Päťdesiat odtieňov temnoty (SK) 2013 3. kapitola

Kapitola 3

Byť bez auta má jednu výhodu – v autobuse si cestou do
práce môžem nasadiť slúchadlá z iPadu uloženého v kabelke a
počúvať všetky tie nádherné tóny, ktoré mi Christian venoval.
Takže v okamihu, keď prichádzam do práce, mám na tvári ten
najabsurdnejší výraz.
Jack sa na mňa pozrie a zarazí sa.
„Dobré ráno, Ana. Ty… úplne žiariš.“ Jeho poznámka ma
vyvádza z miery. Aké nepatričné!
„Ďakujem, Jack, dobre som sa vyspala. Tiež ti prajem dobré
ráno.“
Ľahko zvraští obočie.
„Môžeš ich, prosím, do obeda prečítať a urobiť mi k nim
poznámky?“ Podáva mi štyri rukopisy. Keď zbadá môj
zdesený výraz, dodáva: „Len prvé kapitoly.“
„Jasné,“ vydýchnem s úľavou a on mi venuje široký úsmev.
Zapínam počítač, aby som sa pustila do práce, dopíjam
pritom latte a jem banán. A zisťujem, že mi prišiel e-mail od
Christiana.
Od: Christian Grey
Predmet: Pomoc…
Dátum: 10.6.2011, 08:05
Komu: Anastasia Steelová
59
Pevne verím, že si raňajkovala. V noci si mi chýbala.
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Staré knihy…
Dátum: 10.6.2011, 08:33
Komu: Christian Grey
Práve teraz jem banán. Pár dní som neraňajkovala vôbec, takže
to je pokrok. Milujem Britskú knižnicu – pustila som sa do
Robinsona Crusoa… a, samozrejme, milujem Teba.
A teraz ma ospravedlň, snažím sa pracovať.
Anastasia Steelová
Asistentka Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Od: Christian Grey
Predmet: A to má byť všetko, čo si zjedla?
Dátum: 10. 6.2011, 08:36
Komu: Anastasia Steelová
Určite by si toho dokázala zjesť viac. Budeš potrebovať energiu
na to žobranie.
60
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Grobian
Dátum: 10.6.2011, 08:39
Komu: Christian Grey
Pán Grey, snažím sa pracovať, aby som sa nejako uživila. A
budeš to Ty, kto bude žobrať.
Anastasia Steelová
Asistentka Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
Od: Christian Grey
Predmet: Stav sa!
Dátum: 10.6.2011, 08:46
Komu: Anastasia Steelová
Milujem výzvy, slečna Steelová…
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
61
Sedím a usmievam sa na monitor ako idiot. Lenže musím
prečítať tie prvé kapitoly a napísať k nim Jackovi poznámky.
Rozkladám si rukopisy na stôl a púšťam sa do toho.
Okolo obeda si zabehnem dole do bufetu po sendvič
pastrami a počúvam pritom ďalšie pesničky z iPadu. Ako prvý
mi hrá Nitin Sawhney, je to nejaké etno s názvom Homelands –
a je to naozaj dobré. Pán Grey má vskutku veľmi rozmanité
hudobné chúťky. Keď idem späť, mám tam klasiku – Fantázia
na tému Thomasa Tallisa od Vaughana Williamsa. Zdá sa, že
Tieň má zmysel pre humor a ja ho za to milujem. Zmizne mi
vôbec niekedy ten stupídny výraz z tváre?
Popoludnie sa ťahá. V nestráženej chvíľke píšem mail
Christianovi.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Nuda…
Dátum: 10.6.2011, 16:05
Komu: Christian Grey
Potrebujem si pretiahnuť prsty. Ako sa máš? Čo robíš?
Anastasia Steelová
Asistentka Jacka Hyda, zodpovedného redaktora SIP
62
Od: Christian Grey
Predmet: Tvoje prsty…
Dátum: 10.6.2011, 16:15
Komu: Anastasia Steelová
Mala si ísť pracovať pre mňa.
Nepotrebovala by si si naťahovať prsty. Som si istý, že by som
pre ne našiel nejaké využitie. Vlastne mi napadá hneď
niekoľko možností… Ja sa zaoberám zvyčajnými nudnými
fúziami a obchodmi. Je to dosť nezáživné.
E-maily v SIP sú monitorované.
Christian Grey,
Rozptýlený výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r.
o.
Doparoma. To som netušila. A ako o tom, dočerta, vie on?
Mračím sa na monitor, rýchlo prechádzam maily, ktoré sme si
dnes posielali, a náhlivo ich mažem.
Presne o pol šiestej sa pri mojom stole objaví Jack. Máme
„neformálny“ piatok, takže má na sebe džínsy a čiernu košeľu.
Vďaka tomu naozaj pôsobí veľmi neformálne.
„Tak čo ten drink, Ana? Väčšinou chodíme na jeden rýchly
do baru cez ulicu.“
„My?“ pýtam sa s nádejou v hlase.
„Hej, chodí nás väčšina… Tak pôjdeš?“
63
Z nejakého nepochopiteľného dôvodu, ktorý teraz nechcem
rozoberať, ma zaplavuje úľava.
„Pôjdem rada. Ako sa ten bar volá?“
„Päťdesiata.“
„To je vtip.“
V tvári sa mu usídľuje zmätený výraz. „Nie. Má to azda pre
teba nejaký hlbší význam?“
„Nie, prepáč. Prídem tam za vami.“
„Čo si dáš na pitie?“
„Pivo, prosím ťa.“
„Super.“
Ešte odchádzam na dámy, odkiaľ píšem Christianovi email
z BlackBerry.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Tam zapadneš
Dátum: 10.6.2011, 17:36
Komu: Christian Grey
Ideme do baru, ktorý sa volá Päťdesiata.
Humor, ktorý by som z tej skutočnosti mohla vydolovať, je
nekonečný. Teším sa, až sa tam s Vami stretnem, pán Grey.
Ana xxx
Od: Christian Grey
64
Predmet: Nebezpečenstvo
Dátum: 10.6.2011, 17:38
Komu: Anastasia Steelová
Dolovanie je veľmi nebezpečná záležitosť.
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
Od: Anastasia Steelová
Predmet: Nebezpečenstvo?
Dátum: 10.6.2011, 17:40
Komu: Christian Grey
Nejako mi uniká pointa.
Od: Christian Grey
Predmet: Aké jednoduché…
Dátum: 10.6.2011, 17:42
Komu: Anastasia Steelová
Bolo to obyčajné konštatovanie, slečna Steelová. Už sa čoskoro
stretneme. Radšej skôr ako neskôr, miláčik.
