Päťdesiat odtieňov slobody (SK) 2013 1. kapitola

Kapitola 1

Medzierkami v prútí slnečníka pozorujem tú najmodrejšiu letnú oblohu zo všetkých, stredomorský blankyt a nedokážem sa ubrániť slastnému povzdychu. Christian je vedľa mňa, natiahnutý na opaľo­vacom ležadle. Môj manžel, môj sexi prekrásny manžel bez košele a len v džínsových kraťasoch, si číta knihu predpovedajúcu kolaps západného bankového systému. Všetko nasvedčuje tomu, že ide o strhujúci príbeh, v živote som ho nevidela sedieť tak pokojne. Vy­zerá skôr ako nejaký študent, než ako ohnivý výkonný riaditeľ jednej z najväčších súkromných spoločností v Štátoch.

Na poslednej zastávke našich medových týždňov leňošíme na po­poludňajšom slnku na pláži trefne pomenovanej Beach Plaza Monte Carlo v Monaku, aj keď v hoteli toho mena vlastne nebývame. Otvá­ram oči a zahľadím sa na Fair Lady kotviacu v prístave. Sídlime na palube luxusnej motorovej jachty, ako inak. Je vyrobená v roku 1928, vznáša sa majestátne na hladine, kráľovná všetkých jácht v tomto prí­stave. Vyzerá ako nejaká detská hračka na kľúčik. A Christian ju mi­luje - podozrievam ho, že je v pokušení ju kúpiť. No fakt, tí chlapci a ich hračky.

Spustím sa späť na ležadlo, započúvam sa do hudobného mixu Christiana Greya na mojom iPode a začínam na tom neskoro po­poludňajšom slnku driemať. V duchu sa pritom mimovoľne vraciam do chvíle, kedy ma žiadal o ruku. K tomu neuveriteľnému okamihu v lodenici... Skoro cítim vôňu lúčnych kvetov...

„Môžeme sa vziať zajtra?" zavrní mi do ucha. Ležím natiahnutá na jeho hrudi v kvetinovej komnate v lodenici, plná nášho vášnivého milovania. „Hmm."

„To má byť áno?" V jeho hlase počuť nádej aj prekvapenie. „Hmm." „Alebo nie?" „Hmm."

Cítim, ako sa usmieva. „Slečna Steelová, nevyjadrujete sa trochu

protichodne?"

Usmejem sa. „Hmm."

To už sa smeje, pevne ma k sebe túli a bozkáva ma na temeno hla­vy. „Rozhodnuté, Vegas, zajtra."

Ospalo dvíham hlavu. „Myslím, že moji rodičia by z toho neboli

práve nadšení."

Zabubnuje končekmi prstov hore a dole po mojom nahom chrbte,

zľahka ma nimi poláska.

„Čo by si teda chcela, Anastasia? Vegas? Velkú svadbu so všetkou

parádou? Povedz."

„Velkú nie... Len pre priateľov a rodinu." Pozerám sa na neho, zaujatá tichou naliehavosťou v jeho žiarivo sivých očiach. Čo by asi tak chcel on?

„Tak dobre," prikývne. „Kde?"

Pokrčím plecami.

„A nemohli by sme to urobiť tu?" Skúša váhavo. „U vašich? A nevadilo by im to?" „Moja matka by bola v siedmom nebi," „Tak dobre, tu. Som si istá, že aj našim sa to bude páčiť." Láskyplne ma pohladí po vlasoch. Mohla by som byť ešte šťast­nejšia?

„Takže sme si povedali miesto, teraz ešte čas." „To by si mal asi prebrať s mamou."

„Hmm." Christian v zamyslení stiahne kútiky. „Má na to mesiac, viac nie. Chcem ťa tak veľmi, že dlhšie čakať nevydržím."

„Christian, veď už ma máš. Máš ma už peknú chvílku. Tak dobre - nech je to mesiac." Dávam mu bozk na hruď - len malý, nevinný, a vraciam mu úsmev.

„Spáliš sa," šepká mi do ucha a vytrháva ma z driemot.

„Jedine o teba," usmejem sa na neho sladko. Popoludňajšie slnko už postúpilo a ja som teraz vystavená jeho priamym lúčom. Usmeje sa a jediným svižným pohybom trhne s mojím ležadlom a posunie ho do tieňa slnečníka.

„Preč zo stredomorského slnka, pani Greyová."

„Som vďačná za vašu obetavú starostlivosť, pán Grey."

„Je mi potešením, pani Greyová, ale moja starostlivosť nie je ani trochu obetavá. Keď sa spáliš, nebudem sa ťa smieť dotýkať." Zdvihne jedno obočie, v očiach mu šibalsky zablysne a mne sa rozbúši srdce. „Ale predpokladám, že to veľmi dobre vieš a len si zo mňa uťahuješ."

„To by som si nedovolila!" prehodím s predstieranou nevinnosťou.

„Ale áno, dovolila, a aj si to dovoľuješ. Často. Je to jedna z mno­hých vecí, ktoré na tebe milujem." Skláňa sa, aby ma pobozkal, a pri­tom hravo zahryzne do mojej spodnej pery.

„A ja som dúfala, že ma natrieš opaľovacím mliekom," našpúlim ústa.

„Ach, pani Greyová, to je špinavá a ťažká práca... ale je to ponuka, ktorú nemôžem odmietnuť. Posaď sa," rozkáže mi mierne a tak trochu chrapľavo. Poslúchnem ho a on na mňa svojimi silnými a zručnými prs­tami veľmi pomaly a veľmi starostlivo nanáša mlieko na opaľovanie.

„Ty si naozaj výnimočne krásna. A ja som šťastný muž," hundre, keďkíže prstami okolo mojich pŕs a vtiera mi do kože emulziu.

„To teda ste, pán Grey" vydýchnem a zdržanlivo na neho pozriem cez mihalnice.

„Ste skromnosť sama, pani Greyová. A teraz sa otoč. Chcem ti natrieť chrbát."

