem, ako rýchlo vypúšťa zadržiavaný dych. Uľavilo sa
mu.
„Christian, prečo by som nemala byť v poriadku?“ šepkám
upokojujúco.
„Normálne mi odpovedáš na maily dosť rýchlo. Po tom, čo
som ti včera povedal – mal som strach,“ povie ticho a potom
hovorí k niekomu vo svojej kancelárii.
„Nie, Andrea. Povedzte im, nech počkajú,“ nariaďuje
prísne. Áno, tak tento tón poznám.
Andreinu odpoveď nepočujem.
„Nie. Povedal som čakať.“ Jeho hlas je ako kus ľadu.
„Christian, počujem, že máš veľa práce. Len som ti chcela
dať vedieť, že som v pohode, naozaj – akurát som dnes v
jednom kole. Jack nado mnou stojí s bičom. Teda, chcem
povedať…“ náhle sa červenám a stíchnem.
Christian zostáva chvíľu ticho.
467
„Tak s bičom? No, boli časy, keď by som ho nazval
šťastlivcom.“ Cítim z toho jeho suchý humor. „Nenechaj ho,
aby ťa dobehol, miláčik.“
„Christian!“ okríknem ho a počujem jeho zachechtanie.
„Jednoducho si na neho dávaj pozor, to je všetko. Pozri,
som rád, že si v poriadku. O ktorej ťa mám vyzdvihnúť?“
„Napíšem ti mail.“
„Z BlackBerry,“ utrúsi stručne.
„Áno, pán Grey,“ vraciam mu to.
„Neskôr, miláčik.“
„Ahoj…“
Neskladá.
„Tak to polož,“ radím mu s úsmevom.
Sťažka si povzdychne do slúchadla. „Prial som si, aby si
dnes ráno do tej práce nechodila.“
„Ja tiež. Ale mám toho až nad hlavu. Polož.“
„Ty polož,“ vydýchne mäkko. Bože, hravý Christian.
Milujem hravého Christiana. Hmm… milujem Christiana.
Bodka. „Takýto rozhovor už sme raz viedli.“
„Hryzieš si peru.“ Má pravdu. Ako to vie?
„Vidíš, myslíš si, že ťa nepoznám, Anastasia. Ale ja ťa
poznám lepšie, ako tušíš,“ zavrní zvodne, tým spôsobom,
ktorý mi podlamuje kolená a rozochvieva vnútro.
„Christian, porozprávame sa neskôr. Aj ja by som si priala,
keby som bola ráno zostala doma.“
„Budem čakať na váš e-mail, slečna Steelová.“
„Dovidenia, pán Grey.“
Položím a opieram sa o tvrdé, chladné sklo výkladu
lahôdok. Dokonca aj po telefóne si ma podmaňuje. Zatrasiem
468
hlavou, aby som si ju vyčistila od všetkých myšlienok na
Greya, a vchádzam dovnútra, rozrušená pomyslením na Jacka.
Tvári sa pekne namosúrene, keď sa vraciam.
„Bude v poriadku, keď si teraz dám obed ja?“ pýtam sa
opatrne. Dvíha ku mne pohľad, vrásky na čele sa mu
prehlbujú.
„Keď musíš!“ odsekne. „Štyridsaťpäť minút. A nadrob si to,
čo si ráno prešvihla.“
„Jack, môžem sa ťa na niečo opýtať?“
„Na čo?“
„Pripadáš mi dnes akýsi rozladený. Nedotkla som sa ťa
niečím?“
Zarazene zažmurká. „Nemyslím si, že mám práve teraz
náladu vymenovávať ti tvoje prehrešky. Mám veľa práce.“
Vracia sa k sledovaniu svojho monitora a ostentatívne ma
ignoruje.
Doparoma… Čo som mu urobila?
Zvrtnem sa, opúšťam jeho kanceláriu a na malú chvíľku
mám pocit, že sa hádam rozplačem. Ako to, že som sa mu tak
zrazu a intenzívne sprotivila? Do hlavy sa mi tlačí jedna veľmi
nepríjemná myšlienka, ale ja ju ignorujem. Práve teraz sa
nepotrebujem zaoberať jeho problémami, bohato mi stačia
moje vlastné.
Vychádzam z budovy a ponáhľam sa do neďalekého
Starbucksu, kde si objednávam latte a sadám si s ním k oknu.
Z kabelky vyťahujem iPod a strčím si slúchadlá do uší.