Christian Grey
Výkonný riaditeľ Grey Enterprises Holdings, s. r. o.
65
Kontrolujem sa v zrkadle. Jeden deň – a taký rozdiel. Mám
viac farby v tvári a jasnejší pohľad, oči mi doslova žiaria. To
bude vplyv Christiana Greya. Čo to s jednou neurobí, keď si s
ním vymení zopár mailov. Škerím sa na seba a upravujem si
modrú blúzku – tú, ktorú mi kúpil Taylor. Dnes mám na sebe
svoje obľúbené džínsy. Väčšina ostatných žien v kancelárii
nosí džínsy alebo voľnú sukňu. Budem musieť do nákupu
jednej alebo dvoch takých investovať. Možno cez víkend.
Mohla by som si dať uhradiť ten šek od Christiana, čo mi dal
za Wandu, môjho Chrobáčika.
Keď vychádzam z budovy, počujem, ako ma niekto osloví
menom.
„Slečna Steelová?“
S očakávaním sa obzerám a zisťujem, že stojím pred
mladou ženou s popolavou tvárou. Pristupuje ku mne, vyzerá
ako duch – je veľmi bledá a má podivne prázdny výraz.
„Slečna Anastasia Steelová?“ opakuje s úplne nehybnou
tvárou, napriek tomu, že hovorí.
„Prajete si?“
Zastane na chodníku asi tak meter odo mňa a len na mňa
zíza a ja pozerám na ňu, celkom paralyzovaná. Kto to je? A čo
odo mňa chce?
„Môžem vám nejako pomôcť?“ sondujem. Odkiaľ pozná
moje meno?
„Nie… Len som si vás chcela prezrieť.“ Jej hlas je
strašidelne tichý.
66
Má tmavé vlasy, tak ako ja – rovnako ostro kontrastujú s jej
svetlou pleťou. Oči má hnedé, vo farbe bourbonu, ale prázdne.
Sú úplne bez života. Prekrásnu bledú tvár má poznačenú
utrápeným výrazom.
„Prepáčte, ale ja vám nerozumiem,“ vysvetľujem zdvorilo a
snažím sa nevnímať varovné mrazenie, ktoré ma šteklí v
zátylku.
Keď si ju prezerám pozornejšie, zisťujem, že vyzerá čudne.
Je neupravená, akoby o seba nedbala. Jej oblečenie je o dve
veľkosti väčšie, a to vrátane značkového plášťa.
Zasmeje sa. Je to zvláštny, nepekný zvuk, ktorý ešte
znásobuje moje znepokojenie.
„Máte azda niečo, čo by som ja nemala?“ pýta sa smutne.
Znepokojenie sa mení na strach. „Prepáčte – kto ste?“
„Ja? Ja som nikto.“ Dvíha ruku, aby si prehrnula vlasy
siahajúce na plecia, a ako to urobí, vyhrnie sa jej rukáv kabáta
a odhaľuje fľakatý obväz, ktorý má okolo zápästia.
To čo má byť, dočerta…
„Dovidenia, slečna Steelová.“ Zvrtne sa a odchádza ulicou,
zatiaľ čo ja stojím ako prikovaná. Sledujem jej krehkú postavu,
ako mi mizne z dohľadu a stráca sa v dave ľudí, ktorí opúšťajú
svoje kancelárie.
Čo to malo znamenať?
Celá zmätená prechádzam cez ulicu k baru a pokúšam sa
nejako vstrebať to, čo sa práve odohralo. Moje podvedomie
vystrkuje svoju škaredú hlavu a zasyčí: Tá má niečo spoločné s
Christianom.
67
Päťdesiata je rozľahlý neosobný podnik s bejzbalovými
vlajočkami a plagátmi na stenách. Jack je na bare s Elisabeth,
Courtney, čo je ďalšia zodpovedná redaktorka, dvoma
chlapíkmi z finančného a Claire z recepcie. Tá má v ušiach
svoje typické strieborné kruhy. „Ahoj, Ana!“ Jack mi podáva
fľašu piva.
„Ďakujem… na zdravie,“ zahundrem, ešte stále otrasená zo
stretnutia s Dievčenským Prízrakom.
„Na zdravie.“ Ťukneme si a on pokračuje v rozhovore s
Elisabeth.
Na mňa sa milo usmeje Claire. „Tak aký bol prvý týždeň?“
pýta sa.
„Dobrý, ďakujem. Všetci pôsobia veľmi priateľsky.“
„Dnes vyzeráš oveľa šťastnejšie.“
Červenám sa. „No, je predsa piatok,“ vyhŕknem. „A čo ty –
máš nejaké plány na víkend?“
Moja osvedčená rozptyľovacia technika zabrala, a tak som
zachránená. Vychádza najavo, že Claire je zo siedmich detí a
ide na veľké rodinné stretnutie do Tacoma. Začína sa so mnou
živo baviť a ja si uvedomujem, že som od toho času, čo Kate
odišla na Barbados, nehovorila so žiadnou ženou v mojom
veku.
Neprítomne rozjímam nad tým, ako sa asi Kate má… s
Elliotom. Nesmiem sa potom zabudnúť Christiana spýtať, či sa
mu ozval. A budúci utorok sa vlastne vracia jej brat Ethan a
bude u nás bývať. Nejako si nedokážem predstaviť Christiana
a jeho nadšenie, až toto zistí. Zrazu sa to stretnutie s podivným
dievčenským prízrakom posúva niekam do zákulisia mojej
mysle.
68
Počas nášho hovoru s Claire mi Elisabeth podáva ďalšie
pivo.
„Vďaka,“ usmejem sa na ňu.
S Claire sa hovorí jedna radosť – je neuveriteľne utáraná.
Takže skôr, než si to všimnem, mám tretie pivo ako pozornosť
od jedného z tých chalanov z finančného.
Keď Elisabeth s Courtney odchádzajú, pripája sa Jack k
nám. Tak kde je ten Christian? Jeden z tých dvoch sa dáva do
reči s Claire.
„Tak čo, Ana, myslíš, že si urobila dobre, keď si nastúpila k
nám?“ Jackov hlas sa ťahá ako med… a stojí až veľmi blízko.
Aj keď, všimla som si, že k tomu inklinuje u každého. Dokonca
aj v práci. Moje podvedomie privrie oči. Len si to zle
vysvetľuješ, karhá ma.