S úsmevom sa pretáčame a on mi vzadu rozopína podprsenku ne­chutne drahých bikín.

„Čo by si povedal na to, keby som bola hore bez, ako tie ostatné ženy tu?" Sondujem.

„Bol by som naštvaný" odpovedá okamžite. „Už teraz ma nie som nadšený z toho, ako málo toho na sebe máš." Sklonený mi šepká do ucha: „Nepokúšaj svoje šťastie!"

„To má byť výzva, pán Grey?"

„Nie. To je prosté konštatovanie, pani Greyová."

S povzdychom zavrtím hlavou. Ach, Christian... môj majetnícky, žiarlivý, kontrolou posadnutý manžel.

Ked je hotový, capne ma po zadku.

„A je to, ženuška."

Do toho sa ozýva jeho všadeprítomný a vždy zapnutý BlackBerry. Ja sa na Christiana zamračím a on sa na mňa uškrnie.

„Vy ste určená len pre moje oči, pani Greyová." S hravým varova­ním dvíha obočie, ešte raz ma pleskne po zadku a usadzuje sa späť na svoje ležadlo, aby ten hovor prijal.

Moja vnútorná bohyňa zavrní blahom. Možno by sme mohli dnes večer zahrať nejaké kabaretné číslo - len pre jeho oči, usmeje sa figliar­sky. S úsmevom nad tou myšlienkou sa znovu prepadám do svojho popoludňajšieho snívania...

„Mamselle? Un Perrier pour moi, un Coca-Cola light pour mafemme, s'il vousplait. Et quelque chose a manger... laissez-moi voir la čarte."

Hmm... prebúdza ma Christianova plynulá francúzština. Žmur­kám do slnka a zisťujem, že ma Christian pozoruje, zatiaľ čo sa od nás vzďaľuje mladá žena v uniforme, s táckou a vysoko vyčesaným vrkočom, ktorý sa za ňou provokatívne pohojdáva.

„Si smädná?" pýta sa ma Christian.

„Hej," zavrním rozospato.

„Mohol by som ťa pokojne sledovať celý deň. Unavená?"

Celá sa zapýrim. „Včera v noci som sa práve veľmi nevyspala."

„Ja predsa tiež nie." S úsmevom odkladá BlackBerry a vstáva. Jeho šortky pritom sa zosúvajú trochu nižšie a zostávajú visieť... tým spô­sobom... takže vidím, ako mu z nich vykúkajú plavky. Vzápätí si ich vyzlieka a vyzúva sa zo žabiek. O čom som to predtým premýšľala?

„Poď si so mnou zaplávať." Podáva mi ruku a ja k nemu dvíham neprítomný rozostrený pohľad. „Zaplávame si?" Urguje svoju žia­dosť, nakláňa hlavu nabok a v tvári sa mu zračí pobavený výraz. Keď stále neodpovedám, zvoľna zavrtí hlavou.

„Vyzerá to, že potrebuješ prebudenie." Zrazu sa ku mne vrhne, schytí ma do náručia, až pritom vykríknem, viac od prekvapenia než od strachu.

„Christian! Daj ma dolu!" zajačím.

Ale on sa len smeje. „Jedine v mori, bejby."

Niekolko ľudí na pláži nás sleduje, v tvárach výraz udiveného nezá­ujmu, takého typického pre Francúzov, ako som zistila. Pozerajú sa, ako ma Christian so smiechom nesie k moru a chystá sa do neho vrhnúť.

Zatínam mu paže okolo krku. „To neurobíš," uisťujem sa zadych­čané a snažím sa v sebe zadusiť chichúňanie.

Venuje mi úsmev šelmy. „No tak, Ana, bejby, vari si sa za ten čas, čo sme spolu, nič nenaučila?" Pobozká ma a ja sa chytám príležitosti -vchádzam mu prstami do vlasov, aby som ich zovrela dve poriadne hrste, vraciam mu bozk a prenikám jazykom do jeho úst. Vnímam jeho ostrý nádych, potom sa odo mňa odtiahne, pohľad má zastretý, ale ostražitý.

„Ja viem, o čo ti ide," zašepká a pomaly nás ponára do chladivej, čírej vody a jeho pery znovu nachádzajú tie moje. O chvíľu už chlad Stredozemného mora nevnímam, pretože sa ovíjam okolo môjho manžela.

„Myslela som si, že si chceš zaplávať, vrním mu do pier.

„Keď ty ma hrozne rozptyľuješ." Špičkou nosa opíše líniu mojej čeľuste. „Ale nie som si istý, či tu chcem slušným ľudom Monte Carla predvádzať peepshow."

Prejdem mu zubami po spodnej hrane tváre a na jazyku pritom ucítim jeho pichľavé strnisko. Slušní ľudia Monte Carla ma ani za mak nezaujímajú.

„Ana," zavrčí. Ovíja si moje vlasy okolo zápästia a jemne za ne zatiahne, takže mi zakláňa hlavu a odhaľuje môj krk. Bozkáva ma od ucha až dole ku kľúčnej kosti.

„Mám si ťa snáď vziať vo vode?" Vydýchne.

„Áno," vzdychnem.

Odtiahne sa a počastuje ma užasnutým pohľadom, jeho oči sú

hrejivé, roztúžené a zároveň pobavené.

„Pani Greyová, vy ste nenásytná - a taká nemravná. Čo som to

stvoril za monštrum?"

„Tak akurát pre seba. Bral by si ma snáď inak?"

„Beriem ťa akokoľvek ťa môžem mať. Ale nie teraz. Nie s obecen­stvom." Ukáže hlavou smerom k brehu.

Čo ako?

No jasne, niekoľko ľudí na pláži prekonalo vrodenú ľahostajnosť a teraz nás so záujmom sledujú. Nečakane ma chytá okolo pása, dvíha do vzduchu a necháva ma plesknúť do vln a zaboriť sa do mäkkého piesku na morskom dne. Vyskakujem nad hladinu, kašlem pritom a prskám a do toho sa smejem.