Vyberám si náhodný song a nastavím, aby hral stále dokola.
Na premýšľanie potrebujem hudbu.
469
Pozvoľna sa ponorím do svojich myšlienok. Christian
sadista. Christian submisív. Christian a jeho problémy s
dotykmi. Christian a jeho oidipovský komplex. Christian
kúpajúci Leilu. Zakňučím a zatváram oči – tá posledná
predstava ma neprestáva prenasledovať.
Mohla by som si toho človeka vziať? Predstavuje totiž dosť
veľkú porciu. Je skrátka príliš komplikovaný, lenže hlboko
vnútri viem, že ho nechcem opustiť. Napriek všetkým tým
jeho problémom. Nikdy by som ho nedokázala opustiť.
Pretože ho milujem. Bolo by to, ako by som si mala odseknúť
pravú ruku. Nikdy som sa necítila taká živá, taká vitálna ako
práve teraz. Odvtedy, ako som ho spoznala, môj svet sa
toľkokrát prevrátil naruby, zažila som toľko divokých pocitov
a nadobudla toľko nových skúseností. S Tieňom sa človek ani
chvíľku nenudí.
Keď sa obzriem za svojím životom pred Christianom,
pripadá mi, ako by bolo všetko čiernobiele ako na tých Josého
fotografiách. Zato teraz môj svet prekypuje bohatými jasnými
a sýtymi farbami. Vyhrievam sa v lúčoch oslnivého svetla, v
Christianovej oslňujúcej žiare. Ešte stále som ako Ikarus, príliš
blízko Slnka. Odfrknem si. Lietanie s Christianom – kto by
odolal mužovi, ktorý vie lietať?
Dokázala by som sa ho vzdať? Chcela by som sa ho vzdať?
Je to, ako by stlačil nejaký vypínač a celú ma vnútri rozsvietil.
Bola to lekcia, výučba pána Greya. Toľko som sa toho o sebe v
posledných týždňoch naučila, viac ako kedykoľvek predtým.
O svojom tele, o svojich hraniciach prípustnosti, o svojich
medziach, o svojej tolerancii, trpezlivosti, súcite, o tom, ako
veľmi dokážem milovať.
470
A potom to do mňa udrie ako blesk z jasného neba – to je
to, čo odo mňa potrebuje, niečo, na čo má sväté právo –
bezpodmienečnú lásku. Niečo, čo od tej závislej ženy nikdy
nedostal – toto potrebuje. Dokázala by som ho milovať
bezpodmienečne? Dokážem ho milovať napriek tomu, k čomu
sa mi včera v noci priznal?
Viem, že je svojím spôsobom poškodený, ale nemyslím si,
že by to bolo nenapraviteľné. Povzdychnem si, keď si vybavím
Taylorove slová: „Je to dobrý človek, slečna Steelová.“
Bola som svedkom toľkých prejavov jeho dobroty – či už to
bola jeho charitatívna práca, obchodná etika, alebo štedrosť – a
napriek tomu, on sám to nevidí. Myslí si, že si nezaslúži lásku.
S ohľadom na jeho minulosť chápem tú jeho sebanenávisť – to
je aj dôvod, prečo si nikdy nikoho nepustil k telu. Dokážem sa
cez to preniesť?
Raz mi povedal, že nedokážem porozumieť hĺbke jeho
zvrátenosti. Tak teraz už mi o nej povedal. A keď si
uvedomím, čo zažil ako malé dieťa, ani sa mu nečudujem. Bol
to taký šok počuť, ako to detailne rozoberá. Ale povedal mi o
tom, a teraz sa zdá, že je oveľa uvoľnenejší, keď to zo seba
dostal.
Do očí sa mi tlačia slzy, keď si spomeniem, ako včera v noci
konečne zbúral aj tú poslednú bariéru a dovolil mi, aby som sa
ho dotýkala. Bože, a musela to byť Leila a všetko to jej
šialenstvo, aby sme sa dostali tak ďaleko.
Možno by som jej mala byť vďačná. To, že ju vykúpal, mi
zrazu nezanecháva už takú trpkú pachuť na jazyku. Zaujímalo
by ma, aké oblečenie jej dal. Dúfam, že to neboli tie fialové
šaty. Tie mám rada.