„Veľmi som si ten prvý týždeň užila, ďakujem, Jack. Áno,
myslím, že som urobila správne rozhodnutie.“
„Si veľmi múdre dievča, Ana. Dotiahneš to ďaleko.“
Cítim, ako sa červenám. „Ďakujem,“ vysúkam zo seba,
pretože neviem, čo iné by som na to povedala.
„Bývaš ďaleko?“
„V Pike Market.“
„Ale! To je odo mňa kúsok.“ S úsmevom sa prisúva
dokonca ešte bližšie a nakláňa sa k baru tak, že ma pri ňom
rafinovane uväzní. „Máš už nejaké plány na víkend?“
„No… ehm…“
Vycítim jeho prítomnosť skôr, ako ho zbadám. Je to, akoby
na neho bolo celé moje telo dokonale vyladené. V rovnakej
chvíli sa uvoľňuje aj prebúdza – je to zvláštna kombinácia
pocitov. A tiež je tu tá podivná pulzujúca energia.
69
Christian mi položí ruku na plecia v zdanlivo nenútenom
geste vyjadrujúcom náklonnosť – ale ja viem, že to tak úplne
nie je. On si tým vymedzuje svoje územie a ja to práve teraz
veľmi oceňujem. Nežne ma pobozká do vlasov.
„Ahoj, miláčik,“ vydýchne.
Nedokážem si pomôcť, ale keď ma objíma, cítim úľavu,
bezpečie a… radosť. Priťahuje si ma k boku a ja k nemu
zdvíham oči. Uprene pozerá na Jacka a má ten svoj
nepreniknuteľný výraz. Potom obracia svoju pozornosť ku
mne, venuje mi krátky pokrivený úsmev, za ktorým nasleduje
letmý bozk. Na sebe má to tmavomodré sako s pásikmi,
džínsy a rozopnutú bielu košeľu. Je skrátka očarujúci.
Jack sa neochotne sťahuje.
„Jack, toto je Christian,“ pípnem ospravedlňujúco. Za čo sa
ospravedlňujem? „Christian, to je Jack.“
„Ja som priateľ,“ prednáša Christian s minimalistickým
chladným úsmevom, ktorý sa ani zdanlivo nedotkne jeho očí,
a podáva si s Jackom ruku. Letmo sa pozriem na Jacka.
Skúmavo si premeriava ten výstavný exemplár mužskej
populácie, ktorý pred ním stojí.
„A ja som šéf,“ odpovedá arogantne. „Ana sa zmieňovala o
nejakom expriateľovi.“
Dofrasa. Byť tebou, túto hru by som na Tieňa neskúšala.
„Tak teraz už ex nie som,“ uzemní ho Christian. „Poď,
miláčik, je čas ísť.“
„Zostaňte, prosím, a dajte si s nami drink,“ láka ho Jack
sladko.
Nemyslím, že by to bol dobrý nápad. Prečo len to je také
nepríjemné? Kútikom oka pozriem na Claire, ktorá – ako inak
– pozerá s otvorenými ústami a neskrývane dychtivým
70
výrazom na Christiana. Kedy si už prestanem lámať hlavu nad
tým, aký vplyv má na iné ženy?
„Už niečo máme,“ uzemní ho Christian a nasadzuje
tajomný úsmev.
My niečo máme? Prestupuje mnou záchvev očakávania.
„Možno inokedy,“ dodáva. „Poď,“ povzbudzuje ma a siaha
za mojou rukou.
„Uvidíme sa v pondelok,“ usmejem sa na Jacka, Claire aj
ostatných. Usilovne sa pritom snažím ignorovať Jackov menej
než potešený výraz a nasledujem Christiana von.
Taylor sa opiera o kapotu audi pristaveného pri obrubníku.
„Prečo sa mi zdalo, akoby ste sa pretekali, kto ďalej
dočúra?“ pýtam sa Christiana nevinne, keď mi otvára dvere
auta.
„Pretože to tak bolo,“ zahučí, venuje mi obvyklý tajomný
úsmev a zabuchne.
„Zdravím, Taylor,“ poviem, keď sa naše oči stretnú v
spätnom zrkadle.
„Slečna Steelová,“ odpovedá a vľúdne sa usmeje.
Christian vkĺzne na sedadlo vedľa mňa, uchopí mi ruku a
nežne ju pobozká. „Ahoj.“
Cítim, ako sa mi krv hrnie do tváre, pretože viem, že nás
Taylor počuje, a som vďačná, že nevidí ten živočíšny pohľad,
ktorým sa mi Christian momentálne prepaľuje až do
nohavičiek. Stojí ma všetky sily, aby som sa na neho nevrhla,
hneď tu a teraz, na zadnom sedadle auta.
Bože, na zadnom sedadle auta… hmm. Moja vnútorná bohyňa
si v tichom zamyslení mädlí bradu.
„Ahoj,“ vydýchnem a v ústach mám ako na púšti.
„Tak čo by si chcela dnes večer robiť?“
71
„Nehovoril si náhodou, že už niečo máme?“
„Iste. Ja viem úplne presne, čo chcem robiť, Anastasia. Ale
pýtam sa teba – čo by si rada ty?“
Nedokážem tomu zabrániť – celá sa naňho rozžiarim.
„Aha,“ už tuší s diabolsky hriešnym úškľabkom. „Takže…
žobranie. Chceš žobroniť u mňa, alebo u teba?“ Skloní hlavu
nabok a použije na mňa ten svoj dokonalý zmyselný úsmev.
„Mám taký dojem, že ste až veľmi suverénny, pán Grey.
Možno by sme pre zmenu mohli ísť ku mne.“ Schválne si
zahryznem do pery a jeho výraz vzápätí stvrdne.
„Taylor, ku slečne Steelovej, prosím.“
„Áno, pán Grey,“ berie ho Taylor na vedomie a vyráža do
ulíc. „Tak ako si sa dnes mala?“ vyzvedá Christian. „Dobre, a
ty?“
„Ďakujem, dobre.“
Jeho absurdne široký úsmev teraz zrkadlí ten môj. Znovu
ma bozkáva na hánky prstov.
„Vyzeráš skvele,“ skonštatuje.
„Ty tiež.“
„Ten tvoj šéf, Jack Hyde, robí svoju prácu dobre?“
Tak počkať! Čo je to za nečakanú zmenu témy? Sústredene
sa mračím. „Prečo? Súvisí to nejako s vašimi pretekmi v
močení?“
Zasmeje sa. „Anastasia, ten chlap sa ti snaží dostať pod
sukňu,“ prehodí sucho.