„Christian!" nadávam mu a častujem ho ostrým, nabrúseným po­hľadom. Myslela som, že sa pomilujeme v mori... a bude ďalšie prvý­krát. Spodnú peru si drží medzi zubami, aby sa nerozosmial. Šplie­cham naňho vodu a on mi to obratom vracia.

„Máme na to celú noc," presviedča ma a škerí sa pri tom ako blá­zon. „Neskôr, bejby." Norí sa do vln a znovu vypláva až o meter ďalej, potom začne plynulým, ladným kraulom plávať preč od brehu, preč odo mňa.

Tss! Hravý Tieň s mučiacimi tendenciami! Zacloním si oči rukou a sledujem, ako sa vzďaľuje. Je to taký provokatér... čo by som tak uro­bila, aby som ho donútila vrátiť sa? Kým plávam späť ku brehu, zva­žujem svoje možnosti. Naše pitie už bolo prinesené k ležadlám a tak si rýchlo usrkávam z koly. Z Christiana sa stáva nejasný bod v dialke.

Hmm... položím sa na brucho, neohrabane bojujem s ramienka-mi, dávam si dole vrchný diel bikín a ledabolo ho hodím na Chris-tianove miesto. Tú máte... zízajte, aká nemravná dokážem byť, pán Grey. Nalož si to na tanier a zadrhni sa tým. Zatváram oči a nechá­vam slnko, aby mi prehrievalo kožu, púšťam si jeho teplo až do špiku kostí a znovu v tej žiare upadám do driemot, s myšlienkami voľne plynúcimi späť k nášmu svadobnému dňu.

„Teraz smiete pobozkať nevestu," prednáša slávnostne reverend

Walsh.

A ja sa na môjho muža široko usmejem.

„Konečne si moja," zašepká, pritiahne si ma do náručia a vo všet-kej počestnosti ma pobozká.

Som vydatá. Som pani Greyová. Som blahom bez seba.

„Vyzeráš nádherne, Ana," zapradie uznanlivo s hrejivým úsmevom na perách. Oči mu planú láskou... a tiež niečím temnejším, niečím nemravným. „Nenechaj nikoho, okrem mňa, aby ti tie šaty vyzliekol, rozumieš?" Jeho úsmev sa zohrieva o ďalších sto stupňov, končekmi prstov mi schádza po tvári, čím rozpaľuje krv v mojich žilách.

No teda... ako toto robí, ako to dokáže, s tou kopou ľudí, čo na nás pozerajú?

Nemo prikývnem a dúfam, že nás nikto nepočuje. Reverend Walsh našťastie taktne ustúpil. Zadívam sa na ten vyparádený dav... Moja mama, Ray, Bob aj Grey - všetci tlieskajú. Dokonca aj moja hlavná družičky Kate, stojaca vedľa Elliota, Christianovho svedka, celá úch­vatná v tej bledoružovej. Kto by si bol pomyslel, že sa Elliot dokáže tak vyobliekať. Všetci sa nadšene usmievajú - okrem Grace, ktorá decentne fňuká do delikátnej bielej vreckovky.

„Pripravená oslavovať, pani Greyová?" spýta sa Christian a obdarí ma svojím plachým úsmevom. Okamžite sa roznežním. Je taký oča­rujúci v tom jednoduchom čiernom smokingu so striebornou vestič­kou a striebornou kravatou. Je taký... švihácky.

„Ako nikdy predtým," škerím sa na neho s úplne nahlúplym vý­razom v tvári.

Neskôr sa svadobná oslava rozbieha plným prúdom. Carrick a Gra-ce sa naozaj predviedli. Znovu postavili ten velký stan, nádherne ho vy­zdobili do bledoružových, strieborných a slonovinových odtieňov. Jeho strany sa tentoraz otvárajú smerom k zálivu. Počasie nám prialo a nad jeho vodami teraz sála neskoré popoludňajšie slnko. Na jednom konci stanu je tanečný parket, na druhom občerstvenie od výmyslu sveta.

Ray tancuje s mamou a na niečom sa spolu smejú. Vidieť ich tak­to pohromade má pre mňa horko-sladkú príchuť. Dúfam, že nám to s Christianom vydrží dlhšie. Neviem, čo by som si počala, keby ma opustil. Rýchla svadba, dlhý žiaľ. To príslovie ma stále prenasleduje.

Vedľa mňa stojí Kate, vyzerá tak krásne v tej dlhej hodvábnej róbe. Zamračene ma sleduje. „No tak, toto má byť najšťastnejší deň tvojho života," napomína ma.

„A naozaj je," zašepkám.

„Čo sa deje, Ana? Pozeráš sa na mamu a Raya?"

Posmutnelo prikývnem.

„Oni sú šťastní."

„Šťastnejší, keď nie sú spolu."

„Ty máš pochybnosti?" vyhŕkne znepokojene.

„Nie, to vôbec nie. Ja len... tak naozaj veľmi ho ľúbim." Zmlknem. Nie som schopná a ani nechcem vysloviť svoje obavy nahlas.

„Prosím ťa, každý vidí, ako ťa Christian zbožňuje. Viem, že váš vzťah sa začal tak nejako netradične, ale tiež viem, ako veľmi ste celý ten me­siac, čo vás dvoch spolu vídam, šťastní." Schytí ma za ruky a pevne ich stisne. „Okrem toho, teraz už je na to neskoro," dodáva s úsmevom.

Rozosmejem sa. No iste, Kate vždycky presne trafí to podstatné. Priťahuje si ma do Špeciálneho Objatia Katherine Kavanaghovej. „Budeš v pohode, Ana. A ak ti skriví jediný vlások na hlave, bude mať čo dočinenia so mnou." Púšťa ma a zaškerí sa na niekoho, kto stojí za mojím chrbtom.

„Ahoj, bejby," prekvapuje ma Christian, zozadu ma objíma paža-mi a dáva mi bozk na temeno hlavy. „Kate," berie na vedomie aj ju. Aj po tých šiestich týždňoch sa k nej stále chová odmerane.