471
Takže môžem ho milovať so všetkými jeho problémami,
bezpodmienečne? Pretože nič menej si ani nezaslúži. Ešte stále
sa však musí učiť dodržiavať hranice a zopár ďalších vecí, ako
napríklad empatiu alebo zvládanie nadmernej potreby
kontrolovať ma. Hovorí, že už nepociťuje nutkanie mi
ubližovať. Do toho by azda mohol vniesť svetlo doktor Flynn.
Toto je v podstate vec, ktorá ma znepokojuje najväčšmi – že
je to niečo, čo potreboval, a vždy si našiel ženu rovnakého
založenia, ktorá to tiež musela mať. Zamračím sa. Áno, v tom
sa musím ubezpečiť. Chcem mu byť všetkým, jeho alfou i
omegou aj všetkým, čo je medzi tým.
Dúfam, že Flynn bude poznať odpovede, a možno, možno
by som potom mohla povedať áno. Mohli by sme si s
Christianom nájsť naše miesto na slnku.
Zahľadím sa von, na rušný poludňajší Seattle. Pani
Christianová Greyová – kto by si to bol pomyslel?
Mrknem na hodinky. Dočerta!
Vyskakujem zo stoličky a bežím ku dverám – presedela
som tu celú hodinu. Kam sa všetok ten čas podel? Jack ma
vykostí zaživa!
Zapadnem späť k svojmu stolu. Jack u seba našťastie nie je.
Zdá sa, že som z toho vonku. Usilovne hypnotizujem monitor
počítača, bez toho aby som tam niečo videla, snažím sa nejako
nasmerovať myšlienky naspäť do pracovného módu. „Kde si
bola?“
Až nadskočím. Jack stojí za mnou, ruky založené.
„Na prízemí, kopírovať,“ zaklamem. Jackove pery sa
sťahujú do tenkej nekompromisnej linky.
472
„O pol siedmej odchádzam na letisko. Potrebujem, aby si tu
dovtedy zostala.“
„Dobre,“ usmejem sa tak sladko, ako to len dokážem.
„Rád by som dostal svoj newyorský itinerár, vytlačený a
desaťkrát ofotený. A zabaľ tie brožúry. A urob mi kávu!“
zavrčí a presunie sa do svojej kancelárie.
Vydýchnem si úľavou, a keď za sebou zatvára dvere,
vyplazím naňho jazyk. Hlupák.
O štvrtej mi volá Claire z recepcie.
„Mám tu pre teba na drôte Miu Greyovú.“ Mia? Dúfam, že
nechce ísť nakupovať. „Ahoj, Mia!“
„Ahoj, Ana. Ako sa máš?“ Jej hlas znie, akoby kvôli
niečomu od samého vzrušenia nadskakovala.
„Fajn. Ale dnes dosť pracovne. A ty?“
„Ja sa tak nudím! Potrebujem sa nejako zabaviť, a tak
pripravujem narodeninovú oslavu pre Christiana.“
Christian má narodeniny? Kruci, to som vôbec netušila. „A
kedy má narodeniny?“
„Ja som to vedela. Vedela som, že ti to nepovie. V sobotu.
Mama s otcom chcú pozvať všetkých známych na obed a
oslavu. Takže ťa oficiálne pozývam.“
„No, to je od teba milé. Ďakujem, Mia.“
„Už som volala Christianovi a povedala mu o tom a on mi
na teba dal toto číslo.“
„Super.“ Som duchom neprítomná – čo mám, dočerta, dať
Christianovi k narodeninám? Čo sa asi tak dáva niekomu, kto
má všetko?
„A možno by sme mohli niekedy v budúcom týždni zájsť
na obed?“
473
„Jasné. Čo trebárs hneď zajtra? Môj šéf bude v New
Yorku.“
„Tak to by bolo fakt super, Ana. O koľkej?“
„Povedzme o trištvrte na jednu?“
„Budem tam. Tak ahoj, Ana.“
„Ahoj,“ položím.
Christian. Narodeniny. Čo by som mu, preboha, mala dať?!
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Vykopávka
Dátum: 15.6.2011, 16:11
Komu: Christian Grey
Drahý pán Grey,
kedy presne ste sa mi o tom chystali povedať?
Čo by som asi tak mala svojmu deduškovi dať k narodeninám?
Čo takto nové batérie do načúvacieho prístroja?
A x
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Od: Christian Grey
Predmet: Skamenelina
Dátum: 15.6.2011, 16:20
Komu: Anastasia Steelová
474
Neposmievajte sa starším ľuďom.
Som rád, že sa máš čulo k svetu.