Moja tvár môže smelo konkurovať farbe stien v jeho herni a
navyše mi padá sánka. Šokované podvedomie sa ostro
nadychuje.
72
„No, chcieť si môže… Prečo sa o tom vlastne bavíme? Ty
vieš, že o neho nemám najmenší záujem. Je to jednoducho môj
šéf.“
„A o to práve ide. On chce niečo, čo mi patrí. A ja
potrebujem vedieť, či svoj džob robí dobre.“
Pokrčím plecami. „Asi hej.“ O čo mu ide?
„Radšej by ti mal dať pokoj, lebo sa jeho zadok jedného
krásneho dňa ocitne na dlažbe.“
„Ale, Christian, o čom to hovoríš? Veď nič nevykonal.“
Teda zatiaľ. Len stáva trochu priveľmi blízko.
„Keby si niečo dovolil, povieš mi to. Hovorí sa tomu hrubé
porušenie morálky alebo aj sexuálne harašenie.“
„Veď to bolo len posedenie po práci.“
„Myslím to vážne. Jediná vec, a letí.“
„Až taký vplyv predsa nemáš.“ No vážne! Ale skôr ako na
neho stihnem prevrátiť oči, premkne ma poznanie ako
rozbehnutý nákladiak. „Však nie, Christian?“
Po perách mu preletí tajomný úsmev.
„Ty nás kupuješ!“ zašepkám zdesene.
Následkom paniky v mojom hlase jeho úsmev ľahko
vädne. „To nie je úplne presná formulácia,“ opravuje ma.
„Ty si to kúpil. SIP. Už ti patrí.“
Ostražito zažmurká. „Už asi áno.“
„Tak áno, alebo nie?“
„Áno.“ Čo to je…?
„Prečo?“ vysúkam zo seba. Vo väčšom šoku už hádam
nemôžem byť. Toto jednoducho prekračuje všetky hranice.
„Pretože môžem, Anastasia. Musím vedieť, že si v
bezpečí.“
„Ale veď si povedal, že sa mi nebudeš pliesť do kariéry!“
73
„To ani nebudem.“
Vytrhnem ruku z jeho zovretia. „Christian…“ Dochádzajú
mi slová. „Ty sa na mňa hneváš?“
„Áno. Isteže sa na teba hnevám!“ vypením. „Chcem
povedať, čo je to za zodpovedného výkonného riaditeľa, ktorý
robí rozhodnutia na základe toho, s kým práve spáva?“ Hneď,
len čo to dopoviem, zblednem a nervózne šibnem očami po
Taylorovi.
Došľaka. Naozaj skvele načasovaná porucha filtra medzi
mozgom a ústami. Teda Anastasia! Okríkne ma zlostne gániace
podvedomie.
Christian otvorí ústa, znovu ich zavrie a potom sa na mňa
zamračí. Tvrdohlavo mu to vraciam. Kým na seba zízame,
atmosféra v aute sa z vrelej a hravej mení na napätú, plnú
doteraz nevypovedaných slov a potenciálnych výčitiek.
Našťastie tá nepríjemná cesta už netrvá dlho a o chvíľu
Taylor zastavuje pred naším domom.
Vyrážam von z auta, bez toho aby som čakala, kým mi
niekto z nich otvorí dvere.
Počujem, ako Christian polohlasom odporúča Taylorovi:
„Myslím, že bude lepšie, keď počkáte.“
A potom už cítim, ako stojí tesne za mnou, pokiaľ ja
vyhrabem kľúče z kabelky.
„Anastasia,“ prihovára sa mi zmierlivo, akoby som bola
nejaké divoké zviera zahnané do kúta.
S ťažkým povzdychom sa k nemu obraciam čelom. Som na
neho neskutočne naštvaná, zlosť zo mňa priam srší ako temná
zloba, ktorá hrozí, že ma každú chvíľu zadusí.
„Tak, po prvé, už som s tebou nejaký ten čas nespal –
myslím, že už dosť dlho. A po druhé, do toho odvetvia som aj
74
tak chcel preniknúť. Zo všetkých štyroch nakladateľstiev v
Seattli je SIP v najväčšom zisku. Ale práve teraz je na vrchole a
potom môže začať stagnovať – potrebuje rozšíriť.“
Ďalej na neho meravo pozerám. Má taký prenikavý pohľad,
dokonca hrozivý, zároveň šialene horúci. V tých oceľových
hlbinách by som sa stratila raz-dva.
„Takže teraz si môj šéf,“ vyšteknem.
„Technicky vzaté, som šéf šéfa, ktorý šéfuje tvojmu šéfovi.“
„A technicky vzaté je to hrubé porušenie morálky – tá vec,
že mám sex so šéfom šéfa, ktorý šéfuje môjmu šéfovi.“
„Práve teraz sa s ním však hádaš,“ zatvári sa hrozivo.
„Asi preto, že je to taký idiot!“ zasyčím na neho.
Christian od prekvapenia o krok cúvne. Dočerta. Nezašla
som príliš ďaleko?
„Idiot?“ Vydýchne a jeho výraz sa mení… na pobavenie.
Tak to sa mi podarilo! Mám na teba zlosť, tak sa ma nepokúšaj
rozosmiať!
„Áno.“ Snažím sa zachovať svoj nanajvýš pobúrený výraz.
„Tak idiot?“ opakuje a tentoraz už mu myká kútikmi úst.
„Neopováž sa ma rozosmievať, keď som na teba naštvaná!“
zavrčím.
Ale on naplno roztiahne ten svoj bieloskvúco oslnivý
úsmev amerického chlapca, takže to nevydržím. Začínam sa
usmievať a nakoniec aj smiať. Ako by som asi mohla zostať
ľahostajná voči tomu rozjareniu, ktoré sála z jeho úsmevu?
„To, že mám na tvári tento stupídny výraz, ešte
neznamená, že na teba nie som poriadne naštvaná,“
upozorňujem ho bez dychu a snažím sa zadržať chichotanie
stredoškolskej roztlieskavačky. Aj keď, tou som nikdy nebola,
pomyslím si trpko.
75
Nakláňa sa ku mne a ja mám dojem, že sa ma chystá
pobozkať, lenže on to neurobí. Len zaborí nos do mojich
vlasov a zhlboka vdýchne ich vôňu.