„Ešte raz ahoj, Christian. Práve som sa chcela porozhliadnuť po tom skvelom chlapovi, čo si si ho vybral ako svedka, a ktorý sa zho­dou okolností javí ako skvelý chlap aj mne." Obom nám venuje ús­mev a vydáva sa za Elliotom, ktorý popíja s jej bratom Ethanom a na­ším kamarátom Josém.

„Je čas ísť," prehodí Christian.

„Už? Toto je prvý večierok, na ktorom mi nevadí byť stredom po­zornosti." Otáčam sa v jeho náručí čelom k nemu.

„Veď si to aj zaslúžiš. Vyzeráš úchvatne, Anastasia." „Však ty tiež."

Usmeje sa na mňa, jeho výraz je taký vrelý. „Tie šaty ti veľmi pri­stanú."

„Myslíš tieto?" S plachým začervenaním potiahnem jemný čip­kovaný lem jednoduchých svadobných šiat, ktoré pre mňa navrhla Kateina matka. Páči sa mi, že čipka siaha len po plecia - decentne a zároveň zvodne, aspoň dúfam.

Sklonený ma zľahka pobozká. „Tak poď Už sa o teba ďalej nemie­nim deliť so všetkým tými ľuďmi tu."

„Môžeme vôbec odísť z našej vlastnej svadby?"

„Bejby, je to naša oslava, môžeme urobiť, čo sa nám zapáči. Tortu už sme nakrájali. A práve teraz ťa proste chcem niekam uniesť a mať iba pre seba."

Zasmejem sa. „Máte ma pre seba na celý život, pán Grey." „To veľmi rád počujem, pani Greyová." „Ach, tu ste! Vy dve hrdličky." V duchu zastonám... objavila nás Graceina matka. „Christian, miláčik - ešte jeden tanec s babičkou?" Christian nepatrne zomkne pery. „Iste, babi." „A ty, prekrásna Anastasia, choď a poteš starého pána - zatancuj si s Theom."

„Kto je Theo, pani Trevelyanová?"

„Predsa dedko Trevelyan. A myslím, že mi môžeš hovoriť babič­ka. Teraz, keď budete vy dvaja musieť vážne popracovať na mojich pravnúčatách. Už tu veľmi dlho nebudem," potmehúdsky sa na nás usmeje.

Christian len zdesene zažmurká. „Poď, babička," vyzýva ju, náh­livo ju berie za ruku a odvádza k tanečnému parketu. Ešte sa na mňa obzrie a namrzene prevráti oči. „Neskôr, bejby."

Keď si razím cestu k pánovi Trevelyanovi, odchytáva ma José.

„Nie, nechcem ťa žiadať o ďalší tanec. Mám ten dojem, že som si už tak urval dosť tvojho času na parkete... ale, myslím to vážne, Ana. Budem tu pre teba... keby si potrebovala."

„Ďakujem, José. Si skvelý kamarát."

„Myslím to vážne," povie a jeho tmavé oči zahoria úprimnosťou. „Ja viem, že áno. A ďakujem ti za to, José. Ale ak teraz dovolíš -mám rande s istým starým pánom." Nechápavo vytiahne obočie. „Christianov dedko," upresňujem.

Zazubí sa. „Tak to ti prajem veľa šťastia, Annie. Veľa šťastia vo všetkom."

„Vďaka, José."

Dotancovala som s Christianovým šarmantným dedkom a teraz stojím vo francúzskych dverách a sledujem, ako nad Seattlom zvoľna klesá slnko a vrhá pritom oranžové a akvamarínové odtiene po celom zálive. „Tak poď už," poháňa ma Christian.

„Ešte sa musím prezliecť." Zvieram jeho dlaň v úmysle ho tými dverami vtiahnuť dovnútra a potom aj hore. Nechápavo sa zamračí a zarazí ma tým, že ma zľahka zatiahne za ruku.

„Myslela som, že si mi tie šaty chcel vyzliekať ty," vysvetľujem. Rozžiaria sa mu oči.

„Presne tak," roztiahne kútiky v necudnom úsmeve. „Ale nebu­dem ťa vyzliekať tu. To by sme odtiaľto neodišli ani za... čo ja viem... " Mávne svojou dlhoprstou rukou a necháva tú vetu nedokončenú. Jej význam je ale úplne jasný.

Zapýrená ho púšťam.

„A tie vlasy si nerozpúšťaj," zapradie zhlboka.

„Ale... "

„Žiadne ale, Anastasia. Vyzeráš skvostne. A chcem to byť ja, kto ťa vyzlečie."

Jasné. Sústredene krčím čelo.

„Zabaľ si len oblečenie na cestu," inštruuje ma vľúdne. „Budeš ho potrebovať. Tvoju hlavná batožinu už vzal Taylor."

„Tak dobre." Čo si to len zmyslel? Ani mi nepovedal, kam ideme. Vlastne, mám taký pocit, že nikto nevie, že už odchádzame. Dokonca ani Mii alebo Kate sa z neho nepodarilo nič vymámiť.

Prichádzam k mame a Kate, ktoré spolu postávajú neďaleko domu. „Nebudem sa prezliekať." „Ako to?" Čuduje sa mama.

„Christian si to nepraje," pokrčím ramenami, ako by to malo všet­ko vysvetliť. Mama okamžite vytiahne obočie.

„Poslušnosť si mu nesľubovala," upozorňuje ma taktne. Kate sa pokúša zamaskovať svoje odfrknutie zakašľaním. Prižmúrim na ňu oči. Kate ani mama nemajú žiadne poňatie o tom, ako veľmi sme sa práve kvôli tomuto s Christianom pohádali. Ani si to nechcem pri­pomínať. A ako potom ten môj Tieň trucoval... a potom ten zlý sen. Tá spomienka je alarmujúca.

„Ja viem, mami, ale jemu sa tie šaty páčia a ja mu chcem urobiť radosť."

Jej rysy sa uvoľňujú. Kate prevráti oči a diskrétne sa vytráca, aby ma nechala s mamou osamote.