A že sa Ti ozvala Mia.
Batérie sa vždy hodia.
Neznášam oslavy svojich narodenín.
X
Christian Grey
Výkonný a ako poleno hluchý riaditeľ Grey Enterprises
Holdings, s. r. o.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Hmm
Dátum: 15.6.2011, 16:24
Komu: Christian Grey
Drahý pán Grey,
úplne vidím, ako ste špúlili pery, keď ste písali tú poslednú
vetu. A to teda robí so mnou veci!
A xx
Anastasia Steelová
Asistentka pána Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
475
Od: Christian Grey
Predmet: gúľam očami
Dátum: 15.6.2011, 16:29
Komu: Anastasia Steelová
Slečna Steelová,
BUĎTE TAKÁ LÁSKAVÁ A POUŽÍVAJTE TEN
BLACKBERRY!
X
Christian Grey
Výkonný riaditeľ, ktorého svrbí dlaň, Grey Enterprises
Holdings, s. r. o.
Prevrátim oči. Čo je furt na tie maily taký háklivý?
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Inšpirácia
Dátum: 15.6.2011, 16:33
Komu: Christian Grey
Drahý pán Grey,
ach… Vaše svrbiace dlane nevydržia dlho v pokoji, však?
To by ma zaujímalo, čo by na to povedal doktor Flynn.
Ale teraz už viem, čo Vám darujem k narodeninám. Len
dúfam, že ma to dostatočne rozboľavie…
476
A
x
Od: Christian Grey
Predmet: Angina pectoris
Dátum: 15.6.2011, 16:38
Komu: Anastasia Steelová
Slečna Steelová,
myslím, že moje srdce už by ďalší mail podobného rázu, ako
bol ten minulý, nemuselo vydržať… alebo moje spodky, keď
už sme pri tom.
Správajte sa slušne.
X
Christian Grey
výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Snaha
Dátum: 15.6.2011, 16:42
Komu: Christian Grey
Christian,
snažím sa pracovať pre svojho veľmi snaživého šéfa. Prosím,
prestaň ma vyrušovať a neskúšaj svoje hranice. Tvoj posledný
mail ma skoro odbavil.
477
P.S.: Môžeš ma vyzdvihnúť o pol siedmej?
Od: Christian Grey
Predmet: Budem tam
Dátum: 15.6.2011, 16:48
Komu: Anastasia Steelová
S najväčšou radosťou.
Vlastne, napadá mi milión ďalších udalostí, ktoré by mi urobili
ešte väčšiu radosť, a vo všetkých figuruješ v hlavnej úlohe Ty.
X
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Nad jeho odpoveďou sa začervenám a zakrútim hlavou.
Všetko to podpichovanie cez maily je fakt pekné, ale my dvaja
sa potrebujeme porozprávať naozaj. Možno potom, keď sa
stretnem s Flynnom. Odkladám BlackBerry a vraciam sa k
úradovaniu.
O štvrť na sedem je kancelária úplne pustá. Pre Jacka som už
všetko pripravila. Taxi na letisko má objednané, len mu ešte
musím odovzdať všetky potrebné dokumenty. Vrhám
nedočkavý pohľad cez sklo jeho kancelárie – ešte stále visí na
telefóne a ja ho nechcem rušiť, nie v takej nálade, akú dnes má.
Ako sedím a čakám, kým dohovorí, uvedomujem si, že som
dnes vlastne nejedla. Ajaj, to asi Tieňa nepoteší. Náhlivo
odbieham do kuchyne, aby som zistila, či tam nezostali nejaké
keksy.
Práve otváram spoločnú nádobu na sušienky, keď sa vo
dverách nečakane zjavuje Jack a dosť ma vydesí.
… frasa. Čo tu robí?
Uprene na mňa zíza. „Tak dobre, Ana, myslím, že nadišiel
čas rozobrať tie tvoje prehrešky.“ Vstupuje dovnútra a zatvára
za sebou. A mne okamžite vysychá v ústach a v hlave sa mi
spúšťa ohlušujúci alarm.
Ejha, toto nebude dobré.
Skriví pery v napodobenine úsmevu a jeho oči postupne
získavajú temný odtieň kobaltu. „Aspoňže ťa tu mám len pre
seba,“ zhrnie a pomaly si oblíže spodnú peru.
Čože?
„A teraz… sa budeš správať ako rozumná baba a pozorne
počúvať, čo ti chcem povedať.“