„Ako vždy, slečna Steelová, ste nepredvídateľná.“
Narovnáva sa, sústredene sa na mňa zahľadí a oči mu stále
iskria smiechom. „Tak čo, pozveš ma ďalej, alebo ma pošleš,
aby som si niekde pripomenul svoje demokratické právo
amerického občana, podnikateľa a spotrebiteľa – kúpiť si
čokoľvek, čo sa mi sakramentsky zachce?“
„Už si o tom hovoril s doktorom Flynnom?“
Vybuchne smiechom. „Tak pozveš ma ďalej, alebo nie,
Anastasia?“
Snažím sa tváriť nerozhodne – hryzenie pery pomáha –
lenže keď otváram dvere, aj tak sa pučím od smiechu.
Christian sa zvrtne, kývne Taylorovi a audi sa odlepuje od
obrubníka.
Je také zvláštne mať Christiana Greya v byte! Skrátka, zdá
sa to tu pre neho príliš malé.
Ešte stále sa na neho hnevám, jeho fanatizmus nepozná
hranice. V tej chvíli mi tiež dochádza, prečo vedel, že sa môj
mail v SIP monitoruje. Pravdepodobne toho vie o SIP viac ako
ja. To pomyslenie je až nepríjemné.
Čo s tým teraz? Prečo len má stále to nutkanie, aby ma
ochraňoval? Som predsa dospelá – ako-tak – preboha! Čo
môžem urobiť, aby som ho o tom presvedčila?
Prezerám si jeho krásnu tvár, keď sa túla po izbe ako lev v
klietke a môj hnev poľavuje. Vidieť ho tu, na mojom území,
tam, kde som prežívala koniec nášho vzťahu, je upokojujúce.
76
Viac než len upokojujúce, pretože ho milujem a srdce mi
vyzváňa rozochvenou, opojnou eufóriou.
Rozhliada sa okolo seba a hodnotí svoje nové okolie. „Je to
tu pekné,“ usudzuje.
„Kate to dostala od rodičov.“
Neprítomne prikývne a spočinie na mne uhrančivým
pohľadom. „Ehm… budeš niečo piť?“ spamätám sa zapýrená
od nervozity. „Nie, ďakujem, Anastasia.“ Dočerta. Prečo som
taká nervózna?
„Čo by si chcela robiť, Anastasia?“ pýta sa prívetivo, keď
vyráža mojím smerom ako nejaká divoká šelma. Strašne sexi
šelma. „Viem, čo chcem robiť ja,“ dodáva hlbokým hrdelným
hlasom.
Začínam ustupovať, ale potom narážam na betónový
kuchynský ostrovček.
„Ešte stále sa na teba hnevám.“
„Ja viem.“ Vyčarí ospravedlňujúci poloúsmev a ja sa
roztápam… No, možno sa tak veľmi nehnevám.
„Dal by si si niečo na jedenie?“ o chvíľu vykoktám zo seba.
Pomaly prikývne. „Áno. Teba,“ zašepká. V bruchu cítim
motýliky. Zvádza ma už len tým hlasom, ale ten pohľad, ten
hladný pohľad – chcem-ťa-teraz-hneď… Bože môj! Stojí tesne
pri mne, ale nedotýka sa ma. Len sa do mňa prepaľuje očami a
ja cítim, ako ma pohlcuje jeho telesné teplo. Je mi šialene
horúco, som od vzrušenia celá bez seba, nohy mám ako z vaty
a zaplavuje ma túžba. Chcem ho.
„Jedla si niečo?“ utrúsi.
„Mala som na obed sendvič,“ pípnem. Teraz sa o jedle
baviť nechcem.
Nespokojne priviera oči. „Musíš jesť.“
77
„Ja naozaj nemám chuť… na jedlo.“
„A na čo teda máte chuť, slečna Steelová?“
„Myslím, že to viete, pán Grey.“
Znovu sa nado mnou skláňa a ja si zasa myslím, že ma chce
pobozkať, ale on to neurobí.
„Chcela by si, aby som ťa bozkával, Anastasia?“ zašepká mi
tichučko do ucha.
„Áno,“ vydýchnem.
„Kde?“
„Všade.“
„Budeš to musieť trochu viac spresniť. Upozorňoval som
ťa, že sa ťa nedotknem, kým ma o to nebudeš prosiť a nepovieš
mi presne, čo mám robiť.“
Moja vnútorná bohyňa sa zvíja v kŕči na pohovke. A ja som
v háji – on nehrá fér.
„Prosím,“ zašepkám.
„Prosím, čo?“
„Dotýkaj sa ma.“
„Kde, miláčik?“
Je tak mučivo blízko, jeho vôňa je opojná. Zdvíham k nemu
ruku… a on vzápätí ustupuje.
„Nie, nie,“ karhá ma, oči má odrazu ostražité.
„Čože?“ Nie… vráť sa!
„Nie,“ zavrtí rozhodne hlavou.
„To ako vôbec?“ Nemôžem si pomôcť, ale počúvam svoj
roztúžený hlas.
Lenže on sa zrazu zatvári neisto a mňa to zaváhanie
povzbudzuje. Urobím krok jeho smerom, ale on zase cúvne.
Napriek úsmevu medzi nás dáva ruky.
78
„Pozri, Ana,“ varuje ma. Navyše si rozčúlene hrabne do
vlasov.
„Ale niekedy ti to nevadí,“ zafňukám. „Možno by sme
mohli nájsť fixku a označiť zakázané územia.“
Prekvapene dvíha obočie. „To nie je zlý nápad. Kde je tvoja
izba?“
Kývnem hlavou príslušným smerom. Žeby schválne menil
tému?
„Brala si tie lieky?“
Dopekla… tie lieky.
Jeho výraz vädne spoločne s mojím.
„Nie,“ priškrtené zo seba vytlačím.
„Aha,“ prehodí a prísne zomkne pery. „Poď, dáme si niečo
na jedenie.“
To hádam nie!
„Myslela som, že pôjdeme do postele. Ja chcem ísť s tebou
do postele.“
„Ja viem, zlatko.“ Usmeje sa a nečakane sa pohne mojím
smerom, aby ma schmatol za zápästia, prudko ma na seba
strhol a pritlačil sa na mňa celým svojím telom.
„Musíš jesť a ja tiež,“ zahrkúta a uprie na mňa spaľujúci
sivý pohľad. „Okrem toho… očakávanie je základom
zvádzania a ja som práve teraz všetkými desiatimi pre ľahko
odopierané potešenie.“
Čo?! A to ako, odkedy?
„Ja už zvedená som a svoje uspokojenie chcem hneď.