„Vyzeráš tak nádherne, dievčatko." Carla ma jemne potiahne za voľný prameň vlasov a pohladí po tvári. „Som na teba taká pyšná, zlato. Urobíš z Christiana veľmi šťastného muža." Pritiahne si ma do náručia.

Ach, mami!

„Nemôžem uveriť tomu, ako dospelo odrazu vyzeráš. Začínaš nový život... Len si zapamätaj, že muži sú z inej planéty, a budeš v pohode." Zasmejem sa. Christian je z iného vesmíru. Keby tak tušila... „Ďakujem, mami."

Pripája sa k nám Ray, vrelo sa na mamu aj na mňa usmieva.

„Urobili sme dobre, čo myslíš, Carla?" Rozjíma nahlas a z očí mu sála pýcha. V tom čiernom smokingu a svetloružovej vestičke pôsobí tak elegantne. Do očí sa mi tlačia slzy. Ale nie... až doteraz som to zvládala bez nich.

„Dával si mi na ňu pozor a pomáhal jej dospieť, Ray," posťažuje si Carla.

„A užil som si každú minútu. Bola si nevesta ako víno, Annie." Ray mi strká ten istý prameň vlasov za ucho.

„Oci... " potlačím vzlyk a on ma svojím typickým rozpačitým spô­sobom objíme.

„A tiež z teba bude skvelá manželka, dievčatko," šepká mi priškr­tené.

Keď ma púšťa, pridáva sa k nám Christian a stavia sa po mojom boku. Ray mu srdečne potriasa rukou. „Dávaj pozor na moje dievčatko, Christian."

„Presne to mám v úmysle, Ray. Carla." Pokynie Rayovi hlavou a pobozká mamu.

Zvyšok svadobčanov sa medzitým sformoval do uličky, ktorou musíme prejsť cestou k priečeliu domu.

„Pripravená?" pýta sa ma Christian.

„Áno."

Berie ma za ruku a vedie uličkou, zatiaľ čo naši hostia na nás pokrikujú svoje gratulácie, prajú nám veľa šťastia a zasypávajú nás ryžovými zrnkami. Na konci toho špaliera na nás čakajú Carrick s Grace a obaja nás objímajú a bozkávajú. Grace je opäť dojatá, keď sa s nimi v rýchlosti lúčime.

Taylor už čaká, aby nás bleskovo naložil do velkého audi. Ešte keď mi Christian drží dvere, hádžem svoju kyticu bielych a ružových ruží do davu mladých žien, ktoré sa na to chvatne zhromaždili. Nad hlavu ju triumfálne dvíha Mia a smeje sa od ucha k uchu.

So smiechom nasadám do auta, pred očami Miin neohrozený vý­pad, a Christian sa zohne, aby sa postaral o spodný lem mojich šiat. Ked som bezpečne vo vnútri, lúči sa s davom vonku.

Taylor mu potom otvára dvere. „Gratulujem, pane."

„Ďakujem, Taylor," odpovedá Christian, keď sa usádza vedľa mňa.

Taylor sa rozbieha a naše auto zozadu zdobí ryžový dážď. Chris-tian si berie moju ruku a bozkáva hánky mojich prstov.

„Cítite sa dobre, pani Greyová?"

„Priam výborne, pán Grey. Kam to ideme?"

„Na Sea-Tac," oznamuje mi jednoducho a nasadzuje úsmev sfingy. Hmm... čo má za lubom?

Taylor nemieri k odletovému terminálu, ako som predpokladala, namiesto toho prechádza cez bezpečnostnú bránu a zachádza priamo na letiskovú plochu. Čože? A potom to uvidím - Christianove lietad­lo... na ktorého trupe je velkými modrými písmenami namaľované Grey Enterprises Holdings, s.r.o.

„Nehovor, že už zase zneužiješ majetok spoločnosti!"

„Ja práve dúfam, že áno, Anastasia," škerí sa.

Taylor zastavuje pri päte schodov vedúcich do lietadla a vyska­kuje z auta, aby otvoril Christianovi. Rýchlo sa na niečom doha­dujú a potom už Christian otvára moje dvere - a namiesto toho, aby ukročil, aby som mala dosť miesta na vystupovanie, skláňa sa a dvíha ma.

Počkať?! „Čo to robíš?" vykríknem.

„Prenášam ťa cez prah," povie jednoducho.

„Aha." Nemal by to náhodou byť prah domova?

Bez námahy ma vynáša hore schodmi a za nami nasleduje Tay-lor s mojím príručným kufríkom. Necháva ho stáť na prahu lietadla a mizne späť dole k audi. Vnútri lietadla spoznávam Stephana, Chris-tianovho pilota v uniforme.

„Vitajte na palube, pane, pani Greyová," usmeje sa.

Christian ma postaví na zem a podáva Stephanovi ruku. Za ním stojí tmavovlasá žena, ktorá môže mať tak kolko? Niečo vyše tridsať? Tiež je v uniforme.

„Obom vám gratulujem," pokračuje Stephan.

„Ďakujeme, Stephan. Anastasia, Stephana už poznáš. Dnes je to náš kapitán, a toto je jeho prvá pilotka Beighleyová."

Prvá pilotka pri Christianovom príhovore sčervená a žmurká ako o život. Mám nutkanie na ňu prevrátiť oči. Ďalšia samica dočista uchvátená mojím nebezpečne krásnym manželom.

„Teší ma, že vás spoznávam," rozplýva sa Beighleyová a ešte viac sa zapýri. Vľúdne sa na ňu usmejem. Koniec koncov - Christian je môj.

„Už ste prešli všetky kontroly?" pýta sa ich oboch Christian, zatiaľ čo ja sa rozhliadam po palube lietadla. Interiéru dominuje svetlé drevo javora a svetlobéžová koža. Je to veľmi príjemné. Na druhom konci kabíny stojí ďalšia žena v uniforme - veľmi pekná brunetka.

„Už máme povolenie. A počasie je dobré odtiaľto až do Bostonu."

Do Bostonu?

„Nejaké turbulencie?"

„Až k Bostonu nie. Ale nad Shannonom je zrážkový front, ten by nám mohol trochu podkúriť." Shannon? Ten v Írsku?

„Rozumiem. No, dúfam, že toto všetko prespíme," poznamená Christian nevzrušene. Prespíme?

„Tak my ideme na to, pane," prednáša Stephan. „A vás ponecháme v odbornej starostlivosti Natalie, vašej letušky."

Christian pozrie jej smerom a zľahka sa zamračí, ale späť k Step-hanovi sa už otáča s úsmevom.

„Výborne," prehodí. Berie ma za ruku a odvádza k jednému z pre­pychových kožených sedadiel. Musí ich tu dohromady byť tak dvanásť.

„Posaď sa," nabáda ma, zatiaľ čo si vyzlieka sako a rozopína ves­tu zo strieborného brokátu. Sedíme na dvoch jednotlivých sedadlách umiestnených čelom k sebe, s malým, vysoko lešteným stolíkom me­dzi nami.

„Vitajte na palube, pane, madam, gratulujem vám." Pristupuje k nám Natalie a ponúka nám pohárik ružového šampanského.

„Ďakujeme," prehodí Christian. Ona sa na nás zdvorilo usmeje a odchádza do kuchynky.

„Tak na náš šťastný manželský život, Anastasia." Christian dvíha svoj pohárik k mojej a štrngá si. Šampanské je výborné.

„Bollinger?" Odhadujem.

„Presne tak."

„Keď som ho pila prvýkrát, bolo to z čajových šálok," usmejem sa. „Ten deň si pamätám veľmi dobre. Tvoja promócia." „Kam teda letíme?" Vyzvedám, neschopná naďalej potláčať svoju zvedavosť.

„Do Shannonu," prezrádza a oči mu ožívajú vzrušením. Vyzerá ako malý chlapec.

„Do toho v írsku?" My letíme do írska!

„Doplniť palivo," dodáva šibalsky.

„A potom?" Popoháňam ho.

Jeho úsmev sa rozširuje, zavrtí hlavou.

„Christian!"

„Londýn," prezrádza. Sústredene sa na mňa zahľadí a pokúša sa odhadnúť moju reakciu.

Zalapám po dychu. To snáď nie je možné. Tak nejako som si hovo­rila, že možno ideme do Aspenu, alebo do New Yorku, alebo možno do Karibiku. Ťažko tomu dokážem uveriť. Pozrieť sa do Anglicka je mojím celoživotným prianím. Akoby sa v mojom vnútri všetko rozs-vietilo a šťastie zo mňa doslova sála.

„Potom Paríž."

Prosím?

„Potom juh Francúzska." Tak počkať!

„Viem, že si vždy snívala o tom, že navštíviš Európu," povie ticho. „A ja ti tie sny chcem plniť, Anastasia." „Ty sám si môj splnený sen, Christian." „Takisto aj vy, pani Greyová," zašepká. Ach bože... „Pripútaj sa."

Usmejem sa na neho a plním jeho príkaz.

Kým lietadlo s nami pozvoľna roluje smerom k dráhe, popíjame šampanské a prihlúplo sa na seba usmievame. Stále tomu nemôžem uveriť. Dvadsaťdva rokov a konečne opúšťam Spojené štáty a idem do Európy. Čo do Európy - do Londýna!

Hneď, ako sa ocitáme vo vzduchu, Natalie nám servíruje ďalšie šampanské a pripravuje pre nás svadobnú hostinu. A veru máme čo jesť - údený losos nasledovaný pečenou prepelicou s gratinovanými zemiakmi a šalátom zo zelených fazuliek, to všetko pripravené a po­dávané nadovšetko výkonnou a schopnou Natalie.

„Dezert, pán Grey?" pýta sa Christiana.

Ten zavrtí hlavou, prstom si prejde po spodnej pere a zároveň na mňa vrhne spýtavý pohľad - tmavý a nečitateľný.

„Nie, ďakujem," zamumlem neschopná od neho odtrhnúť oči. On sa pousmeje a Natalie sa vytráca.

„To je dobre," zavrní. „Ja by som si totiž ako dezert dal radšej teba."

Ale... to ako tu?

„Poď," vyzve ma, keď sa dvíha od stola a ponúka mi ruku. Odvá­dza ma až na koniec kabíny.

„Tu je kúpeľňa," ukazuje mi malé dvere a potom ma vedie ďalej krátkou chodbičkou a cez ďalšie dvere na jej konci.

To snáď nie... to je spálňa. Aj jej priestory sú ladené v odtieňoch krémovej v kombinácii s drevom javora. Na malej manželskej posteli sú zlaté obliečky a sivo-béžové vankúšiky. Vyzerá veľmi pohodlne.

„Napadlo mi, že by sme mohli našu svadobnú noc stráviť vo výške desať kilometrov, Anastasia. A je to niečo, čo som ešte nikdy nerobil."

No to ma podrž... ďalšie prvýkrát. Prekvapene na neho pozerám, srdce mi už teraz divoko búši... máme tu náš súkromný klub „Na vrchole".

„Ale zo všetkého najskôr ti musím vyzliecť tieto úchvatné šaty." Oči mu zahoria láskou a niečím temnejším, niečím čo milujem... niečím čo oživuje moju vnútornú bohyňu. Berie mi to dych.

„Otoč sa." Hlas má hrubý, autoritatívny a sexi až na zbláznenie. Ako dokáže do tých dvoch slov vložiť tolko prísľubov? Ochotne sa mu podvoľujem a on dvíha ruky k mojim vlasom. Jemne z nich vyní­ma jednu vlásenku po druhej, pre jeho skúsené ruky to nie je žiadny problém. Vlasy mi v jednotlivých prameňoch padajú na ramená, po­krývajú mi chrbát aj hruď. Snažím sa stáť pokojne a veľmi sa nevrtieť, ale doslova dychtím po jeho dotykoch. Po takom dlhom a vyčerpáva­júcom dni, aj keď bol vzrušujúci, ho chcem - a celého.