Budem žobroniť, prosím.“ Kristepane, veď ja skoro kňučím.
Moja vnútorná bohyňa je celá bez seba.
Láskyplne sa na mňa usmeje. „Jednoducho sa najedz. Si až
priveľmi chudá.“ Pobozká ma na čelo a pustí ma.
79
Je to ako nejaká hra, súčasť diabolského plánu. Mračím sa
naňho.
„Ešte stále sa na teba hnevám, že si kúpil SIP, a teraz ešte
viac, pretože ma nechávaš čakať,“ trucujem.
„Ty si malá nahnevaná slečinka, však? Po dobrom jedle sa
budeš cítiť lepšie.“
„Ja viem veľmi dobre, po čom sa budem cítiť lepšie.“
„Anastasia Steelová, som v šoku!“ zvolá ľahko posmešne.
„Prestaň si zo mňa uťahovať. Nehráš fér.“
Zahryzne si do spodnej pery, aby zadržal smiech. Je
skrátka očarujúci… Hravý Christian, ktorý provokuje moje
libido. Keby som bola aspoň trochu skúsená v hre na
zvádzanie, vedela by som, čo robiť. Navyše to, že sa ho
nesmiem ani dotknúť, ma obmedzuje.
Moja vnútorná bohyňa zamyslene priviera oči. Na tom ešte
budeme musieť popracovať.
Ako na seba s Christianom pozeráme – ja celá nadržaná,
utrápená a roztúžená, on uvoľnený a baviaci sa na môj účet –
uvedomujem si, že doma nemám žiadne jedlo.
„Mohla by som niečo uvariť – ale najskôr budeme musieť
ísť na nákup.“
„Na nákup?“
„Potravín.“
„To tu nemáš nič na jedenie?“ stuhne v tvári. Zavrtím
hlavou. Fíha, vyzerá naozaj naštvane. „Ide sa nakupovať,“
utrúsi stroho. Zvrtne sa na podpätku a odchádza ku dverám,
aby mi ich otvoril dokorán.
„Kedy si bol naposledy v supermarkete?“
80
Christian pôsobí trošku neisto, ale svedomito ma nasleduje
aj s nákupným vozíkom.
„Už ani nepamätám.“
„To ti všetky nákupy obstaráva pani Jonesová?“
„Myslím, že jej s tým pomáha Taylor. Nie som si istý.“
„Bude ti stačiť opečené mäso? Je to rýchle.“
„To znie dobre,“ zaškerí sa. Nepochybne si domyslel moje
skryté dôvody pre rýchle varenie. „Pracujú pre teba už dlho?“
„Taylor asi štyri roky. A pani Jonesová tiež tak nejako.
Prečo si nemala doma žiadne jedlo?“
„Ty vieš prečo,“ zavrčím a očerveniem.
„Bola si to ty, kto ma opustil,“ podotýka s nevôľou v hlase.
„Viem,“ pripúšťam tenkým hláskom. Toto si už nechcem
pripomínať.
Prichádzame k pokladnici, mlčky stojíme v rade.
Keby som ho nebola opustila, ponúkol by mi vôbec niekedy
vanilkovú alternatívu? rozjímam nevdojak.
„Máš niečo na pitie?“ vťahuje ma späť do prítomnosti.
„Pivo… aspoň myslím.“
„Skočím po víno.“
Bože. Nie som si istá, aké kvalitné víno Ernieho
supermarket ponúka. Christian sa vlečie späť s prázdnymi
rukami a so znechuteným výrazom.
„Hneď vedľa je vínotéka,“ upokojujem ho rýchlo.
„Idem sa tam pozrieť.“
Ach, bože, možno sme mali ísť rovno k nemu a ušetrili by
sme si všetky tie trampoty. Vyprevádzam ho pohľadom, keď
rozhodne a s nenútenou gráciou prechádza dverami. Dve
ženy, ktoré práve vchádzajú, sa zastavujú a zízajú na neho…
81
Len do toho, pokojne si môjho Tieňa premeriavajte, pomyslím
si skľúčene.
Tak by som teraz chcela mať čerstvú spomienku na neho v
mojej posteli, lenže on sa hrá na nedobytného. Možno by som
to mala robiť aj ja. Moja vnútorná bohyňa zúrivo prikyvuje. A
ako tam stojím a čakám… začíname obidve spoločne spriadať
plán. Hmm…
Christian prináša do bytu tašky s nákupom. Vlastne ich
niesol celou cestou z obchodu. Vyzerá s nimi zvláštne. Vôbec
nepôsobí tým svojím zvyčajným riaditeľským zjavom.
„Vyzeráš veľmi… staromódne.“
„Tak z toho ma ešte nikdy nikto neobvinil,“ precedí sucho
a položí tašky na kuchynskú linku. Keď ich začínam
vybaľovať, vyťahuje z jednej fľašu bieleho vína a rozhliada sa
po vývrtke.
„Ešte sa tu veľmi neorientujem. Myslím, že otvárač je v
tamtej zásuvke.“ Ukážem bradou príslušným smerom.
Pripadá mi to také… normálne. Dvaja ľudia, čo sa ešte len
spoznávajú a pripravujú si spoločnú večeru. A napriek tomu je
na tom niečo zvláštne. Ten strach, čo som v jeho prítomnosti
vždy cítila, je preč. Už sme toho spolu zažili toľko – v lícach
cítim teplo, len na to pomyslím – a napriek tomu ho sotva
poznám.
„O čom premýšľaš?“ vytrháva ma Christian zo zamyslenia,
zatiaľ čo zo seba zhadzuje pásikavé sako a odkladá ho na
pohovku.
„Ako málo ťa vlastne poznám.“
Zahľadí sa na mňa, jeho pohľad sa stáva o stupeň
hrejivejším. „Poznáš ma lepšie ako ktokoľvek iný.“
82
„Myslím, že to nie je pravda.“ Nečakane a celkom
mimovoľne sa mi v mysli vynorí pani Robinsonová.
„Ale je, Anastasia. Ja som veľmi, veľmi uzavretý človek.“
Podáva mi pohár vína.
„Na zdravie,“ ponúkne ma.
„Na zdravie,“ odpoviem, a keď dáva fľašu do chladničky,
upíjam si.
„Môžem ti s tým pomôcť?“ pýta sa potom.
„Nie, to je v pohode… posaď sa.“
„Pomohol by som ti rád.“ Má taký úprimný výraz.
„Môžeš nakrájať zeleninu.“
„Ale variť neviem,“ vyhlási, keď si podozrievavo
premeriava nôž, ktorý mu podávam.