„Ty máš také nádherné vlasy Ana," šepká mi tesne pri uchu. Vnímam jeho dych, hoci sa ma jeho pery ani nedotknú. Keď mám vlasy úplne rozpustené, prehrnie mi ich prstami a zľahka mi prema-sírujte kožu na hlave... to je skvelé... zatváram oči a vychutnávam si tie pocity. Necháva prsty kĺzať mojimi vlasmi dole, zatiahne za ne, zakláňa mi hlavu a odhaľuje tak moje hrdlo.

„Si moja," zavrní a potiahne ma zubami za lalôčik.

Vzdychnem.

„Ššš," napomína ma. Zhŕňa mi vlasy na hruď a prstom obkresľuje líniu môjho chrbta medzi oboma ramenami pozdĺž lemu šiat. Od ne­dočkavosti sa zavrtím. Tlačí mi nežný bozk na chrbát, tesne nad prvý gombík zapínania.

„Si taká krásna," vydýchne a zručne ho rozopne. „Dnes si zo mňa urobila najšťastnejšieho muža na zemi." Nekonečne pomaly rozopína aj všetky ostatné. „Ja ťa tak ľúbim... " Jednotlivými bozkami si znač-kuje cestu od môjho krku až k plecu. A do toho hundre: „Ja ťa... tak veľmi... chcem. Už aby som... bol... v tebe. Si... moja."

Každé z tých slov je ako dávka drogy. Privieram oči a zakláňam hlavu, aby mal lepší prístup k môjmu krku, a zvoľna prepadám moc­nému kúzlu, ktorým vládne Christian Grey, môj manžel.

„Moja," zašepká znova. Stiahne mi šaty dole po pažiach, až sa mi rozp­restrú pri nohách ako nadýchaný oblak slonovinového hodvábu a čipky.

„Otoč sa," vyzýva ma zrazu nejako zhrubnuto. Keď to urobím, za-lapá po dychu.

Na sebe mám obtiahnutý sýtoružový korzet, podväzkový pás la-diaci s čipkovanými nohavičkami a biele hodvábne pančuchy. Chris-tian nenásytne putuje očami po mojom tele, ale nehovorí nič. Len sa na mňa pozerá, oči doširoka roztvorené túžbou.

„Páči?" zašepkám, vedomá si toho, že sa mi do tváre hrnie krv.

„Viac ako len to, bejby. Vyzeráš úchvatne. Chyť sa ma." Podáva mi ruku a ja ho chytím a vystupujem von zo šiat.

„Nevrť sa," zamručí, a bez toho, aby zo mňa spustil tmavnúci po­hľad, obkresľuje prostredníkom líniu korzetu, končiaceho nad moji­mi prsiami. Tají sa mi dych. Ešte raz tú cestu po mojej hrudi opaku­je, bruško jeho provokujúceho prsta mi spôsobuje mrazenie pozdĺž chrbtice. Potom ustane a zakrúži ukazovákom vo vzduchu, čím mi dáva najavo, že chce, aby som sa otočila.

Práve teraz by som pre neho urobila čokoľvek.

„Stoj," povie. Stojím čelom k posteli a k nemu chrbtom. Jednu ruku mi ovíja okolo pása a priťahuje ma k sebe, tvárou sa mi tlačí ku krku. Jemne berie moje prsia do dlaní, pohráva sa s nimi, palcami krúži okolo bradaviek, takže sa vztyčujú proti látke korzetu.

„Moja," vydýchne.

„Tvoja," uisťujem ho.

Ponecháva prsia ich osudu a rukami zamieri cez moje brucho až na stehná, palcami sa pritom otrie o moje lono. Potlačím zakvílenie. Prsta­mi preskúmava vpredu obidva moje podväzky a s obvyklou zručnosťou ich odopína od pančúch. Dlaňami potom putuje k môjmu zadku.

„Moja," zopakuje a roztiahne na nich prsty, končekom ktorých dovoľuje sklznuť až do môjho lona.

„Ach."

„Ticho." Posúva ruky nižšie, na zadnú stranu mojich stehien, aby aj tam odopol podväzky.

Skláňa sa a sťahuje prikrývku z postele. „Posaď sa."

Vyhoviem mu, som plne v jeho moci, a on si kľakne k mojim nohám a zľahka mi dáva dole biele svadobné črievičky od Jimmyho Choo. Potom siahne po vrchnom okraji mojej ľavej pančuchy a po­maly ju vyzlieka, pričom ma palcami láska po koži... Bože. To isté potom opakuje aj na druhej nohe.

„Akoby som si rozbaľoval vianočný darček," žmurkne na mňa s úsmevom cez dlhé tmavé mihalnice.

„Darček, ktorý ti už patril... "

Nesúhlasne sa zamračí. „Ale nie, bejby. Naozaj mi patrí až teraz."

„Christian, patrím tí od chvíle, kedy som povedala áno." Pred-kláňam sa a beriem do dlaní jeho milovanú tvár. „Som tvoja. A vždy budem, manžel môj. A teraz - mám ten dojem, že máš na sebe príliš veľa oblečenia. „Zohnem sa, aby som ho pobozkala, a on sa odrazu vztýči, kradne si moje pery a v rukách zviera moju tvár, prsty mi za­plieta do vlasov.

„Ach, Ana," vydýchne. „Moja Ana." A znova si podmaňuje moje pery, jeho jazyk si presvedčivo nárokuje moje ústa.

„Oblečenie," zašepkám. Náš dych sa vzájomne mieša, keď mu sťa­hujem vestu a on sa z nej vyvlieka, pričom ma na okamih púšťa. Po­tom ale zaváha, díva sa na mňa, oči široko otvorené, chtivé.

„Dovoľ mi to, prosím." Môj hlas je tichý a veľavravný. Chcem si ho vyzliecť, môjho manžela, svojho Tieňa.

Dosadá späť na päty a ja v predklone beriem do ruky jeho kra­vatu - tú striebornú, moju obľúbenú - a pomaly mu ju rozväzu­jem a dávam dole. Dvíha bradu, aby mi uľahčil prístup k vrchnému gombíku bielej košele; keď je rozopnutý, presúvam sa k manžetám. Má ich zopnuté platinovými kamienkami, na ktorých sú vyryté vzá­jomne prepletené písmenká A a C - to bol môj svadobný darček. Keď som hotová aj s nimi, berie si ich odo mňa a zatvára ich do dlane. Tú zovretú päsť potom pobozká a jej obsah si schováva do vrecka nohavíc.

„Pán Grey, vy ste ale romantik."

„Pre vás, pani Greyová - srdce a kvety. Už navždy."

Dvíham mu ruku a prikladám pery k jeho jednoduchému plati­novému snubnému prstienku, sledujem ho pritom skrz mihalnice. S povzdychom zatvára oči.

„Ana... " Moje meno mu splýva z pier ako nejaká modlitba.

Siaham na druhý gombík košele a napodobňujem ho tak, že mu za každým ďalším rozopnutým vtlačím letmý bozk na hruď a do toho šepkám: „Som... s tebou... taká... šťastná... Ľúbim... ťa..."

Zastoná a jedným svižným pohybom ma berie okolo pása, presú­va ma ďalej na posteľ a sám ma do nej nasleduje. Jeho pery sa znova ocitajú na mojich, ruky mi ovíja okolo hlavy, drží ma, kým si naše ja­zyky vzájomne vyznávajú lásku. Zrazu si Christian sadá a zanecháva ma bez dychu a roztúženú.

„Si taká krásna... žena moja." Spúšťa ruky dole po mojich nohách a potom ma uchopí za ľavý členok. „Máš výstavné nohy. Chcem vy­bozkávať každučký ich centimeter. A začnem tu. „Pritisne mi pery k palcu a potom prejde zubami po jeho brušku. Od pása nižšie ucí-tim známe tŕpnutie. Jazykom putuje hore po mojom vnútornom priehlavku, zubami sklzne po hrane päty a vyššie k členku. Mäkkými vlhkými bozkami si razí cestu nahor po mojom lýtku, takže sa nedoč­kavo zavrtím.

„Pokojne, pani Greyová," varuje ma. Znenazdania ma pretáča na brucho a plynulo pokračuje v lenivej púti po zadnej strane mojich nôh až na stehná a ešte vyššie, kde sa zastavuje.

„Prosím... " zakňučím.

„Chcem ťa nahú," hundre a pomaly mi rozopína korzet, háčik po háčiku. Keď leží roztvorený podo mnou, prejde mi Christian špičkou jazyka po chrbtici.

„Christian, prosím."

„Čo by ste si priali, pani Greyová?" vyriekne mäkko tesne pri mo­jom uchu. Takmer na mne leží... cítim ho, pevného, na svojom zadku. „Teba."

„A ja teba, moja láska, môj život... " šepká, a skôr než sa spamä­tám, pretáča ma na chrbát. Svižne sa postaví a jediným plynulým pohybom sa zbavuje nohavíc aj boxeriek, takže sa nado mnou týči v celej svojej nahote a veľkosti. Malá kajuta je zatienená jeho oslnivou krásou, zapĺňa ju jeho vášeň a túžba po mne. Skláňa sa, vyzlieka mi nohavičky a prezerá si ma.

„Moja," zavrní.

„Prosím," skuhrám a on sa usmeje... tým necudným, nemrav­ným, zvodným úsmevom, takým typickým pre môjho Tieňa.

Vkráda sa späť na posteľ a tentoraz mi bozkáva pravú nohu... až sa očitá v mojom lone. Roztvára mi nohy.

„...žena moja," utrúsi a potom už ma tam bozkáva. Zatváram oči a odovzdávam sa jeho Bože-takému-vynaliezavému jazyku. Prsty mám zaťaté v jeho vlasoch a boky sa mi vlnia a krúžia, sú otrokmi jeho rytmu, až sa vzpínajú nad tou nevelkou posteľou. Chytá ma za ne, aby ma upokojil, ale inak neprestáva s tým znamenitým mučením. Som blízko, tak blízko.

„Christian," zanariekam.

„Ešte nie," vydýchne a posúva sa nahor po mojom tele, špičku jazyka mi ponára do pupku.

„Nie!" Zaprotestujem. Dočerta! Na bruchu ucítim jeho úsmev a on pokračuje vyššie.

„Taká nedočkavá, pani Greyová. Než dosadneme na Emerald Isle, máme času dosť. „S posvätnou úctou bozkáva moje prsia, ľavú bra­davku vťahuje medzi pery. Bez toho aby ju pustil, dvíha ku mne zrak, jeho oči sú temné ako tropická búrka.

...úplne som zabudla. Tá Európa!

„Muž môj, ja ťa chcem. Prosím."

Presúva sa nado mňa a opretý o lakte vlastným telom prekrýva to moje. Špičkou svojho nosa opisuje kontúru toho môjho a ja mu medzitým schádzam dlaňami dole po silnom, pružnom chrbte, až na ten skvelý zadok.

„Pani Greyová... moja žena. Snažíme sa potešiť navzájom." Otiera sa o moje pery. „Ja ťa ľúbim."

„Aj ja teba."

„Otvor oči dokorán. Chcem ich vidieť."

„Christian... ach..." zastonám, ked sa pozvoľna pohne mojím smerom.

„Ana, ach Ana," vzdychne a začína sa hýbať.

„Čo si dopekla myslíš, že robíš?" Zakričí a tým ma vytrhne z toho nadmieru príjemného snívania. Stojí pri nohách môjho ležadla a čas­tuje ma rozzúreným pohľadom, celý mokrý a krásny.

Čo som akože urobila? Ale nie... veď ja ležím na chrbte... Doparoma, on je naštvaný. No zbohom. Poriadne naštvaný.