„Je mi celkom jasné, že to nepotrebuješ vedieť.“ Položím
pred neho dosku a zopár červených paprík. Nerozhodne na ne
pozerá. „Ty si nikdy nekrájal zeleninu?“
„Nie.“
Zašklbe mi kútikmi úst.
„Ty sa mi posmievaš?“
„Zdá sa, že sme narazili na niečo, čo ja viem, a ty nie. Ber to
ako výzvu, Christian, ako ďalšie prvýkrát. Pozri, ukážem ti
to.“
Zámerne sa oňho otriem a on ustupuje. Moja vnútorná
bohyňa zbystrí pozornosť.
„Takto,“ prekrojím papriku a opatrne z nej vykrojím
jadrovník.
„Vyzerá to celkom jednoducho.“
„Ty by si s tým nemal mať žiadny problém,“
poznamenávam sucho.
83
Chvíľu na mňa ľahostajne pozerá, ale potom sa púšťa do
svojej úlohy, zatiaľ čo ja sa dávam do porciovania kuracieho
mäsa na kocky. Začína krájať, pomaly, starostlivo. No zbohom,
takto tu strávime zvyšok dňa.
Umývam si ruky a chystám si panvicu, olej a ďalšie
prísady, ktoré budem potrebovať, a opakovane sa ho pritom
letmo dotýkam – bokom, plecom, chrbtom, rukami. Sú to
malé, zdanlivo nevinné dotyky. Zakaždým znehybnie.
„Ja viem, čo máš za lubom, Anastasia,“ precedí temne a
ďalej krája ešte len prvú papriku.
„Myslím, že sa tomu hovorí varenie,“ zahrkútam s
nevinným zažmurkaním. Beriem si čistý nôž a pripájam sa k
nemu na pracovnej doske pri lúpaní a krájaní cesnaku, šalotky
a fazuľových strukov, a pritom do neho občas nenápadne
drgnem.
„Si v tom celkom dobrá,“ utrúsi a púšťa sa do druhej
papriky.
„V krájaní?“ zažmurkám naňho mihalnicami. „Roky
cviku.“ Znovu sa oňho otriem, tentoraz zadkom. A on zasa
ustrnie.
„Ak to urobíš ešte raz, Anastasia, podám si ťa v kuchyni na
podlahe.“
No to ma podrž! Ono to funguje. „Ale to ma budeš musieť
najskôr poprosiť,“ robím drahoty.
„Je to hádam výzva?“
„Možno.“
Odkladá nôž, lenivo ku mne pristupuje a oči mu len tak
blčia. Nakláňa sa cezo mňa a vypína horák platne. Olej v
panvici prestáva vrieť skoro okamžite.
84
„Myslím, že sa najeme neskôr,“ povie ticho. „Odlož to
kurča do chladničky.“
Toto nie je veta, ktorú by som niekedy čakala z úst
Christiana Greya. A on jediný ju dokáže vysloviť tak, že znie
naozaj, ale naozaj úžasne. Zdvíham misku s nakrájaným
kurčaťom, trochu roztrasene ju prikrývam tanierom a strkám
do chladničky. Keď sa potom zvrtnem, Christian stojí hneď za
mnou.
„Takže teraz budeš žobroniť?“ zašepkám a neohrozene
opätujem jeho pohľad.
„Nie, Anastasia,“ zavrtí hlavou. „Žiadne žobronenie,“
zvodne zapradie.
Stojíme a pozeráme na seba, vzájomne sa do seba vpíjame
pohľadmi. Atmosféra okolo nás pozvoľna hustne, plní sa
napätím, takmer iskrí. Obaja mlčíme, len sa… pozeráme.
Zahryznem si do pery, pretože sa ma zmocňuje túžba tak
intenzívne, až sa mi zastavuje dych a búši krv v žilách… taká
horúca, že sa mi razom prelieva všade od pása dole. Užasnuto
sledujem, ako sa moja vlastná reakcia odráža v jeho výraze,
jeho očiach.
Vzápätí ma chytá za boky a prudko strháva k sebe, a zatiaľ
čo ja mu zatínam prsty do vlasov, on sa mi vrhá na ústa.
Naráža ma chrbtom na chladničku a ja počujem, ako fľaše a
poháre vnútri zaprotestujú. Keď jeho jazyk nájde môj,
zastonám mu do úst. Jednu ruku mi zapletie do vlasov a
ťahom mi zakláňa hlavu. Bozkávame sa ako nejakí barbari.
„Čo by si chcela, Anastasia?“ vyhŕkne.
„Teba!“
„Kde?“
„V posteli.“
85
Odtrhne sa odo mňa, chytí ma do náručia a náhlivo, bez
známky akejkoľvek námahy ma odnáša do mojej izby. Stavia
ma vedľa postele, zohne sa a rozsvieti lampičku. Rýchlo sa
rozhliadne okolo a náhlivo zaťahuje svetlé krémové závesy.
„A teraz?“ zapradie.
„Pomiluj ma.“
„Ako?“
No to azda…
„Musíš ma viesť, miláčik.“
Pomoc! „Tak ma vyzleč.“ Už teraz som zadychčaná.
S úsmevom mi strká ukazovák za blúzku a priťahuje si ma
k sebe.
„Poslušné dievčatko,“ zahrkúta a bez toho, aby uhol
pohľadom, začína mi pomaly rozopínať gombíky.
Váhavo položím dlane na jeho plecia, aby som sa ho
pridržala. Neprotestuje. Keď je hotový, sťahuje mi blúzku z
pliec. Pomáham mu a nechávam ju skĺznuť na podlahu. Siaha
dole k pásu a rozopína mi gombík aj zips na džínsach.
„Povedz mi, čo chceš, Anastasia.“ Jeho pohľad akoby tlel a
pery má roztvorené, keď sa nimi plytko nadychuje.
„Bozkávaj ma. Odtiaľto až sem,“ zašepkám, priložím si prst
pod ucho a schádzam ním dolu po krku. Uhládza mi vlasy,
dáva bokom od tej žeravej cestičky a zohne sa, aby si bozkmi
lenivo vytýčil trasu, ktorú som mu vyznačila. Tam i späť.
„Teraz džínsy a nohavičky,“ vyzývam ho. Tesne predtým,
ako predo mnou klesne na kolená, cítim na krku, ako sa
usmieva. Cítim takú moc. Zasúva prsty za lem riflí a pomaly mi
ich sťahuje dole aj s nohavičkami. Vyzujem si nohy z topánok
aj oblečenia a teraz už mám na sebe iba podprsenku. Christian
znehybnie, sleduje ma, ale ešte nevstáva.
86
„A čo teraz, Anastasia?“
„Pobozkaj ma,“ viniem sa k nemu.
„Kam?“
„Ty vieš kam.“
„Kam?“
Dočerta, neberie žiadne ohľady. Očerveniem, rýchlo si
ukážem na Venušin pahorok a on sa hanebne zaškerí.
Zatváram oči, totálne zahanbená, ale zároveň neskutočne
vzrušená.
„S najväčšou radosťou,“ zasmeje sa. A potom ma pobozká a
púšťa svoj jazyk, ten roztopašný inšpiratívny jazyk, z reťaze.
So zastonaním mu zaborím prsty do vlasov. Neprestáva a
láska ma ním stále dokola, čím ma privádza k šialenstvu.
Ach… veď to nie je tak… ako je to vlastne dlho, čo sme…?
„Christian, prosím,“ žobroním. Nechcem sa urobiť
postojačky, na to vážne nemám silu.
„O čo prosíš, Anastasia?“
„Miluj sa so mnou.“
„To predsa robím,“ vydýchne a zľahka na mňa fukne.
„Nie. Chcem ťa vnútri.“
„Určite?“
„Prosím.“
Lenže on v tej znamenitej tortúre pokračuje. Hlasno
zavzdychám. „Christian… prosím.“
Postaví sa a vnorí pohľad do mojich očí. Pery sa mu lesknú
ako dôkaz môjho vlastného vzrušenia. Pri všetkých svätých…
„No?“ spýta sa.
„Čo no?“ vysúkam zo seba a upieram na neho pohľad plný
zúfalej žiadostivosti.
„Ešte stále som oblečený.“ Prekvapene otváram ústa.
87
Mám ho vyzliecť? Ale hej, to dokážem. Zdvíham ruku k
jeho košeli, ale on ustupuje.
„Tú nie,“ zaráža ma. Doparoma, on myslí džínsy.
To ma privádza na nápad. Moja vnútorná bohyňa hlasno
zvýskne a ja pred Christianom klesám na kolená. Trochu
neohrabane a s roztrasenými prstami mu rozopínam opasok a
nohavice, aby som mu ich vzápätí strhla naraz aj s
boxerkami…
Pri letmom pohľade cez mihalnice zazriem, že ma sleduje…
ako vlastne? Nedočkavo? Užasnuto? Prekvapene?
Keď sa vyvlečie z oblečenia a ponožiek, zovriem ho v dlani,
pevne ho stlačím a zatvorenú päsť posúvam dole – tak ako mi
to sám ukazoval. So zastonaním zatína svaly a ja počujem, ako
tlačí vzduch cez zaťaté zuby. Spočiatku ho beriem do úst
nesmelo, ale potom sa prisajem – a to poriadne. Chutí božsky.
„Ách! Počkaj… Ana, spomaľ.“
Zľahka mi zviera hlavu v dlaniach a ja si ho beriem ešte
viac, tlačím pery tak pevne, ako dokážem, skrývam za ne zuby
a rázne sa pohybujem – tam a zasa späť.
„Dočerta!“ sykne.
Je to taký nádherný, inšpiratívny sexi zvuk. A tak ten
pohyb opakujem stále dokola, beriem si ho celého a potom mu
krúžim jazykom okolo špičky. A cítim sa pritom ako samotná
Afrodita.
„To už stačí, Ana. Dosť.“
Naschvál to urobím zase – len žobroň, Grey, žobroň – a ešte
raz. „Svoje si už dosiahla,“ zavrčí cez zaťaté čeľuste. „Nechcem
sa ti urobiť do úst.“
Urobím to znova a on sa zohne, chytí ma za plecia,
vyťahuje na nohy a strká na posteľ. Strháva si košeľu cez hlavu
88
a v predklone pátra vo vrecku odhodených džínsov, z ktorej
ako správny skautík vyťahuje malý plastový balíček. Sťažka
oddychuje, rovnako ako ja.
„Daj si dolu tú podprsenku,“ zavelí.
Sadám si a plním rozkaz.
„Polož sa, chcem sa na teba pozerať.“
Ľahnem si a s pohľadom prišpendleným k jeho telu
sledujem, ako si pomaly navlieka kondóm. Ako ho len chcem!
Pozerá sa na mňa a jazykom si navlhčí pery.
„Je na vás úchvatný pohľad, Anastasia Steelová.“ Nakláňa
sa nad posteľ, pomaly sa na ňu vkráda a cestou ma bozkáva.
Nevynecháva ani prsia a postupne berie do úst obidve moje
bradavky, zatiaľ čo ja sa pod ním zvíjam a vzdychám, lenže on
neustáva. Nie… Prestaň. Ja ťa chcem!
„Christian, prosím.“
„Prosím, čo?“ zašvitorí mi do žliabka medzi prsami.
„Chcem ťa vnútri.“
„Naozaj?“
„Prosím.“
Dvíha ku mne pohľad, kolenami mi roztvára nohy a
presúva sa tak, že balansuje tesne nado mnou. A potom, veľmi
pomaly, bez toho aby zo mňa spustil oči, do mňa vniká.
Zatváram oči a vychutnávam si to naplnenie, ten skvelý
pocit, že mu patrím. Inštinktívne proti nemu vypínam panvu,
aby som mu vyšla v ústrety, a prerývane zavzdychám. Sťahuje
sa späť a potom sa znovu pozvoľna vracia. Moje prsty si samy
nachádzajú cestu do jeho mäkkých neposlušných vlasov a on
sa – tak strašne pomaly – hýbe tam a zase späť.
„Rýchlejšie, Christian… prosím.“
89
Venuje mi triumfálny pohľad, vášnivo ma pobozká a
konečne sa začína naozaj hýbať. Môjtybože, neúprosne,
vytrvalo… Dofrasa… Viem, že to nebude trvať dlho. Dostáva sa
do svojho drsného tempa. A už cítim to napätie, už dostávam
kŕč do nôh…
„No tak, miláčik,“ vyráža zo seba. „Urob sa pre mňa.“
To jeho slová sú mojou rozbuškou. Vybuchujem
veľkolepou omračujúcou explóziou, trieštim sa okolo neho na
milión kúskov a on chvíľu po mne volá moje meno.
„Ana! Ana!“ A padá na mňa s tvárou pritlačenou k môjmu
krku.